Dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe. Mt 21, 22

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

páter Miroslav (kapucín)

foto
Dátum narodenia: 13.09.1970 
Povolanie: katolícky kňaz, kapucín
Záľuby: všetko možné – od psov –bol som totiž psovod – cez more vecí, ktoré mi možno dlho nevydržali (poväčšine šport, -(plávanie, volejbal, turistika,) literatúra – (taky Turgenev alebo Mark Twain obľúbený autor), fotografovanie (keďže som dostal foťák, tak som s nim aj fotil.) – až po bonsaje, ktoré keďže sú malé, môžem si dovoliť aj na izbe...
  1. To vážne si bol psovod, to je super :) Súvisí to aj s tvojím povolaním? Za čo si sa vlastne učil predtým, než si išiel do seminára?

    Ako každý chalan, aj ja som mal školy plné zuby... (pozor tým nechcem uraziť chalanov, ktorí sa radi učia). Myslím si, že mi Pán Boh dal aj celkom dobrý rozum, čo mi veľmi nahrávalo k tomu, že som sa skoro vôbec neučil. A tak som mal kopec času na všetko možné, a to ma bavilo oveľa viac ako škola. Čiže gympel nehrozil, tam by bolo veľa školy, tak som išiel na strojarinu s maturitou, kde to bola úplná, ale totál pohoda. Vtedy som začal so psami a s kopou iných záľub, ale psami som vtedy naozaj žil, a keď som sa vrátil z vojenčiny (mladý chalan po revolúcii so skúsenosťami, ako psovod a aj niečo z bojových umení), začal som pracovať v strážnej službe. No po čase som prišiel k tomu, že by som to nevedel robiť roky. Dal som výpoveď bez toho, že by som mal nové miesto a bim ho, dostal som ponuku na obchodného zástupcu jednej elektrotechnickej firmy, a potom už vstup do rehole.

  2. Máte čas na všetky tieto vaše záľuby aj v zasvätenom živote? Čoho ste sa najťažšie vzdávali (teraz nemyslím len zo záľub), keď ste sa rozhodovali pre toto vaše povolanie?

    Hmmm, verím tomu, že každý sa musí niečoho vzdať, keď vstupuje do niečoho nového či už manželstvo, alebo rehoľa, alebo seminár. Pre mňa to najťažšie bolo určite moja rodina, ktorú veľmi milujem či už moja mamina, alebo moje dve sestry, ľudia z môjho spoločenstva v ktorom som roky rástol vo viere a iné vzťahy. Dalo by sa povedať, mal som naozaj všetko, čo ma robilo šťastným. Aby ste si nemysleli, to nie je nostalgia. Teraz som tiež veľmi šťastný a k tomu môžem na vlastnej koži zakúšať prisľúbenie, ktoré povedal Ježiš Petrovi „keď opustíte ženy, polia, deti ..... dostanete 100 násobne viac teraz na zemi a večný život. To sto násobne viac k tomu patríte aj vy Solinkáči, veď ako by som vás spoznal keby som bol otcom 4 detí usadený v Dolnom Kubíne a čo ja viem, čo ešte... Ako sangvinik mám hádam novú záľubu skoro každý týždeň –ha ha no po čase zistím, že ju nestíham, tak si nájdem inú ha ha berte to s rezervou, aj dnes sa obzriem za každým pekným psom, ako som písal mám rad aj klasiku ako Turgeneva či Twaina, alebo pár bonsajov. Občas niečo vyschne, občas niečo prelejem, ale aj Mičurin nejako začínal.

  3. Máte nejakých súrodencov? Ako prijímala vaša rodina, že chcete ísť za kňaza?

    Ako som hovoril mám dve sestry a päť nádherných neteriek. No určite im nebolo ľahko – však ani mne nie. Ale keď videli, že som šťastný, tak to prijali aspoň tak to prezentujú aj teraz. Sestra Betka (týmto pozdravujem všetky Betky, lebo aj mamina sa tak volá, tak je to pre mňa výnimočné meno...) to mame vysvetlila jednoducho „pozri aký je happy si predstav, že by sa oženil a dostala by ho nejaká xantipa (zlá žena). - Tým nechcem povedať, že sú ženy zlé, to by ma segry ukameňovali. Ale tak, ako sú niektorí muži barbari, tak sú nejaké ženy x... a si predstavte taký život s barbarom, alebo xantipou.!? Nič moc.

  4. Ako ste zistil, že vás Boh volá k rehoľnému životu? Vždy ste chceli byť kapucínom, alebo ste rozmýšľali aj o inej reholi?

