Ja sa za evanjelium nehanbím. Rim 1, 16

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

ThLic. Ján Viglaš

foto
Vedúci Katedry morálnej teológie Teologického inštitútu v Badíne. Narodil sa 14. 3. 1970 v Piešťanoch a kňazskú vysviacku prijal 31. 7. 1999 v Banskej Bystrici. Medzi jeho dlhšie študijné pobyty v zahraničí patrí St.Patrick´s College Maynooth v Írsku a Pápežská univerzita Gregoriana v Ríme.
Morálny teológ Ján Viglaš je v poradí tretím rektorom v histórii obnoveného kňazského seminára Banskobystrickej diecézy od jeho zriadenia v roku 1990.
  1. Všimla som si, že ste mali narodeniny. Prajem všetko dobré. Požehnaný deň!

    Ďakujem veľmi pekne. Požehnaný deň a čas aj vám!

  2. Čím ste chceli byť predtým, ako ste sa stali kňazom? Čo vás viedlo k tejto budúcnosti?

    Ja som mal vždy problémy odpovedať na otázku, čím chcem byť. To som nikdy dobre nevedel. Vedel som len to, čím som nechcel byť – nechcel som byť kňazom, ani učiteľom. A čo ma teda k tomu priviedlo? Asi to, že Pán Boh má veľký zmysel pre humor, väčší, než sú naše plány. :-)

  3. Bol nejaký zlom, v ktorom ste sa rozhodli slúžiť Bohu?

    Zlom iba v tom zmysle, že som si konečne povedal: „Dobre, Pane, tak teda idem.“ Neprišlo to však zo dňa na deň, dozrievalo to veľmi dlho, a toto bol posledný nevyhnutný krok, aby som všetky tie podnety prijal za svoje.

  4. Bolo ťažké opustiť rodinu kvôli povolaniu, ktoré Vám Pán dal?

    Ak máte na mysli rodinu, v ktorej som vyrastal, to ani nie, veď som vedel, že v kontakte zostaneme. A ak máte na mysli vlastnú rodinu, ktorú som si mohol založiť, tak tam zohrala veľmi silnú rolu skúsenosť spoločenstva, v ktorej som objavil duchovnú rodinu. Pri každom zrieknutí sa je však veľmi dôležitý motív, ten musí byť silnejší než to, čoho sa človek zrieka, inak sa taká obeta stane utrpením.

  5. Ktorého svätca máte ako patróna pri birmovke?

    Svätého Františka z Assisi. Môj birmovný otec sa totiž volal František. Vtedy, keď som bol na birmovke (1983), nebolo veľmi vo zvyku vyberať si meno, zvyčajne sa dávalo podľa birmovného rodiča. Páči sa mi, že dnes si mladí vyberajú meno. Či si ho už vyberajú preto, že im je sympatický život niektorého svätca, alebo len preto, že sa im páči nejaké meno, vždy je to možnosť objaviť niekoho, kto im môže byť príkladom aj svojím správaním sa.

  6. Bolo veľmi ťažké študovať teológiu?

    Skôr by som povedal, že veľmi zaujímavé. Iste, sú predmety, ktoré sú ťažšie než iné(napríklad filozofia, dogmatika, pre niekoho biblické jazyky), ďalšie zase sú považované za menej záživné, závisí to však aj od prednášajúcich. Zažil som profesorov, ktorí dokázali veľmi monotónne hovoriť aj o veľmi zaujímavých témach, a zažil som aj takých, ktorí vedeli zaujať aj pri predmetoch, ktoré boli všeobecne považované za nezaujímavé, suché, alebo veľmi ťažké.

  7. Čo je pre vás v živote najdôležitejšie?

    Mať rád ľudí a učiť sa mať ich rád ešte viac. Najmä tam, kde to nejde až tak ľahko.

  8. Mohli by ste porovnať študentov teológie v Írsku, v Ríme a v Badíne. Mohli by ste nám vysvetliť menšie rozdiely medzi bohoslovcami v Ríme a na Slovensku ? (štúdium, liturgia ...)

