Ak dovolíš, aby strach udával smer tvojho života, oberieš sa o budúcnosť. Kniha Rubínová žatva

Otázky a odpovede

Tu môžete „vyspovedať“ zaujímavých ľudí, alebo si o nich prečítať.

Otázky môžu klásť, len prihlásení použivatelia!

foto

Eva Petrovičová

Žije v Obyciach pri Zlatých Moravciach. Pôsobí v OZ Otcovo srdce pre Slovensko, ktoré zastrešuje organizáciu seminárov Otcovo srdce na Slovensku. Je súčasťou úzkeho organizačného tímu a má na starosti slovenský tím služobníkov a modlitebníkov. Je zároveň členkou medzinárodného tímu Otcovho srdca pod vedením Jeffa Scaldwella, slúži aj v zahraničí. Venuje sa tiež práci jazykovej redaktorky. Jej túžbou je prinášať na Slovensko poznanie o dobrote Božieho srdca, ktoré mení životy.
 
 
MODLITBA
 
Okamihy, keď v modlitbe prichádzam k Bohu ako Otcovi alebo ku Kristovi ako Ženíchovi, sú pre mňa priľnutím môjho srdca k Jeho srdcu, odpočinkom, zložením bremien, keď si dovolím byť slabá, lebo stačí, že On je silný; a len čerpať Jeho lásku a počúvať Jeho slová povzbudenia. Keď niečo počas dňa pokazím, nezvládnem vo vzťahoch, keď padnem... a prídem večer k Otcovi, viem, že Jeho odpoveďou nebudú výčitky, ale mi dá ešte viac lásky, úcty a prijatia... lebo len to uzdravuje moje zranené srdce zraňujúce iných. Nedá sa netešiť na tieto chvíle s Milovaným.
Na seminároch Otcovo srdce vidíme jednu úplne jednoduchú vec: iba zakúsenie toho, že človek je milovaný, úplne mení jeho život. Hlad po láske je vlastný všetkým ľuďom: či už sú vzdelaní alebo nevzdelaní, politici, profesori, matky v domácnosti, elektrikári, inštalatéri, úradníčky, zasvätené osoby... tu niet rozdielu. Modlitba, v ktorej srdce zakúsi, že je bezpodmienečne prijaté a milované, robí zázraky: dlho neodpustené krivdy sa odpúšťajú, odchádzajú závislosti a ľudia zisťujú, že majú hodnotu bez ohľadu na to, čo robia alebo aký výkon podávajú.
Lebo modlitba je stretnutie dvoch sŕdc – môjho a Božieho. V Otcovom srdci je miesto, ktoré nezaplní nik iný, iba ja, a ak tam ja neprídem, ostane prázdne a Otec s bolesťou a túžbou ďalej čaká...
 

Odpovede:

  • Ako ste sa dostali k seminárom Otcovo srdce a komu by ste odporučili tento seminár?

    Prvýkrát som sa na seminári Otcovo srdce zúčastnila v r. 2010 v Dolnom Kubíne na pozvanie jedného môjho známeho. Keďže sa ma hlboko dotkli témy a modlitby, po dvoch rokoch som ho absolvovala opäť a následne som sa prihlásila aj na dvojku – Intimita s Otcom. A potom prišlo pozvanie byť súčasťou tímu. Odporúčam ho naozaj všetkým: tí, ktorí hľadajú vzťah s Bohom, tu môžu zakúsiť jeho dotyk; tí, ktorí majú za sebou bolestnú a traumatizujúcu minulosť, tu môžu zažiť vnútorné uzdravenie; ľudia, ktorí dlhé roky verne kráčajú za Pánom, tu môžu zažiť odpočinok a novú slobodu z poznania, že sú synovia a dcéry a nemusia podávať výkony, aby bol s nimi nebeský Otec spokojný. Keď toto píšem, mám pred očami konkrétnych ľudí a ich svedectvá, a je to veľmi povzbudzujúce.

  • Je seminár Otcovo srdce iba v Rodinkove alebo aj niekde inde? Kto sa tam môže prihlásiť?

    V Rodinkove organizujeme najviac seminárov, ale veľmi radi chodíme aj na iné miesta. Pravidelne je to Žilina (Univerzitné pastoračné centrum a Diecézne centrum – biskupský úrad), Centrum pre rodinu na Sigorde, Oravské centrum mládeže v Ústí nad Priehradou. Navštívili sme tiež Levice, Prešov, Bratislavu, Zlaté Moravce, Stropkov a iné miesta. Robili sme seminár aj pre kňazov, bohoslovcov či Rómov. Tento rok máme dva semináre aj v Českej republike. Prihlásiť sa môže ktokoľvek. Na našej stránke máme zverejnené termíny aj registračné linky v sekcii Kalendár: http://seminarotcovosrdce.sk/kalendar/ Tešíme sa na vás 

  • Aká bola vaša cesta k tejto vzácnej službe u nás, ale aj v zahraničí?