    Tak to bude až do konca môjho života pre mňa samého tajomstvom. Asi do 25 rokov som si bol istý, že sa ožením, čiže ani páru o reholi. Keď ma zastavovali naše kubínske babky, ktoré videli že som v kostole aktívny, uisťovali ma o svojich modlitbách, aby ma Pán povolal do kňazstva – ja som im tvrdil, že Cirkev potrebuje normálnych otcov. Tak, aby sa modlili za to, aby som bol dobrým otcom (asi ma neposlúchli, ktokoľvek môže byť nástrojom Boha). Dokonca som mal aj jeden veľmi pekný vzťah s úžasným dievčaťom, a keď sme sa rozišli, akosi som nenachádzal nový vzťah. A vtedy prišli aj prvé pochybnosti a prvé otvorenie sa aj pre niečo iné. Ako som spomínal, vieru som sa snažil žiť aktívne: denná sv. omša, sviatosti, život v spoločenstve, pravidelné duchovné cvičenia či obnovy – to čo možno žijete aj vy a práve táto skutočnosť ma otvárala pre duchovné povolanie. Poznal som rôznych rehoľníkov. Najprv som chcel ísť k verbistom – misionári. Neskôr som zistil, že to mal byť len únik pred ešte nie celkom usporiadanými vecami. Tak som si dal rok pauzu a znovu som skúmal. Potom prišli františkáni, a teraz paradox jeden môj priateľ poznal kapucínov, ku ktorým často chodieval ako študent, aby sa nejako prestravoval a on mi hovorí „Mirčo, počúvaj, choď ku kapucínom, tí sú lepší“ Táto jedna veta zmenila moje rozhodnutie a som tu a viem že Boh mi pripravil to najlepšie miesto. Keď počúvam mojich bratov, ako Boh niekedy až neskutočne zvláštnym spôsobom človeka, ktorý je otvorený dotlačí tam, kde ho chce mať až žasnem.

  5. Prečo si sa rozhodol byť kapucínom a nie „iba“ kňazom?

    Potrebujem spoločenstvo tak hmatateľne že až. Tak ako som to už hovoril je to pre mňa aj tajomstvo.

  6. V ktorom roku ste sa stali kňazom?

    19.8.2006

  7. Mohli by ste nám priblížiť kapucínsky život? Akú majú charizmu? Ako vyzerá taký váš normálny deň?

    Som sa veľmi rozpísal, tak ponukám link o nás http://www.kapucini.sk/ Deň, ak je normálny, tak vstávam o 5:30 o 6:00 sv. omša + ranné chvály + rozjímanie. To všetko do 7:25, vtedy sú raňajky, potom práca, každý podľa zamerania, služby či pastorácie. Tu v Bratislave máme na starosti Správu kostola sv. Štefana, Gymnázium Matky Alexie, Onkologický ústav sv. Alžbety a kopec iných aktivít. Ja to nazývam bočáky, ktoré s malými alebo väčšími prestávkami či už na obed alebo na kávu alebo na modlitbu alebo na štúdium končia večer okolo 20:00, niekedy skôr, niekedy neskôr. Potom relax s bratmi, no niekedy aj bez bratov. Však to poznáte.

  8. Jednou z hlavných úloh kapucínov je aj spovedať, máte aj nejaký „rekord“, teda ako najdlhšie ste spovedal?

    Určite máme výhodu oproti diecéznemu kléru, že nie sme správcami farností - oni oddrú kopec roboty v pastorácii pre farnosť, škola, náuky, sobáše, krsty, pohreby, rôzne stavby a iné. Nehovorím že my nerobíme podobnú pastoráciu, ale v prvom rade je nás v bratstvách viac a v druhom rade je to pre nás taká novodobá charizma. Aj vďaka veľkým spovedníkom či už Leopold Mandič alebo páter Pio. A tak nás v tejto charizme povzbudzujú aj sv. otcovia. Tak napr. tu v Bratislave sa denne oficiálne spovedá 5 hodín. Vždy dvaja alebo traja bratia, na prvý piatok 5-6 bratov. Neoficiálne ani nehovorím, lebo to sa ani nedá počítať. Teraz sme pred veľkou nocou mali celodenné spovedanie 10 dní to znamená od rána 6:00 do 20:30. Isto iste som v spovednici toľko hodín nesedel ale tých 7 hodín áno. Viete to nie je o rekordoch. Tak sa teším, keď vidím, že sa ľudia túžia zmieriť s Bohom.

  9. Má rehoľa kapucínov na Slovensku dorast?

    Máme dorast, aj keď nie až taký početný, ale vďaka Bohu za každého nového brata.

  10. Čo znamenajú tri uzlíky na opasku?

    Pripomienka na naše sľuby chudoba, poslušnosť a čistota.

  11. Prečo kapucíni nosia kapucňu?

    Tak keď prší, sneží, alebo páli slnko. Čiže ochrana. Vojde sa do nej asi 2 kg zemiakov, alebo cukríkov. Čiže pomoc do vlastnej kuchyne alebo radosť pre deti. Strašia sa tým malé neposlušné deti. Čiže pomoc pre zúfalých rodičov. Skoro všetci si kladú túto otázku, a tak môžeme ľahko nadviazať komunikáciu. Čiže zblíženie. Ale aby som bol aj trochu duchovný sv. František, keď putoval a chcel sa utiahnuť zo sveta, tak kapucňa bola pre neho práve miesto stíšenia. Čiže kaplnka.

  12. Kto je zakladateľ vašej rehole?

    Ha ha tak to je na dlho, lebo od začiatku sa naše dejiny rozbiehali tak trochu zvláštnym spôsobom, ale veľmi pekne je to spracovane na tomto linku http://www.kapucini.sk/?show=548

  13. Dnes ťa chcem iba pozdraviť a sme vďační Pánovi, že ťa poznáme - si zlatulinký.

    Hahaa keby som bol zlatý tak ma bratia isto iste predajú a opravíme náš kláštor v Pezinku. Ďakujem za pozdrav.

  14. Čo máte najradšej na pôstnom období?

    Keďže to píšem prvého apríla určite by som povedal že trvá iba 40 dní a nie napr. 180. Liturgia slova počas slávenia Eucharistie ponúka nádherné čítania. Je to čas očakávania

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.