    Takto v krátkosti je to ťažké vystihnúť. Už len napríklad prostredie a kultúra, v ktorej vyrastáme, nás odlišuje. Bohoslovci v Írsku napríklad nezažili neslobodu tak ako my za komunizmu, nevedeli celkom pochopiť, že sme nemohli slobodne cestovať. Niektorí nerozumeli tomu, čo bolo vlastne na komunizme zlé. Ale v mnohom je nám ich mentalita blízka. V Ríme zas boli bohoslovci z celého sveta – z bohatých, aj veľmi chudobných krajín, slobodných štátov i krajín, kde vládol diktátorský alebo vojenský režim, alebo drogové kartely. Boli tam študenti, ktorých krajiny mali tisíc aj dvetisíc rokov skúsenosť kresťanstva, a krajiny, ktoré prijali kresťanskú vieru iba pomerne nedávno. A v Ríme je ešte ten rozdiel, že semináre (alebo kolégiá), kde sa býva, nie sú spojené s univerzitami, ako je to na Slovensku, ale sa na univerzity dochádza. A rovnako bolo bežné, že bohoslovci z jedného seminára študovali na viacerých univerzitách.

  9. Chcela by som sa opýtať, čo to je morálna teológia.

    Teológia je veda o Bohu. Morálna teológia je tá časť , ktorá sa zaoberá ľudskými skutkami vo vzťahu k Bohu. Čiže tým, či sú naše skutky v súlade s Božím zámerom a Božími prikázaniami, alebo nie. Podľa toho tie skutky potom hodnotíme ako dobré alebo zlé, mravné alebo nemravné, čnosti alebo hriechy.

  10. Je podľa Vás používanie ťahákov a odpisovanie na písomkách hriech?

    Nielen podľa mňa, ale predovšetkým Bohu sa nepáči nijaký podvod. Akékoľvek klamstvo či podvod oslabuje a deformuje naše morálne vnímanie. Lebo aj ťaháky či odpisovanie sú jednou z foriem podvodu. Predstieram čestný postoj, no správam sa nečestne a neúprimne. Učiteľ chce predsa vedieť, čo viem, nie či viem odpisovať. Ani nám sa nepáči, keď nás niekto podvedie – napríklad chcem si kúpiť nejaký kvalitný alebo značkový tovar, a potom zistím, že mi obchodník predal brak. On to považuje za šikovnosť, ale ja som prišiel o peniaze. A pozrime sa na to napríklad aj takto: povedzme, že študent na lekárskej fakulte vyštuduje vďaka podvodom a neskôr má ľuďom ako lekár stanoviť diagnózu a liečbu. Tam už nejde len o známku na skúške, tam už môže ísť aj o život. A možno aj o môj. Môžeme síce argumentovať, že vždy nejde o život, že niektoré predmety sú zbytočné (alebo nám sa tak teraz javia), ale faktom je, že najlepšie školy a univerzity na svete netolerujú odpisovanie. Takéto podvody postihujú veľmi prísne. A určite aj vďaka tomu sú najlepšie.

  11. Mám hriech, keď napaľujem CD, DVD a keď používam nelegálne programy?

    Toto je na dlhšie vysvetlenie a možno aj na samostatnú debatu, ale v zásade áno. Je samozrejme rozdiel, ak si niečo napálim pre vlastnú potrebu, a je rozdiel, keď to ďalej aj predávam. Ak je však raz niečo chránené autorskými právami (copyright), tak použitie bez súhlasu alebo rozmnožovanie bez súhlasu je považované za krádež duševného vlastníctva. No okrem toho, či je niečo hriechom a kedy je to už ťažký a kedy ešte ľahký hriech, je veľmi užitočné sa pýtať, či to, čo napaľujem, aj naozaj potrebujem. Lebo neraz to len veľmi chcem, ale v skutočnosti to až tak veľmi nepotrebujem.

