Boh mladých miluje a očakáva od nich mnohé dobré diela, pretože sú vo veku jednoduchosti, pokory, nevinnosti. Don Bosco

Otázky a odpovede

Tu môžete „vyspovedať“ zaujímavých ľudí, alebo si o nich prečítať.

Otázky môžu klásť, len prihlásení použivatelia!

foto

Bohoslovci Štefan a Adam

Štefan (vpravo):

Som bohoslovec druhého ročníka v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Veľmi rád sa nadchýňam krásou tatranskej prírody, ale aj akéhokoľvek kúska zelene, kde môžem pokojne premýšľať. Povzbudzujú ma diela sv. Augustína či paradoxy G.K. Chestertona no predovšetkým je to Božie Slovo, vďaka ktorému si dennodenne s radosťou skladám obraz, ktorý do mňa Boh vložil.

Adam (vľavo):

Volám sa Adam Štefanec, mám dvadsať rokov a pochádzam zo Žiliny. Som prvák v Nitrianskom seminári, kde študujem za Žilinskú diecézu. Pred vstupom do seminára som sa venoval profesionálnemu futbalu.

Odpovede:

  • Koľko máte rokov a z akej pochádzate rodiny?

    Štefan: O pár dní 26 :) Pochádzam z katolíckej rodiny. Vyrastal som s mladšou sestrou. Rodičia sú pre mňa vzorom obetavosti, silnej empatie a hlbokej modlitby.
    Adam: Mám dvadsať rokov, pochádzam z kresťanskej rodiny, mám mladšieho brata a staršiu sestru.

  • Kedy a ako ste pocítili volanie Boha stať sa kňazom?

    Štefan: Šestnásteho júla 2015 po návrate z manželských stretnutí. Počas predchádzajúcich dní som sa modlil novénu k Pátrovi Piovi o pomoc pri rozlišovaní povolania. Ako som ho pocítil? To sa ťažko vysvetľuje. :)
    Adam: Volanie som pocítil pred dvoma rokmi na kázni v Bratislave, kde kňaz hovoril ako sa môžem stať Ježišovými rukami.

  • Ako sa rodilo Vaše povolanie?

    Štefan: Tak, že som sa začal Pána pýtať, aký má so mnou zámer. Bezpochyby však sú v tom zapojené svedectvá životov mnohých ľudí (aj kňazov), ktorí žijú život s Kristom.
    Adam: Moje povolanie sa rodilo u saleziánov, ale neskôr som sa rozhodol vrátiť do našej farnosti. Začal som sa viac angažovať, miništroval som, bol som animátorom, spieval som v zbore a pripravoval som sa na vstup do seminára.

  • Čo sa vám na kňazstve páči?

    Štefan: Otcovstvo.
    Adam: Páči sa mi prinášať živého Krista do každodenných situácii.

  • Aké prostredie je v seminári? Priateľské ovzdušie?

    Štefan: Určite áno. Platí to aj vo vzťahoch s predstavenými. Samozrejme, sme ľudia s problémami, ktoré k tomu patria. Tie sa zo života vytrhnúť nedajú. No ja osobne sa z tejto komunity teším. Pán ma tu obdaril mnohými vzácnymi priateľstvami.
    Adam: Prostredie je tu príjemné, bratská láska prekvitá.

  • Čo je najťažšie na štúdiu?

    Štefan: Štúdium. :) Mám veľmi rád vedomosti, a to zvlášť keď pomáhajú duchovne rásť. Problém je proces ich získavania. To je bolestivá záležitosť. Vyžaduje si to často komplikované procesy sebamotivovania. Keďže efektivita štúdia závisí od motivácie, pred blížiacou sa skúškou dokážem doslova zázraky.
    Adam: Prinútiť sa učiť.

  • Čo máte spoločné okrem štúdia v nitrianskom seminári?

    Štefan: Dennú Svätú omšu, ranné chvály, ranné rozjímanie, poludňajšie spytovanie svedomia a samozrejme raňajky, obedy a večere :)
    Adam: Narodili sme sa v ten istý deň.

  • Máte predstavu akej pastorácii sa budete venovať prednostne?

    Štefan: V prvom rade takej akou ma poverí otec biskup. :) Bez predstáv to nejde. Moja predstava je, celkom určite, pastorácia rodín. Nechám sa prekvapiť, kam to Duch Svätý doveje. :)
    Adam: Chcem sa venovať mladým ľuďom, ktorí hľadajú a starým, ktorí hľadať prestali.

  • Je vám niekedy ťažké dodržiavať denný program v seminári. S čím sa najviac boríte?

    Štefan: Mám rád štruktúru. Chvíľku to síce trvalo, ale zvykol som si. Pre mňa najťažšie bolo a aj je dodržiavať posvätné ticho.
    Adam: Mám niekedy problém, keď si toho naložím veľa, aby som to všetko stíhal.

  • Ako vyzerá taký obyčajný pracovný deň v seminári?

    Štefan: Všedný deň v seminári vyzerá asi takto: budík o 5.30; od 6:00 program v kaplnke (ranné chvály, rozjímanie, sv. omša); raňajky. Od 8:00 začína škola o 12:45 obed. Tí, ktorí nemajú ďalšie prednášky majú vychádzku na 2 hod. Po vychádzke je samoštúdium na izbách až do večere 18:30. Dvakrát v pracovnom týždni máme večer eucharistickú adoráciu. O 21:00 máme spoločnú záverečnú modlitbu a do 22:00 zhasíname. :)
    Adam: Program začíname rannými chválami, rozjímaním a svätou omšou. Naraňajkujeme sa a ideme do školy. V škole máme prednášky do obeda. Pred obedom máme spytovanie svedomia v kaplnke, a potom máme spoločný obed. Poobede máme dve hodiny vychádzku. Po vychádzke máme skriptúru svätého písma. Potom študujeme na izbách do večere. Po večeri máme voľný program. Záver dňa končíme spoločným kompletóriom.