    Ako som už spomínala, po viacnásobnom absolvovaní seminára a po tom, ako som sa bližšie spoznala s Robertom a Vicki de Hoxar, som dostala ponuku byť súčasťou tímu. V tom čase Robert a Vicki viedli semináre so zahraničným tímom, ale už začínali vnímať potrebu budovať postupne svoj tím zo Slovákov. Dnes máme vyše 30-členný tím tvorený čisto ľuďmi zo Slovenska. Okrem nich robil a robí na Slovensku OS aj Jeff Scaldwell, ktorého služba je európska a tím medzinárodný. (Na rozdiel od Hoxarovcov, ktorí vnímajú ako svoje povolanie byť tu hlavne pre Slovensko.) V Dolnom Kubíne a následne v Chorvátsku som sa lepšie spoznala aj s Jeffom a jedného dňa som si našla v mailovej pošte od neho pozvánku do jeho tímu  Je mi vzácne byť v oboch tímoch a učiť sa od týchto ľudí. Postupne, ako pribúdali pozvania prísť urobiť seminár do nejakého mesta či centra a služba narastala, bola tu potreba vytvoriť užší zastrešujúci tím, ktorý by koordinoval organizáciu a fungovanie OS na Slovensku. Dnes sme v ňom piati a z praktických dôvodov sme založili aj občianske združenie Otcovo srdce pre Slovensko.

  • Milované Božie dieťa, Jeho láska priam srší z týchto práve prečítaných riadkov. Vďaka za vaše otvorené srdce, za vaše áno... Otázka: Zažili ste vo svojom živote „zaťatosť“ voči akejkoľvek pomoci blížneho – zranený človek, čo s tým? Hovoríte mu o Otcovom objatí...? Odmieta. Modlíme sa, žehnáme... Prosím o modlitby za Tomáša. Pán vám žehnaj! Katarína. P.S. Máte svoju stránku?

    Veľmi pekne ďakujem  Poznám ľudí vo svojom okolí, ktorí sa dlho a vytrvalo modlia za svojich príbuzných či priateľov, a zmena neprichádza, niekedy sa dokonca veci zhoršujú. Sloboda človeka je aj pre Boha posvätná a nikoho do ničoho nenúti a túto slobodu musíme vedieť dávať ľuďom aj my. Zároveň verím v obrovskú silu žehnania – čím väčšia láska, tým väčší účinok modlitby. A z vašej otázky cítiť túto lásku a záujem pomôcť. Počula som už viacero svedectiev z môjho okolia o tom, že vytrvalá modlitba priniesla ovocie. Žehnám Tomášovi, aby zažil dotyk Božej lásky. A určite k tomu veľmi prispejú vaše modlitby. Náš web je www.seminarotcovosrdce.sk a sme aj na Facebooku, kde sú informácie vždy najaktuálnejšie: https://www.facebook.com/seminarotcovosrdce/

  • Pamätáte si nejaké silné svedectvo, ako sa Boh oslávil počas seminára?

    Pamätám si svedectvo jednej ženy, ktorá na konci hovorila, že už mala doma pripravené rozvodové papiere, ktoré plánovala odoslať po návrate zo seminára. Týždeň na seminári jej zmenil srdce a život a svoje rozhodnutie prehodnotila. Pamätám si tiež na dievča, ktoré trpelo anorexiou a nechcelo žiť, na OS prišlo na podnet svojho spovedníka a to ju zachránilo. Teraz po roku sme zas stretli jednu paniu, ktorá absolvovala OS minulý rok, a svedčila, že jej ustali depresie. Najviac svedectiev je o napravených vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, manželmi či súrodencami. Svedectvá si môžete prečítať aj na našej stránke: http://seminarotcovosrdce.sk/svedectva/

  • Čo pre vás znamená služba na tomto seminári?

    Radosť a privilégium. V službe sa cítim ako pozorovateľ – Otec koná a ja som len vďačná, že som pri tom. Často sa cítim bezmocná pomôcť, ale viem, že ja môžem byť slabá, nemusím mať všetky odpovede, nemusím vyriešiť problémy ľudí – lebo to je práca Otca. Na nás je, aby sme vytvorili atmosféru bezpečia a prijatia, v ktorej si ľudia otvoria srdcia. Je krásne spoznávať ľudí zo všetkých kútov Slovenska a ich príbehy. Mám tiež veľmi rada čas s našimi ľuďmi z tímu. Vždy sa na daný týždeň vyskladá iné zloženie podľa toho, kto ako môže prísť slúžiť. Otcovo srdce nie je projekt či aktivita, našou túžbou je budovať rodinu, kde sú vzťahy na prvom mieste.