  12. Môže kresťan katolík čítať horoskopy, veriť amuletom, navštevovať veštice a ľudové liečiteľky?

    Takéto prejavy sú prejavom nedôvery v Boha, ktorý vie, čo potrebujeme, a ktorý je náš Otec. Neraz sú prejavom zvedavosti, lebo chceme poznať tajomné veci, najmä budúcnosť, ktorá je pre nás neznáma. Horoskopy sú podvody, navyše založené na omyloch, ktoré ľahko dokáže hociktorý seriózny astronóm. Amuletom zas ľudia pripisujú moc ochrániť pred zlými silami – my kresťania sa však modlíme Otče náš, kde prosíme o ochranu pred Zlým, takže nepotrebujeme amulety. Ani to, čo robia veštice, nie je v súlade s katolíckou vierou. Pán považuje tieto veci za ohavnosť, na to je dobré si pozrieť v Biblii Knihu Deuteronómium 18,10-12. A odporúčam pozrieť si aj to, čo hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) v č. 2116, 2117. Mnoho ľudí berie tieto veci na ľahkú váhu a neuvedomujú si, že sa tým môžu až veľmi nebezpečne otvoriť pôsobeniu zlého ducha, ktorý je nepriateľom spásy. Nemusí ísť vždy o banality. Naozaj jestvuje aj nadprirodzený svet, ktorý je pre nás tajomstvom. Do tohto sveta máme vstupovať len s milosťou, preto nám Boh ponúka sviatosti. A ľudové liečiteľky, pokiaľ sú to napr. znalkyne liečivých bylín, môžu pomôcť, lebo vtedy ide o znalosť prírodných vecí. Pokiaľ však nejakú liečbu spájajú s mágiou alebo zaklínadlami, alebo niečím podobným, platí o nich to isté, čo o vešticiach. Treba byť aj pri nich veľmi opatrný.

  13. Kedy človek nemôže pri sv. spovedi dostať rozhrešenie?

    Vtedy, keď neľutuje to, čo urobil, alebo keď sa nemieni vzdať svojho hriešneho počínania. Môže sa stať ešte i to, že nie každý kňaz môže rozhrešiť od všetkých hriechov, ale každý kňaz aj v takých prípadoch vie kajúcnikovi povedať, kde rozhrešenie dostane. A treba ešte dodať i to, že kňaz je vždy viazaný spovedným tajomstvom, aj vtedy, keď nedá rozhrešenie.

  14. Chcem sa opýtať, čo by ste poradili človeku pri rozlišovaní ťažkého a všedného hriechu. Predpokladajme, že definície pozná, ale v konkrétnom prípade váha a trápi sa.

    Treba čítať Sväté písmo a Katechizmus, počúvať, čo hovorí Cirkev (najmä Svätý Otec, biskupi, kňazi). V oblasti hriechu potrebujeme získať skôr mravný cit, než naučiť sa definície. Čítaním Písma a Katechizmu sa dá získať veľmi vyvážený pohľad na všetky oblasti nášho života. Čím viac si takto formujeme svedomie, tým skôr sa nám ono ozve – hlasnejšie alebo jemnejšie, podľa závažnosti hriechu. Ak i naďalej pretrváva neistota, treba sa spýtať kňaza, alebo sa obrátiť na odborníka. Viaceré katolícke časopisy mávajú aj rubriku, kde odborníci odpovedajú na otázky čitateľov. Niektoré farnosti alebo spoločenstvá aj na svojich webových stránkach mávajú takéto fóra, kde odpovedajú alebo ponúkajú vzdelávanie v kresťanskej náuke.

  15. Dá sa vždy rozlíšiť dobro a zlo? Kde je tá hranica? Nezáleží to tak trochu aj na svedomí človeka? Alebo je to len na dodržiavaní či nedodržiavaní zákonov a poznaní všeobecnej morálky?

  16. Ako v deťoch uspôsobiť morálne cítenie k pôstnemu obdobiu, keď v dnešnej dobe je všetko a všetkého, preplnené supermarkety.... Má to vôbec zmysel?