  • Aký máte vzťah k Panne Márii?

    Štefan: Mária počúvala Slovo, zachovávala ho vo svojom srdci a premýšľala o ňom. To sa od nej učím. V tom mi je vzorom, ale aj spoločníčkou.
    Adam: Synovský.

  • V dnešnom svete sa posunula veková hranica uskutočňovania konkrétneho povolania. Čo bolo úplne bežné pred 10-15 rokmi ,dnes je to výnimka. Necítite sa príliš mladí na takéto dôležité rozhodnutie?

    Štefan: Ja budem asi skôr dôkazom posunutia vekovej hranice. Aj keď moje rozhodnutie bolo jasné už keď som maturoval (2011). V tomto čase som mal už mať postavený dom manželku a pravdepodobne aj deti. Týmto kritériám som prispôsobil štúdium na univerzite aj pracovné skúsenosti. Následne som sa opýtal Pána a kritériá sa zmenili. Pán mi povedal, aby som zanechal (počítačové) siete. :) Je to úsmevné.
    Adam Cítim sa byť mladý, plný sily na takéto rozhodnutie.

  • Prajem vám všetko dobré, aby ste vytrvali na ceste, ktorú ste si zvolili. Bolo vaše rozhodnutie "jednoznačné", že áno seminár?

    Štefan: Spočiatku (asi mesiac) bolo isté, že kňazstvo, až potom som sa definitívne rozhodol pre (diecézny) seminár.
    Adam: Áno, som o tom presvedčený.

  • Akým spôsobom by ste povzbudili smutného mladého človeka 16-17 ročného, ktorý sa pre niečo ťažké trápi. Čo by ste pre neho urobili, podnikli?

    Štefan: Je náročné, ak neviem, o čo ide. Ale určite viem, že by som sa s takýmto mladým človekom veľmi rád porozprával (osobne). Keď majú ľudia problém, spolu s nimi sa modlím za jeho vyriešenie. Ak je šanca, že je v mojich silách pomôcť aj ináč, konkrétnejšie, vždy to rád urobím.
    Adam: Snažil by som sa ho počúvať a dať mu spätnú väzbu, že ho chápem.

  • Kto je vaším obľúbeným svätcom a prečo?

    Štefan: Náročná otázka. Akoby som mal z niekoľkých dobrých priateľov vybrať toho najlepšieho. Sú viacerí. Už spomínaný Augustín, ako aj John Henry Newman, Ambróz,... Každý z nich, podobne ako my, je úplným originálom. Každý ma oslovuje originálnym spôsobom. Na Newmanovi, obrátenom anglikánovi, sa mi napríklad páči spôsob ako chcel nájsť strednú cestu medzi protestantizmom a katolicizmom a po štúdiu cirkevných otcov bol presvedčený, že katolícka Cirkev je pravá. Na sklonku života sa stal dokonca kardinálom. :)
    Adam: Svätý Ján Krstiteľ, pretože bol predchodca Ježiša Krista.

  • Čo by ste odporučili mladým ľuďom hľadajúcich svoje povolanie?

    Štefan: Pýtať si odpoveď od Pána, pretože odpovedá a podstatné je počúvať. Ak je to možné, byť súčasťou spoločenstva, ktoré sa bude vzájomne modlitbovo “kryť”.
    Adam: Hľadajte tam, kde ste už boli.

  • Štefan, čo majú spoločné Augustín a Chesterton, čím Vás zaujali?

    Každý z nich originálnym spôsobom smeroval ku Kristovi. Iné spoločné vlastnosti budem hľadať ťažko. U sv. Augustína je to predovšetkým jeho obrátenie a spôsob akým predkladá ľudu Božie Slovo. Chesterton bol anglický novinár, ktorý doslova, neopakovateľným spôsobom veľmi obdivuhodne, pomenúva rôzne paradoxy svojej doby (pred cca 100 rokmi), ktoré stále viac naberajú na aktuálnosti.

  • Ahoj Štefan, potešil si ma, svojim vstupom do semináru. Je to ako píšeš nádhera zelene a prírody, jej rozmanitosť, ale v duchovnej oblasti, kde nás veriacich budeš môcť priviesť k úžasným Božím pastvinám, ktoré má Boh pripravené pre každého svojho syna. Ako vnímaš tento dar? ;)

    Obávam sa, že nenájdem správne slová, ale aspoň sa pokúsim. S bázňou a s veľkým rešpektom. Neviem, prečo si ma Pán povolal, ale upokojuje ma, že On to vie :) Pán do mňa vložil túžbu slúžiť. Verím, že dar, ktorý dostanem bude na osoh práve pre tých, ku ktorým budem poslaný. Zároveň dúfam a modlím sa aby som sám nebol prekážkou vo vykonávaní služby.

  • Adam, čo futbal? Viem, že kňazi ho hrajú, tí zapálení, nebudú Vám chýbať kopačky?… sú na klinci?

    V seminári hráme futsal, kopačky som vymenil za halovky.

  • Ktorý okamih vášho života (profesionálneho futbalistu) podnietil zanechať loptu a ísť „loviť ľudí“?

    Keď ma vyhodili zo Slovana Bratislava, povedal som si, že moja cesta bude iná.

  • Čo vás viedlo od kariéry profesionálneho športovca k rozhodnutiu zasvätiť sa Bohu? Ako reagovali na vaše rozhodnutie kolegovia z futbalu? Ako ste odolávali pri možných provokáciách spoluhráčov?

    Boh si ma viedol po svojej ceste a moji spoluhráči to museli rešpektovať.

Archív