Pre konanie dobra treba trošku odvahy. Don Bosco

Otázky a odpovede

Tu môžete „vyspovedať“ zaujímavých ľudí, alebo si o nich prečítať.

Otázky môžu klásť, len prihlásení použivatelia!

foto

Jozef Harvánek

Narodil som sa 27.júna 1994 v Považskej Bystrici. V tomto meste som navštevoval základnú aj strednú školu. Po ukončení štúdia na Strednej priemyselnej škole moje kroky smerovali do kňazského seminára v  Nitre, kde už tretím rokom študujem na Teologickom inštitúte RKCMBF UK. Od piatich rokov som miništroval v našej kaplnke na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici, a tak si ma Pán formoval od malého chlapca a ďalej formuje aj dnes.
Božie slovo má v mojom živote dôležité miesto. Každý deň, keď otvorím oči až do chvíle kedy ich pred spaním zatvorím, sa snažím počúvať to, čo mi Pán hovorí. Ježišove slová sú pre mňa zdrojom nádeje, pokoja, sú míľnikmi na ceste života. Medzi moje záľuby patrí turistika, čítanie kníh, fotografovanie, pozeranie sa na nočnú oblohu plnú hviezd a veľa iného. :)

Odpovede:

  • Čo je Vaším najväčším snom?

    Nemyslím si, že mám niečo, čo by som mohol nazvať ,najväčším snom´ v zmysle toho, že by som to chcel najviac dosiahnuť. Povedal by som skôr, že mám veľa malých snov, ktorých spojením vzniká jeden veľký sen a v takomto chápaní by som definoval svoj najväčší sen, ako naplnenie všetkých malých snov. Možno to znie komplikovane ale zďaleka to také komplikovaní nie je. Malé sny sa totiž dajú naplniť jednoduchšie ako jeden veľký.

  • Ktorý je Váš obľúbený svätec a prečo?

    Môj obľúbený svätec, taký najbližší priateľ medzi svätými, je Ján Mária Vianney. Tento muž je pre mňa vzorom modlitby, viery, odvahy, pokory, dôvery, lásky a obetavosti. Keď sa na neho pozriem nevidím nejakého nadčloveka, ale muža ako som ja, muža z mäsa a kostí, obyčajného človeka, ktorého srdce však horelo láskou k Bohu a k ľuďom.

  • Ako reagovali Vaši rodičia na rozhodnutie, že sa chcete stať kňazom? Nemali ste chvíľku, že ste uvažovali, či je skutočne vaše rozhodnutie ísť za kňaza správne?

    Moji rodičia reagovali na moje rozhodnutie najskôr tak, že mi neverili. Je to pochopiteľné. Pravdou je, že som im nie raz povedal, že sa chcem stať kňazom, no moje konanie bolo v rozpore s týmito slovami, s týmto rozhodnutím. Skôr som myšlienku na kňazský život považoval ako núdzové riešenie pre prípad, že by všetko ostatné zlyhalo. Keď však spoznali, že tento krát je moje rozhodnutie definitívne, keď som si podal prihlášku, bol prijatý a vstúpil do formácie, ich nedôvera sa zmenila na radosť. V rodičoch mám stále zázemie lásky, podpory, prijatia. Neraz som uvažoval či je moje rozhodnutie stať sa kňazom správne. Uvažoval som o tom,aj keď niekedy skôr pochyboval, v čase pred vstupom do seminára ale aj v seminári. Teraz som v treťom ročníku, možno povedať na polceste, no a stále viac sa presviedčam o tom, že som na správnom mieste, že som urobil najlepšie rozhodnutie v živote. Nepochybujem o tom, že by ma Boh požehnal aj keby som sa rozhodol inak, ja som mu však odovzdal život a nič mi nechýba, práve naopak, som požehnaný vo všetkom čo potrebujem. Som presvedčený, že nech sa vyberieme akoukoľvek životnou cestou, či sa vydáme cestou manželstva alebo duchovného povolania, ak pôjdeme tou cestou s Ježišom, bude to cesta požehnaná.

  • Patrí medzi Vaše záľuby aj futbal?

    Áno, futbal patrí medzi moje záľuby, no v poslednej dobe častejšie hrávam floorball. Keď tak spomínam, futbal som už dlho nehral. Dúfam, že som ho nezabudol. :)

  • Ktorý predmet na Teologickom inštitúte je Váš obľúbený a prečo?