    Treba hľadať spôsoby, ako objaviť radosť, ktorá plynie z obety a zo služby. Pomôcť objaviť, že nie vtedy sme šťastní, keď berieme a hrabeme, ale vtedy, keď dávame, obetujeme sa, keď nás to niečo stojí. Že život bez námahy je síce pohodlný, ale prázdny a nudný. Že veľké, trvalé, hodnotné veci nikdy nevznikajú ľahko, veď to vidíme aj vo svete na športovcoch alebo umelcoch. A o tomto všetkom treba s deťmi a mladými aj rozprávať – nenásilne, najlepšie zo skúseností vlastného života. Deti vždy pozorne sledujú svojich rodičov, ich slová i počínanie, a zisťujú tak, či sú vlastne „uveriteľní“. Aj vtedy, keď protestujú alebo rebelujú, chcú si predovšetkým overiť, či rodičia aj veria tomu, čo hovoria.

  17. Aké sú to hriechy proti Duchu svätému, do neba volajúce hriechy? A aký je rozdiel medzi nimi navzájom a medzi inými ťažkými hriechmi?

    Hriechy proti Duchu Svätému sú hriechy nekajúcnosti. Duch Svätý nás vedie k pravde, čiže k poznaniu vlastnej biedy a hriechov, ale aj k poznaniu Božieho milosrdenstva a odpustenia. Kto sa vzpiera Duchu Svätému, odmieta pravdu, ale s ňou i možnosť spásy. Preto sa takému človeku neodpúšťa, lebo on sám o odpustenie nestojí, myslí si, že ho nepotrebuje (KKC 1864). Do neba volajúce hriechy sú tie, o ktorých sa v Biblii píše, že sú také veľké, že až kričia k Bohu o zásah. Vymenúva ich KKC 1867: krv Ábela, hriech Sodomčanov, volanie utláčaného ľudu v Egypte, nárek cudzinca, vdovy a siroty, nespravodlivosť voči námezdnému robotníkovi. Ťažký hriech je taký, ktorý človek spácha s plným vedomím, slobodne a vo vážnej veci. A ten môže byť v niektorých prípadoch taký veľký, že volá k Bohu o pomstu.

  18. Ako rektor kňazského seminára v Badíne ste zodpovedný za výchovu a vzdelanie budúcich Kristových služobníkov – kňazov. Chcel by som sa Vás opýtať, ako riešite takého bohoslovca, ktorý počas štúdia nepociťuje byť kňazom ?

    Ak taký bohoslovec necíti v sebe povolanie, na jeho správaní sa to skôr či neskôr prejaví. Ale taký bohoslovec odíde aj sám, lebo ak nepociťuje volanie do kňazstva, najskôr bude cítiť nejaké iné volanie. Iná vec sú pochybnosti, tie ešte nemusia znamenať, že nemá povolanie. Preto je vždy dobré, ak bohoslovci hovoria o tom, čo prežívajú. Vo vzájomnom rozhovore sa dá vždy nájsť riešenie.

  19. V akom prípade je povolený trest smrti?

    Vo veľmi krajných a zriedkavých prípadoch, keď spoločnosť (štátna moc) nedokáže inak ochrániť ostatných občanov. Pokiaľ však je v krajine fungujúci väzenský systém, ktorý izoluje zločinca od ostatnej spoločnosti, niet dôvodu ho popraviť. Napokon doživotie vo väzení je ťažší trest ako smrť.

  20. Aké sú prejavy posadnutia zlým duchom?

    Tie môžu byť veľmi rôzne, preto to musí posúdiť kňaz, ktorý má na to osobitné poverenie od biskupa. Ale ešte predtým musí byť spoľahlivo vylúčené, že nejde o duševnú alebo telesnú chorobu. O niektorých prejavoch posadnutosti hovoria evanjeliá – človek môže mať napríklad nadľudskú silu, je otrokom hriechu, rúha sa, odporuje pôsobeniu milosti a mnohé iné. Niektoré filmy z toho rady robia horor, takže netreba v nich všetko pokladať za pravdivé. Je však pravdou, že taký človek nesmierne trpí a trpí aj jeho okolie.

