Boh mladých miluje a očakáva od nich mnohé dobré diela, pretože sú vo veku jednoduchosti, pokory, nevinnosti. Don Bosco

Otázky a odpovede

Tu môžete „vyspovedať“ zaujímavých ľudí, alebo si o nich prečítať.

Otázky môžu klásť, len prihlásení použivatelia!

foto

páter Miroslav (kapucín)

Dátum narodenia: 13.09.1970 
Povolanie: katolícky kňaz, kapucín
Záľuby: všetko možné – od psov –bol som totiž psovod – cez more vecí, ktoré mi možno dlho nevydržali (poväčšine šport, -(plávanie, volejbal, turistika,) literatúra – (taky Turgenev alebo Mark Twain obľúbený autor), fotografovanie (keďže som dostal foťák, tak som s nim aj fotil.) – až po bonsaje, ktoré keďže sú malé, môžem si dovoliť aj na izbe...

Odpovede:

  • To vážne si bol psovod, to je super :) Súvisí to aj s tvojím povolaním? Za čo si sa vlastne učil predtým, než si išiel do seminára?

    Ako každý chalan, aj ja som mal školy plné zuby... (pozor tým nechcem uraziť chalanov, ktorí sa radi učia). Myslím si, že mi Pán Boh dal aj celkom dobrý rozum, čo mi veľmi nahrávalo k tomu, že som sa skoro vôbec neučil. A tak som mal kopec času na všetko možné, a to ma bavilo oveľa viac ako škola. Čiže gympel nehrozil, tam by bolo veľa školy, tak som išiel na strojarinu s maturitou, kde to bola úplná, ale totál pohoda. Vtedy som začal so psami a s kopou iných záľub, ale psami som vtedy naozaj žil, a keď som sa vrátil z vojenčiny (mladý chalan po revolúcii so skúsenosťami, ako psovod a aj niečo z bojových umení), začal som pracovať v strážnej službe. No po čase som prišiel k tomu, že by som to nevedel robiť roky. Dal som výpoveď bez toho, že by som mal nové miesto a bim ho, dostal som ponuku na obchodného zástupcu jednej elektrotechnickej firmy, a potom už vstup do rehole.

  • Máte čas na všetky tieto vaše záľuby aj v zasvätenom živote? Čoho ste sa najťažšie vzdávali (teraz nemyslím len zo záľub), keď ste sa rozhodovali pre toto vaše povolanie?

    Hmmm, verím tomu, že každý sa musí niečoho vzdať, keď vstupuje do niečoho nového či už manželstvo, alebo rehoľa, alebo seminár. Pre mňa to najťažšie bolo určite moja rodina, ktorú veľmi milujem či už moja mamina, alebo moje dve sestry, ľudia z môjho spoločenstva v ktorom som roky rástol vo viere a iné vzťahy. Dalo by sa povedať, mal som naozaj všetko, čo ma robilo šťastným. Aby ste si nemysleli, to nie je nostalgia. Teraz som tiež veľmi šťastný a k tomu môžem na vlastnej koži zakúšať prisľúbenie, ktoré povedal Ježiš Petrovi „keď opustíte ženy, polia, deti ..... dostanete 100 násobne viac teraz na zemi a večný život. To sto násobne viac k tomu patríte aj vy Solinkáči, veď ako by som vás spoznal keby som bol otcom 4 detí usadený v Dolnom Kubíne a čo ja viem, čo ešte... Ako sangvinik mám hádam novú záľubu skoro každý týždeň –ha ha no po čase zistím, že ju nestíham, tak si nájdem inú ha ha berte to s rezervou, aj dnes sa obzriem za každým pekným psom, ako som písal mám rad aj klasiku ako Turgeneva či Twaina, alebo pár bonsajov. Občas niečo vyschne, občas niečo prelejem, ale aj Mičurin nejako začínal.

  • Máte nejakých súrodencov? Ako prijímala vaša rodina, že chcete ísť za kňaza?

    Ako som hovoril mám dve sestry a päť nádherných neteriek. No určite im nebolo ľahko – však ani mne nie. Ale keď videli, že som šťastný, tak to prijali aspoň tak to prezentujú aj teraz. Sestra Betka (týmto pozdravujem všetky Betky, lebo aj mamina sa tak volá, tak je to pre mňa výnimočné meno...) to mame vysvetlila jednoducho „pozri aký je happy si predstav, že by sa oženil a dostala by ho nejaká xantipa (zlá žena). - Tým nechcem povedať, že sú ženy zlé, to by ma segry ukameňovali. Ale tak, ako sú niektorí muži barbari, tak sú nejaké ženy x... a si predstavte taký život s barbarom, alebo xantipou.!? Nič moc.

  • Ako ste zistil, že vás Boh volá k rehoľnému životu? Vždy ste chceli byť kapucínom, alebo ste rozmýšľali aj o inej reholi?