  • Čomu vás učia tieto semináre?

    Veľa sa učím, ako byť dcérou – voči Bohu Otcovi, voči svojim rodičom a voči duchovným autoritám. Na seminároch vyučujeme to, že aby sme mohli byť synmi a dcérami voči Bohu, musíme vedieť byť synmi a dcérami aj voči rodičom a duchovným autoritám. Mať postoj úcty, rešpektu a podpory. Synovský postoj hovorí: „Čo je dôležité pre teba, je dôležité aj pre mňa. Chcem ťa podporovať v tvojej misii.“ Preto vždy, keď dostaneme pozvanie na nejaké miesto, oslovíme miestneho biskupa ako otca diecézy s prosbou o súhlas a požehnanie na konanie seminára. Bez jeho súhlasu by sme seminár v jeho diecéze nerobili.

  • Ako konkrétne vyzerá váš čas modlitby počas bežného dňa?

    Vždy som bola taký ten „večerný modlitbový typ“ . Teda najlepšie sa mi modlilo na konci dňa, keď ma už nečakali nijaké povinnosti. Ráno to bývala len taká „povinná jazda“. Potom som si však obľúbila ranný čas – vstanem skôr, aby som ešte predtým ako začnem pracovať, strávila asi tak hodinku s Pánom. Modlitbu začínam poďakovaním za nový deň, pozývam ho do všetkého, čo ma v ten deň čaká. Často Pánovi hovorím, že mu dovoľujem zmeniť moje plány na daný deň, ak to uzná za vhodné, a potom je deň vždy dobrodružnejší a šťavnatejší, lebo moju modlitbu zoberie vážne. Čítam si zo Svätého písma na pokračovanie a niekedy sa modlím breviár, ktorý mi pomáha v tých suchších obdobiach, keď sa musím premáhať do modlitby. Alebo si pustím chválové piesne a spievam Bohu chvály. Počas dňa, keď už potrebujem vstať od počítača a rozhýbať sa, idem občas na prechádzku s ružencom a vtedy hlavne prosím za ľudí, ktorých si nesiem v srdci. Večer sa často modlím tak, že poviem Ježišovi, nech On nadhodí tému. Nech ten prvý podnet na náš spoločný rozhovor príde od Neho. A mám rada chvíle, keď som s Ním len v tichu, srdce pri srdci, a vtedy netreba veľa hovoriť, len byť spolu.

  • Ako prežívate pôstne obdobie?

    Je to pre mňa úplne špeciálny čas, keď chce Boh dávať veľa milostí, ak mu vytvorím priestor. Vidím veľký zmysel v odriekaní svojich potešení, aby sa mi tou hlavnou a opravdivou útechou stal On. Keď mi chýba moje zvyčajné potešenie (jedlo, televízia, internet... čokoľvek...), potrebujem ísť hľadať potechu k Ježišovi, a vtedy má On priestor pracovať na mojom srdci. Akoby sa mi čistil duchovný zrak, vidím jasnejšie seba aj Jeho, viac ho počujem, vnímam jeho myšlienky a slová. Je to niekedy aj bolestné – cez rôzne situácie, najmä vo vzťahoch, mi ukazuje, čo mám ešte v srdci a nemá to tam byť. Pôst vnímam ako zasvätenie času Ježišovi, keď mu chcem dávať najavo svoju lásku – že je mi vzácnejší ako iné veci, ktoré mám rada. Lebo On mi dokázal, že som mu vzácnejšia ako jeho život.

  • Aký je váš obľúbený svätec?

    Sv. Faustína Kowalská. Táto žena celý svoj život prežila v kláštornej kuchyni a záhrade a mala vplyv na celý svet. Jej život mi hovorí, že nezáleží na tom, kde sa nachádzame, či sme na nejakom ľudsky vplyvnom mieste alebo nie – ak verne robíme to, k čomu nás Boh povolal, môžeme zmeniť svet. Aj z kuchyne. A mala tiež nádherný vzťah s Ježišom, plný intimity a blízkosti.

  • Venujete sa laickému apoštolátu alebo máte rodinu?

    Zatiaľ som slobodná, a teda sa môžem naplno venovať službe a apoštolátu. Okrem toho pracujem aj ako jazyková redaktorka, takže mojím zamestnaním sú napoly knihy a napoly služba.

Archív