  21. Je bozkávanie hriechom, ak áno, tak ťažkým či ľahkým?

    Podľa toho, či ide o bozk čistý, alebo zmyselný. No na to, aby bol bozk čistý, treba aj čisté srdce. Odporúčam knihy a prednášky otca Pavla Hudáka na túto tému. A takisto byť veľmi, veľmi úprimný pred Bohom a pred sebou v tejto oblasti, lebo svoje sebectvo dokážeme veľmi dobre maskovať za tie najkrajšie prejavy lásky a sme schopní klamať i sami seba. Veď prečo asi je toľko sklamaní z lásky?

  22. Masturbácia je ľahkým či ťažkým smrteľným hriechom? A ako je to s pozeraním nemravných videí a obrázkov? Som rád, že mám možnosť si to ujasniť.

    Najprv treba podotknúť, že masturbácia, i keď je častým javom, nie je bezvýznamnou záležitosťou. Pre zdravé dozrievanie v láske a pre správne medziľudské vzťahy treba sa naučiť mať svoju sexualitu pod kontrolou. Tak, ako sa treba naučiť ovládať výbušnosť, lenivosť, náladovosť, sklamanie, zvedavosť atď. Veď práve tým sa odlišujeme od zvierat, že svoje pudy môžeme a vieme kontrolovať. Masturbácia teda nikdy nie je v poriadku (i keď rôzna literatúra a časopisy často tvrdia opak), a preto je objektívne považovaná za ťažký hriech. Ktosi to vystihol veľmi trefne, že je to ako pokus mať sex sám so sebou. Preto masturbáciu nevyhnutne sprevádza pocit nenaplnenosti a prázdnoty. Samozrejme, že je veľký rozdiel medzi mladým človekom, v ktorom sa zrazu prebudili hormóny, a dospelým, ktorý sa nenaučil ovládať. Preto na subjektívne posúdenie toho, či v konkrétnom prípade bola masturbácia smrteľným, alebo všedným hriechom, je najlepšie otvoriť sa dobrému spovedníkovi, ktorý svojím chápavým postojom pomôže dozrievať v zrelú osobnosť. Ide o to, aby sa zo silného pudu, akým sexualita nepochybne je, stal naozaj veľký dar, a nie veľký otrokár. A pokiaľ ide o pornografiu, ide o degradovanie, ponižovanie ľudskej osoby, najčastejšie ženy. Ľudská osoba je tak zredukovaná na predmet, tovar; je použitá ako prostriedok na ukojenie vášne (zvyčajne mužskej) a ako odporný spôsob zarábania neskutočných peňazí pre jej tvorcov. Keďže sexualita je veľmi silným pudom, obraz, ktorý prebudí silnú zvedavosť, dokáže zaplniť myseľ a opantať fantáziu. Človek pod vplyvom pornografie potom začne pozerať na druhých len ako na sexuálne objekty. A pri pornografii navyše veľmi ľahko vzniká návyk, ktorý sa však už tak ľahko neodstraňuje.

  23. Prečo Cirkev zakazuje používať kondómy, keď potom sa šíri vo veľkej miere HIV v Afrike a ľudia zomierajú?

    HIV a AIDS sa šíria pre promiskuitu (striedanie partnerov), nie pre nedostatok kondómov. Tých je v Afrike dosť. A dosť je aj marketingu, lebo ide predovšetkým o biznis, nie o zdravie ľudí. Morálka sa nedá nahradiť kúskom gumy, to je ako keby sme namiesto hasenia požiaru a jeho lokalizovania len rozdávali kyslíkové masky a azbestové vesty.

  24. Počul som, že nemožno užívať antikoncepciu ani ako liek? A homeopatiká vraj tiež Cirkev neuznáva a zakazuje. Prečo? A keď to lekár predpíše?