    Tak to bude až do konca môjho života pre mňa samého tajomstvom. Asi do 25 rokov som si bol istý, že sa ožením, čiže ani páru o reholi. Keď ma zastavovali naše kubínske babky, ktoré videli že som v kostole aktívny, uisťovali ma o svojich modlitbách, aby ma Pán povolal do kňazstva – ja som im tvrdil, že Cirkev potrebuje normálnych otcov. Tak, aby sa modlili za to, aby som bol dobrým otcom (asi ma neposlúchli, ktokoľvek môže byť nástrojom Boha). Dokonca som mal aj jeden veľmi pekný vzťah s úžasným dievčaťom, a keď sme sa rozišli, akosi som nenachádzal nový vzťah. A vtedy prišli aj prvé pochybnosti a prvé otvorenie sa aj pre niečo iné. Ako som spomínal, vieru som sa snažil žiť aktívne: denná sv. omša, sviatosti, život v spoločenstve, pravidelné duchovné cvičenia či obnovy – to čo možno žijete aj vy a práve táto skutočnosť ma otvárala pre duchovné povolanie. Poznal som rôznych rehoľníkov. Najprv som chcel ísť k verbistom – misionári. Neskôr som zistil, že to mal byť len únik pred ešte nie celkom usporiadanými vecami. Tak som si dal rok pauzu a znovu som skúmal. Potom prišli františkáni, a teraz paradox jeden môj priateľ poznal kapucínov, ku ktorým často chodieval ako študent, aby sa nejako prestravoval a on mi hovorí „Mirčo, počúvaj, choď ku kapucínom, tí sú lepší“ Táto jedna veta zmenila moje rozhodnutie a som tu a viem že Boh mi pripravil to najlepšie miesto. Keď počúvam mojich bratov, ako Boh niekedy až neskutočne zvláštnym spôsobom človeka, ktorý je otvorený dotlačí tam, kde ho chce mať až žasnem.

  • Prečo si sa rozhodol byť kapucínom a nie „iba“ kňazom?

    Potrebujem spoločenstvo tak hmatateľne že až. Tak ako som to už hovoril je to pre mňa aj tajomstvo.

  • V ktorom roku ste sa stali kňazom?

    19.8.2006

  • Mohli by ste nám priblížiť kapucínsky život? Akú majú charizmu? Ako vyzerá taký váš normálny deň?

    Som sa veľmi rozpísal, tak ponukám link o nás http://www.kapucini.sk/ Deň, ak je normálny, tak vstávam o 5:30 o 6:00 sv. omša + ranné chvály + rozjímanie. To všetko do 7:25, vtedy sú raňajky, potom práca, každý podľa zamerania, služby či pastorácie. Tu v Bratislave máme na starosti Správu kostola sv. Štefana, Gymnázium Matky Alexie, Onkologický ústav sv. Alžbety a kopec iných aktivít. Ja to nazývam bočáky, ktoré s malými alebo väčšími prestávkami či už na obed alebo na kávu alebo na modlitbu alebo na štúdium končia večer okolo 20:00, niekedy skôr, niekedy neskôr. Potom relax s bratmi, no niekedy aj bez bratov. Však to poznáte.

  • Jednou z hlavných úloh kapucínov je aj spovedať, máte aj nejaký „rekord“, teda ako najdlhšie ste spovedal?

    Určite máme výhodu oproti diecéznemu kléru, že nie sme správcami farností - oni oddrú kopec roboty v pastorácii pre farnosť, škola, náuky, sobáše, krsty, pohreby, rôzne stavby a iné. Nehovorím že my nerobíme podobnú pastoráciu, ale v prvom rade je nás v bratstvách viac a v druhom rade je to pre nás taká novodobá charizma. Aj vďaka veľkým spovedníkom či už Leopold Mandič alebo páter Pio. A tak nás v tejto charizme povzbudzujú aj sv. otcovia. Tak napr. tu v Bratislave sa denne oficiálne spovedá 5 hodín. Vždy dvaja alebo traja bratia, na prvý piatok 5-6 bratov. Neoficiálne ani nehovorím, lebo to sa ani nedá počítať. Teraz sme pred veľkou nocou mali celodenné spovedanie 10 dní to znamená od rána 6:00 do 20:30. Isto iste som v spovednici toľko hodín nesedel ale tých 7 hodín áno. Viete to nie je o rekordoch. Tak sa teším, keď vidím, že sa ľudia túžia zmieriť s Bohom.

  • Má rehoľa kapucínov na Slovensku dorast?

    Máme dorast, aj keď nie až taký početný, ale vďaka Bohu za každého nového brata.

  • Čo znamenajú tri uzlíky na opasku?

    Pripomienka na naše sľuby chudoba, poslušnosť a čistota.

  • Prečo kapucíni nosia kapucňu?

    Tak keď prší, sneží, alebo páli slnko. Čiže ochrana. Vojde sa do nej asi 2 kg zemiakov, alebo cukríkov. Čiže pomoc do vlastnej kuchyne alebo radosť pre deti. Strašia sa tým malé neposlušné deti. Čiže pomoc pre zúfalých rodičov. Skoro všetci si kladú túto otázku, a tak môžeme ľahko nadviazať komunikáciu. Čiže zblíženie. Ale aby som bol aj trochu duchovný sv. František, keď putoval a chcel sa utiahnuť zo sveta, tak kapucňa bola pre neho práve miesto stíšenia. Čiže kaplnka.

  • Kto je zakladateľ vašej rehole?

    Ha ha tak to je na dlho, lebo od začiatku sa naše dejiny rozbiehali tak trochu zvláštnym spôsobom, ale veľmi pekne je to spracovane na tomto linku http://www.kapucini.sk/?show=548

  • Dnes ťa chcem iba pozdraviť a sme vďační Pánovi, že ťa poznáme - si zlatulinký.

    Hahaa keby som bol zlatý tak ma bratia isto iste predajú a opravíme náš kláštor v Pezinku. Ďakujem za pozdrav.

  • Čo máte najradšej na pôstnom období?

    Keďže to píšem prvého apríla určite by som povedal že trvá iba 40 dní a nie napr. 180. Liturgia slova počas slávenia Eucharistie ponúka nádherné čítania. Je to čas očakávania

Archív