Na Neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 1. Petrov 5,7

Otázky a odpovede

Tu môžete „vyspovedať“ zaujímavých ľudí, alebo si o nich prečítať.

Otázky môžu klásť, len prihlásení použivatelia!

foto

Rastislav Kolman

Moje meno je Rastislav Kolman. V Dome charity sv. Vincenta, ktorý je súčasťou zariadení Diecéznej charity Žilina, pracujem už 10 rokov, v súčasnosti som na pozícii vedúceho zariadenia. Naše zariadenie pracuje s ľuďmi bez domova a ľuďmi v núdzi. Našim klientom ponúkame možnosť využiť počas pracovného dňa služby nízkoprahového denného centra od 7:00 do 15:30 hod (výdaj stravy - polievka a pečivo, možnosť vykonať si osobnú hygienu, dostať základné a špecializované sociálne poradenstvo, čisté šatstvo, predaj pouličného časopisu Nota Bene a Cesta) a služby nocľahárne každý večer od 19:00 hod. Jej momentálna kapacita je 25 miest.

Odpovede:

  • Ako ste sa dostali k tejto práci?

    K práci s ľuďmi bez domova som sa dostal celkom nezvyčajným spôsobom. Po skončení Teologickej Fakulty v Nitre v roku 2005,som začal pracovať v rímskokatolíckej farnosti Dobrého pastiera v Žiline na Solinkách v Centre voľného času STROM,a ako učiteľ náboženstva na gymnáziu Hlinská a bilingválnom gymnáziu v Žiline. Keď sa moja dvojročná „pastoračná misia“ v tejto farnosti chýlila ku koncu, oslovila ma rehoľná sestra Katarína Števicová DKL s tým, že v Žiline do Domu charity sv. Vincenta hľadajú pracovníka na terénnu sociálnu prácu a ja by som sa na túto pozíciu„určite“ hodil. Podal som si žiadosť a vyšlo to.

  • Pracovať v takomto zariadení vás určite obohacuje o mnohé skúsenosti, ale zároveň musí byť aj veľmi psychicky náročné. Chcela by som sa spýtať:ako relaxujete a aké sú vaše záľuby?

    Zmysluplný relax a záľuby sú dôležité pri každom druhu práce. Pomáhajú človeku zregenerovať sa a dodávajú mu potrebnú silu a nadšenie do ďalšej práce. Medzi moje záľuby patrí najmä turistika, história, prechádzky so psom v prírode a pomoc rodičom v záhrade.

  • Čo Vás priviedlo k službe ľuďom bez domova?

    Postupne som si pri tejto práci začal čoraz častejšie uvedomovať, ako je veľmi dôležité postupne prinavracať týmto ľuďom ich stratenú ľudskú dôstojnosť. Netreba však na to veľa, stačí iba úprimne napĺňať skutky telesného a duchovného milosrdenstva.

  • Stretli ste sa s človekom, ktorý migroval?

    Áno. V rámci projektu Rafael, ktorý realizovala Slovenská katolícka charita na Slovensku.

  • Ktorú vlastnosť považujete za najdôležitejšiu pre toho, kto chce slúžiť takýmto ľuďom?

    Úprimnosť, dobrota, múdrosť, empatia, ľudskosť.

  • Čo si vážite na ľuďoch s ktorými sa stretávate vo svojej službe?

    Na jednej strane sú to moji kolegovia u ktorých si vážim ich osobný zápal a nasadenie pre službu núdznym a u klientov zasa ich otvorenosť a túžbu byť lepším človekom.

  • Čo je podľa Vás, hlavná príčina, že ľudia končia na ulici?

    Zlé medziľudské vzťahy a patologické zlyhania (alkohol, gemblérstvo, slabá finančná gramotnosť, väzenie, drogy).

  • Čo by ste chceli odkázať ľuďom, ktorí chodia denne okolo tých, čo predávajú Nota Bene alebo žobrú pri stanici, či v kostoloch?

    Myslím si, že ľudí na ulici nemožno ignorovať, odsúvať niekam na okraj spoločnosti. Jednoduché návrhy riešenia bezdomovectva sú však ihneď odsúdené k neúspechu. Niekedy však stačí úprimný pozdrav, možnosť krátkeho rozhovoru, prípadne nasmerovanie daného človeka do konkrétneho zariadenia, alebo sa informovať v Dome charity sv. Vincenta (osobne či telefonicky) o dostupných možnostiach pomoci konkrétnemu človeku.

  • Kto je Vaším vzorom v tejto službe?

    Obeta a spôsob života mojich rodičov.

Archív