    Antikoncepcia, ak je používaná na liečenie, je ako terapeutický prostriedok prípustná. Je niekoľko indikácií rôznej závažnosti, pri ktorých sa zvykne predpisovať antikoncepcia. Medzi lekármi a farmaceutmi však nie je zhoda, či práve antikoncepcia je tou najvhodnejšou liečbou, lebo ide vždy o veľmi výrazný zásah do ženského organizmu. O to viac, keď ide o dospievajúce dievčatá. Každý liek má aj vedľajšie účinky, a v prípade antikoncepcie sa zasahuje do toho, čo je pre ženu najprirodzenejšie, u dospievajúcich dievčat je to dokonca ešte vo vývoji. Preto napríklad pri akné bude určite väčšina veriacich gynekológov a farmaceutov silno proti použitiu antikoncepcie. Napokon, nie je tajomstvom, že cieľom zdôrazňovania pozitívnych účinkov antikoncepcie je získanie čo najväčšieho počtu užívateliek, ktoré sa potom zmenia na klientelu využívajúcich jej hlavný cieľ – zabrániť počatiu dieťaťa. Pri homeopatikách ide v podstate o iný spor. Mnohí lekári, najmä špecialisti, a prevažná väčšina farmaceutov ju považujú za absolútne neúčinnú, lebo účinnej látky je v nej tak málo, že je už nezmerateľná. Prívrženci homeopatie tvrdia, že účinkuje na základe iného princípu, o ktorom však priznávajú, že ho nevedia zatiaľ dostatočne vysvetliť (pretože odporuje viacerým princípom v medicíne, Avogadrovmu zákonu platnému v chémii a pod.). Odporcom pripadá homeopatia viac ako mágia než seriózna medicína a sú presvedčení, že ide o obrovský podvod na ľuďoch, ktorí jej veria, lebo platia veľa peňazí za niečo, čo im môže pomôcť rovnako ako destilovaná voda. Či je teda účinná a ako, na to musia dať odpoveď odborníci. Ak je však spájaná s nejakými magickými praktikami, treba ju nekompromisne odmietnuť. V každom prípade je však pri homeopatii veľmi vhodný klasický vedecký postup: spochybnenie, dokázanie, overenie. Zrejme aj preto homeopatiká nemusia podľa zákona prejsť prísnymi kritériami na registráciu liekov.

  25. Ako je to z morálneho hľadiska s antikoncepciou? Kedy sa môže, a kedy sa nemôže používať?

    Antikoncepcia sa pozerá na plodnosť ženy ako na problém, ktorý jej môže „skomplikovať“ jej sexuálny život dieťaťom, preto ju potláča, alebo priamo ničí. A pokiaľ sa používajú nehormonálne metódy, tak v každom prípade pri antikoncepčnom správaní je jeho cieľom zámerné oddelenie sexuálneho styku od otvorenosti novému životu. Povedané veľmi jednoducho, antikoncepcia vychádza v ústrety človeku užívať si bez následkov. Predpokladá jej používanie v manželstve i mimo manželstva. Niečo úplne iné sú prirodzené metódy, ktoré neodmietajú nový život, využívajú prirodzene sa opakujúce plodné a neplodné obdobia, a predpokladajú kontext manželstva, nie iba dvoch ľubovoľných sexuálnych partnerov. Skúste pozrieť stránky www.lpp.sk, www.lpp.cz, www.billings.sk, www.forumzivota.sk.

  26. Sú prípady, keď je potrat nutný. Matka a dieťa by pre rôzne zdravotné problémy mohli zomrieť. Na matky, ktoré potratili, alebo sa museli podrobiť potratu, nikto už potom nemyslí a veľmi sa trápia, keď o tom počujú. Tým, že sa potraty zakážu, sa to nevyrieši, veľa vecí sa robí stále aj nelegálne.