    Môj najobľúbenejší predmet na Teologickom inštitúte je spirituálna teológia. Môžem povedať, že tu sa cítim najviac doma pretože sa tu rozpráva o duchovnom živote, o modlitbe, o rôznych oblastiach spirituality. Radšej sa venujem témam a otázkam z duchovnej oblasti než z historickej či jazykovej.

  • Čo Vám najviac pomáha ísť po tej ceste, na ktorú Vás Pán volá?

    Jednoznačne je to Božia milosť. Láska, ktorou ma Ježiš miluje je hnacou silou môjho povolania. Tak ako ma On miluje aj ja túžim milovať jeho a v ňom milovať všetkých ľudí, ktorých na ceste života stretnem. Veľkou oporou sú pre mňa priatelia, ktorí ma vedia povzbudiť slovom ale aj príkladom vlastného života.

  • Boli ste niekedy zaľúbený do dievčaťa?

    Áno, bol som zaľúbený. Vzťah, ktorý som mal ma mnohému naučil. Keď som svoje srdce odovzdal Pánovi moje vzťahy sa zmenili. Nie, neprerušili sa, získali iný rozmer. Ježiš ma učí milovať ľudí nezištným spôsobom, uzdravuje ma z môjho egoizmu a ja naozaj vidím, že vzťahy, ktoré mám sú oveľa hlbšie, krajšie, slobodnejšie. Aj priateľstvo s dievčaťom s ktorým som bol vo vzťahu pretrvalo a vďaka Ježišovej láske získalo iný rozmer.

  • Kto Vám ukázal ako čítať Božie Slovo? A čo by ste poradili tým, ktorý nevedia ako ho správne začať používať?

    Od malička som bol v kontakte s Božím slovom, predovšetkým v našej kaplnke a keď sme sa doma modlievali desiatok ruženca. Postupne s pribúdajúcim vekom sa menil aj môj vzťah k Božiemu slovu. Počas základnej školy som viedol dvojaký život, kresťanský doma aj v kostole a taký svetský medzi kamarátmi. Všetko sa zmenilo keď som začal chodiť na Diecéznu animátorskú školu. Počas dvojročnej formácie v tejto škole som spoznal a pochopil, že Boh nie je niekde ďaleko, že Ježiš nie je len nejaká postava a že Sväté písmo je viac ako len pekná kniha. Dôležité je pochopiť jednu vec a to, že pri čítaní Svätého písma nejde o to, aby sme z neho vždy ,,vyžmýkali“ čo najviac pekných myšlienok, ale o to, aby sme sa nechali Ježišom dotknúť, aby sme sa stretli a porozprávali s Priateľom, s naším Kráľom a Pánom. Najdôležitejšia nie je teória (pekné dlhé zamyslenia), ale dôležité je žiť to, čo Pán hovorí. Keď toto pochopíme nebudeme sklamaní z toho, že nevieme konštruovať dlhé rozjímania, ale budeme mať radosť z toho, že môžeme denne počúvať Ježiša a žiť s ním v každej chvíli života.

  • Aké najkrajšie miesta ste navštívili počas Vašich túr?

    Dostal som sa na množstvo krásnych miest no tie najkrajšie sú vždy najbližšie k domovu. V okolí Považskej Bystrice sú krásne lesy, malé hory, ktorých krása navždy ostane v mojom srdci. Najradšej mám však Vysoké Tatry, tento klenot našej vlasti a pre mňa jeden z dôkazov toho, že náš Boh je najdokonalejší umelec. Nezabudnuteľný pre mňa ostáva výstup na Rysy, na Kriváň, na Veľké Hincovo pleso. Každý z vrchov na ktorý som vystúpil alebo chodníkov ktorými som prechádzal je niečím krásny a vždy na tieto miesta s radosťou znova prichádzam.

  • Koľko máte súrodencov? Ako reagovali oni na Vaše rozhodnutie?

    Mám tri sestry, dve staršie a jednu mladšiu. Moje sestry sú môj poklad. Nepoznám ich ani z polovice tak ako by som chcel, no mám ich veľmi rád a ďakujem Bohu za ne, že mi ich dal. Moje sestry reagovali čo do roviny emocionálnej rozdielne, no čo do podstaty radosti rovnako. Prijali moje rozhodnutie, modlia sa za mňa a podporujú ma. Dávajú mi pocítiť to, že ma majú rady, že stoja pri mne, že im na mne záleží. Aj vďaka nim poznávam Božiu lásku.

Archív