Boh mladých miluje a očakáva od nich mnohé dobré diela, pretože sú vo veku jednoduchosti, pokory, nevinnosti. Don Bosco

Otázky a odpovede

Tu môžete „vyspovedať“ zaujímavých ľudí, alebo si o nich prečítať.

Otázky môžu klásť, len prihlásení použivatelia!

foto

Matúš Reiner

Narodil sa na východnom Slovensku v Markušovciach. Už od strednej školy sa začal intenzívne venovať biatlonu, a to aj na súťažiach. V roku 1999 vyhral 3.miesto na MS. Keď si ho Pán povolal a aj potvrdil svoje volanie, zanechal svoje štúdium techniky v Košiciach a nastúpil do seminára. Bol vysvätený za kňaza a jeho prvou farnosťou bola Žehra. Momentálne pôsobí vo Vysokej nad Uhrom ako vicerektor Domu Anky Kolesárovej. Spolu s o. Pavlom slúžia mladým, ktorí tam prichádzajú.

Odpovede:

  • Aká bola Vaša cesta k duchovnému povolaniu? Kedy ste prvýkrát pocítili volanie Ježiša pre zasvätený život? Kedy ste zistili, že chcete vstúpiť do seminára? Pociťovali ste svoje povolanie aj počas detstva? Aká bola Vaša prvá reakcia, keď ste zistili, že budete kňazom?

    Všímam si, že každý má iný spôsob, akým si ho Pán povolal. Niektorí už od malička túžia po duchovnom povolaní a doma sa radi modlia a ako maličkí sa hrajú na pána farára a kážu. Iní zažili zase nejaký silný moment, kedy sa ich Boh dotkol a oni spoznali, čo od nich chce a niektorým to Pán dáva spoznať postupne, ako by po kvapkách. V mojom prípade to bola tá posledná možnosť. Keď som bol mladší, nechcel som byť kňazom. Mojou túžbou bolo stať sa profesionálnym športovcom alebo minimálne mať povolanie, kde by som mohol byť často v prírode. Až keď som bol štvrták na strednej škole, tak si ma Pán začal viac priťahovať a dal mi do srdca veľkú túžbu po Ňom. Nebola to moja snaha ale to, že On konal v mojom živote. Zrazu som bol šťastný, keď som mohol hľadať jeho vôľu, byť s ním v modlitbe a prežíval som radosť zo spoločenstva. Nemohol som však uveriť, že by si Boh mohol povolať aj mňa a chcel som od neho nejaké potvrdenie. Nastúpil som preto na vysokú školu do Košíc, kde som študoval dva roky. Bol to požehnaný čas, kedy som sa snažil rozlišovať, či ma Pán skutočne volá a zároveň som vnikal do hlbšieho vzťahu s Ním. Napadlo mi, či by som nemal ísť do rehole a aj som navštívil párkrát saleziánov. Za tie dva roky sa mi stalo niekoľko zaujímavých udalostí. Napríklad, keď som bol prvák na výške, tak sa ma počas spovede pred Veľkou nocou opýtal kňaz, ktorý ma nepoznal, kde chodím do školy a či som sa pri výbere školy a rozhodovaní pýtal na kolenách. Zvláštne bolo, že som mu vôbec nehovoril o tom, že uvažujem nad duchovným povolaním. Ako som spomínal, chcel som, aby mi Boh dal nejaké potvrdenie, že ma naozaj povoláva. Myslíte, že mi nejaké dal okrem takýchto náznakov? Žiadne. Nič sa nestalo. Až neskôr som pochopil, že jediné, čo chcel, bolo moje slobodné ÁNO. Hovoril som o tom s naším pánom farárom a on mi pomohol, aby som už konečne urobil rozhodnutie a dal prihlášku do seminára. A zobrali ma :).

  • Prečo máme Boha?

    Skôr by sa hodila otázka, prečo sme tu my. Boh bol skôr ako my. On nás miloval prvý a stvoril nás z lásky, aby sme ho aj my mohli milovať.

  • Kde býva?

    Boh je všade. A to je super. Lebo je aj pri tebe a v tebe.:)

  • Máte nejaký okamih svojho života, keď ste pocítili dotyk Boha?

    Určite ich bolo veľmi veľa. Hlavne počas modlitby prežívam, že ma posilňuje a dáva mi každodenne vykročiť za Ním. Často to nie je tak, že vyrieši všetky moje problém, ale vždy mi dá silu vstať a ísť ďalej.

  • Čo má robiť mladý človek, keď cíti, že ho Boh volá k rehoľnému životu?

    V prvom rade sa modliť a začať očisťovať svoje motívy. To znamená rozlíšiť, či chcem vstúpiť do zasväteného života naozaj preto, že ma volá Pán. A druhou vecou je vedieť, do ktorej komunity by som chcel vstúpiť a spoznávať ju.

  • Keď ste začali uvažovať o kňazskom povolaní na konci 4. Ročníka, čakali ste na Božie potvrdenie. Aká bola Vaša predstava o tom, ako to Boh urobí, resp. ako Vám to mal Boh potvrdiť? Prišlo toto potvrdenie po dvoch rokoch a akou formou, keď ste sa rozhodli ? Ako sa podľa Vás správne rozhodovať?

    Boh mi to nijako nepotvrdil. Ale do môjho srdca vložil veľkú túžbu po Ňom a táto túžba sa nedala uhasiť. Zvyšok - viď vyššie ...

  • Ako športovec ste sa určite zúčastňovali medzinárodných pretekov aj vo sviatočné dni a v nedeľu. Ako ste to riešili, keď ste nemohli ísť na svätú omšu? A ako sa na to obdobie pozeráte s odstupom času? Mali ste možnosť svedčiť o viere medzi športovcami a ako?

    Na medzinárodných pretekoch som veľmi nebol, len na tých, čo boli na Slovensku a v rámci slovenského pohára, že nás navštívili nejakí cudzokrajní reprezentanti. Sv. omšu som riešil tak, že keď sa dalo, išiel som na sv.omšu v sobotu večer, keď bola aj s platnosťou na nedeľu, alebo v nedeľu po ceste naspäť som vystúpil z auta v Spišskej Novej Vsi a išiel na sv.omšu. To sa mi podarilo vždy, až na jeden prípad, keď sa nám pokazilo auto a čakali sme na Čertovici, kým nás odtiahnu. Medzi športovcami som asi mohol svedčiť asi len v našom klube, kde sa väčšinou pri návrate z pretekov všetci čudovali, že idem ešte taký unavený s veľkým batohom na sv.omšu. Občas si z toho robili aj srandu.

  • Vraciate sa niekedy do Markušoviec? Ak áno, aké zmeny tam pozorujete?

    Zmeny? Kopa tých, ktorí boli kedysi malými deťmi ,sú už skoro dospelí a aj ľudia z nášho spoločenstva. A tiež pozorujem, že som po tých rokoch zabudol mnohé mená :).

  • Dobrý deň. Mám túžbu začať s biatlonom. Je to pre mňa také potešenie, keď som si o Vás prečítal a dozvedel som sa, že ste sa tomu venovali. Čo by ste mi vedeli odporučiť, aby som mohol začať?

    Najlepšie bude zistiť, kde je najbližší biatlonový klub a tam sa ísť zapísať. Ak si z okolia Žiliny, tak podľa mojich vedomostí je určite biatlonový klub Čadca – Skalité.

Archív