    Opravím vás, alebo skôr spresním: Sú prípady, keď je lekársky zásah (nie potrat) nevyhnutný, lebo matka i dieťa by mohli pre rôzne komplikácie zomrieť. No lekár má pristupovať k tehotnej žene ako k dvom pacientom, ktorých má liečiť a chrániť, preto nemôže rozhodnúť, že jedného zabije, aby druhý prežil. Lebo pri umelom potrate ide o priame zabitie. Môže však vykonať taký lekársky zásah, pri ktorom sa bude snažiť zachrániť oboch, i keď vie, že dieťa ho asi neprežije. Čiže smrť dieťaťa je sprievodný neželaný efekt, ktorému nedokázal zabrániť. No nemôže urobiť to, že najprv zabije dieťa potratom, a potom ide liečiť matku. Súčasťou terapie nikdy nemôže byť zabitie iného nevinného človeka. Sú to zložité otázky, ktoré sú jasnejšie neraz až po podrobnom vysvetlení, na čo tu niet priestoru. A nesúhlasím celkom ani s tvrdením, že nikto už nemyslí na matky, ktoré potratili. Je veľa ľudí aj organizácií, ktoré im pomáhajú, skúste pozrieť napríklad Projekt Ráchel (http://rodinabb.sk/projekty/projekt-rachel/) alebo www.forumzivota.sk. A ak na ne nikto nemyslí, tak sú to najčastejšie lekári, ktorí s potratom súhlasia, lebo dieťa nepovažujú za plnohodnotnú bytosť, pre ktorú by sa bolo treba natoľko trápiť. A to, že sa niečo nevyrieši zákazom, ešte nie je dostatočný argument proti zákazu potratov. Ani zákaz alkoholu za volantom nezabránil všetkým nehodám a tragédiám na cestách, kde bol na príčine alkohol. Stále sú aj opití vodiči. Zrušíme teda zákaz viesť vozidlo pod vplyvom alkoholu?

  27. Ak nie sme sobášení, môžeme chodiť ku svätej spovedi? A ako je to, keď niekto žije s rozvedeným? /omše, spoveď, prijímanie/

    Samozrejme, že aj slobodní, teda aj nezosobášení, môžu chodiť na svätú spoveď ?. Ale tu máte na mysli asi to, keď dvaja mladí už žijú pred sobášom spolu ?. Ak teda porušujú 6. Božie prikázanie a nemienia sa takéhoto spôsobu života vzdať, ani sa nechcú zosobášiť (alebo až niekedy neskôr), tak je veľmi pravdepodobné, že rozhrešenie nedostanú. Rozhrešenie totiž predpokladá ľútosť a ochotu zrieknuť sa hriechu. Ak niekto žije s rozvedeným, treba preskúmať, či je katolík, kde bol sobášený (či v katolíckom kostole, alebo len na úrade) a či ten sobáš bol platný. Niekedy môže byť hneď jasné, že predchádzajúce manželstvo bolo neplatné (napr. ak bol katolík, ale sobášený len civilne). V prípade, že boli splnené všetky podmienky na to, aby bol sobáš platný, môže ešte cirkevný súd preskúmať jeho platnosť. To si však treba dať vysvetliť kňazovi alebo priamo cirkevnému právnikovi. V prípade, že predchádzajúce manželstvo rozvedeného bolo platné, nemôže uzavrieť nové, kým jeho prvý manžel/prvá manželka žije. Vtedy treba využiť iné prostriedky na získanie milosti – modlitbu, svätú omšu, adorácie, púť, čítanie Svätého písma, dobré skutky, almužnu, pôst, skutky kajúcnosti, spytovanie svedomia...

  28. Ste za trest smrti? Dá sa odpustiť hriech – potrat? Pri potrate má hriech aj muž, či len žena?

    Nie som za trest smrti, omyl v tejto oblasti je nenapraviteľný a často je to nástroj diktátorov, ktorí v strachu pred ohrozením svojej moci likvidujú svojich odporcov. Skôr ma však trápi to, že trest smrti je vnímaný ako nehumánny, ale umelý potrat, kde sú zabíjané tisíce nevinných a bezbranných detí, je považovaný za ľudské právo. Odpustiť sa dá každý hriech, ktorý človek úprimne ľutuje, Božie milosrdenstvo je nekonečné. O tom treba hovoriť ženám, ktoré podstúpili umelý potrat, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, lebo všetky sa stali ďalšou obeťou potratu, i keď si to možno neuvedomujú. A hriech má pri potrate každý, kto sa na ňom priamo alebo blízko podieľal – žena, ktorá ho podstúpila, lekár, čo ho vykonal, lekár – anestéziológ, asistujúci zdravotný personál, lekár – internista, ktorý dal potvrdenie o zdravotnom stave pred potratom, lekár (alebo ktokoľvek iný), ktorý odporučil umelý potrat, poslanec, ktorý hlasoval za taký zákon... A má ho aj muž, ktorý ženu donútil ísť na potrat, alebo jej ho odporučil, alebo zaujal ľahostajný postoj. Veľa žien by si dieťa nechalo, keby ich boli podržali muži – otcovia ich dieťaťa. Muži sú v tom teda zriedkavo bez viny.

  29. Pán rektor, je povolená z pohľadu katolíckej Cirkvi sterilizácia? A čo potom sviatostný život?

    Sterilizácia je povolená iba ako terapeutický zákrok, bez ktorého by bol organizmus človeka v blízkom ohrození života. Sterilizácia ako antikoncepčná metóda je drastický zásah, vnímaný ako zmrzačenie organizmu (i keď nie je viditeľné), a preto je nemorálna a nedovolená. Sviatostný život je možný iba po ľútosti a rozhrešení. Ak je možné odstránenie sterilizácie, treba tak urobiť. Ak je to nemožné, zložité, ťažko realizovateľné, finančne veľmi zaťažujúce (čo je asi väčšina prípadov), treba prijať pokánie, ktoré spovedník uloží.

  30. Prečo sa odsudzuje alkohol, keď jeho popíjanie je príjemné?

    To, že je niečo príjemné, ešte nerobí vec dovolenou. Odsudzujeme nemierne pitie, a vôbec taký životný štýl, ktorý vyhľadáva len pôžitky.

  31. Aké je učenie či postoj Cirkvi k jóge a ku cvičeniu jógy?

    Joga ako telesné cvičenie ešte nie je problémom, niektoré poznatky z nej sa uplatňujú napríklad v rehabilitácii. Treba si však uvedomiť, že východné (ázijské) vnímanie človeka a sveta je iné než naše, preto sa kladie veľký dôraz na sústredenie mysle. Je teda veľmi dôležité, čím sa myseľ napĺňa a na čo sa sústreďuje. A potom v Indii, odkiaľ joga prišla, je joga len jednou zo súčastí celého filozofického a náboženského systému. Ak teda joga slúži na vovedenie do iného náboženstva, alebo súčasťou jej cvičenia sú náboženské úkony niektorého ázijského náboženstva (hinduizmu, budhizmu), je pre kresťana neprijateľná. Odporúčam pozrieť stránku www.sekty.sk a tam zadať do vyhľadávania joga.

  32. Účel svätí prostriedky alebo účel nesvätí prostriedky?

    Účel nesvätí prostriedky. Keby to tak bolo, tak na dobrý cieľ, napríklad zníženie chudoby, by sme mohli použiť aj zlý prostriedok, napríklad pozabíjanie chudobných. Alebo na obdarovanie priateľa by sme mohli niečo ukradnúť.

  33. Je hriechom, keď nejdem v nedeľu do kostola alebo vo sviatok, ak nemôžem?

    Ak naozaj nemôžete, tak to nie je hriechom.

  34. Ľudia si myslia, že sú dobrí a robia zlé veci. Kde je ich svedomie? Majú ho vôbec?

    To ťažko povedať, kde majú svedomie, či ho majú, alebo aké ho majú. Dovnútra človeka a do jeho duše nevidno. Možno ho majú uspaté, možno pomýlené, možno zmätené. Veď preto Cirkev ohlasuje evanjelium, aby sa svedomie prebudilo a pomáhalo konať dobré veci.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.