Verný je Boh, ktorý vás povolal. 1Kor 1, 9

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Peter - Samuel Lovas (dominikán)

foto
Dátum narodenia: 21. 6. 1984
Mesto narodenia: Žilina
Povolanie: dominikán, študent 1. ročníka Teologickej fakulty UK, Teologický inštitút Badín
Záľuby:Väčšinu mi celkom dáva zabrať snaha o autentický rehoľný život...:-)
No keď mi nejaký čas zvýši, veľmi rád putujem: v poslednom čase milujem hory a tiež sa rád túlam po cudzích krajinách, spoznávam iné kultúry, ľudí, názory...
Celkom rád študujem... mám rád spoločenské hry, rád si zašportujem - teraz cez zimu občas vybehnem snowbordovať a pod.
  1. Ako dominikán sa máš čas aj snowbordovať?

    Samozrejme :-). Myslím si, že všeobecne je otázka času skôr o prioritách. Ľudia majú čas, na čo si ho dokážu nájsť. Tu a tam si aj ja nájdem na snowboard.

  2. Boli ste aj v severských krajín na svojich potulkách? Ako sa Vám páčilo v Nórsku?

    Nie. Nebol som ešte v žiadnej severskej krajine. No o týždeň sa zrovna chystám na pár dní do Švédska.

  3. Kde všade si sa pri svojich cestách dostal? Zažil si nejakú vtipnú situáciu?

    Nie je toho toľko. Mimo krajín Európy som bol v USA, Argentíne, Mexiku, Keni a Izraeli. A vtipné situácie sa našli všade...

  4. Ako tvoja rodina prijala to, že si sa rozhodol pre zasvätený život?

    To je celkom delikátna otázka, vzhľadom k tomu, že moja rodina býva na Solinkách a celkom bežne sa vyskytuje aj v kostole... :-)" Pre rodičov to nebolo ľahké, no stále mi nechávali slobodu a teraz si myslím, že majú z toho aj aspoň trochu radosť – môžete sa ich spýtať: určite vám radi porozprávajú :-) :-)

  5. Ako vzniklo tvoje povolanie? Prečo si sa rozhodol pridať práve k dominikánom a v ktorom roku si sa ním stal?

    Ako vzniklo? Dobrá otázka! Sám na ňu neviem úplne odpovedať... Viem, že sa rodilo postupne s viacerými významnými milníkmi. Prvýkrát som silnejšie pocítil, že by moja cesta nemusela viesť do manželstva asi v novembri 2005 pri mojom prvom niekoľkodňovom pobyte u trapistov v Novém Dvúre, odvtedy sa „nejaké volanie“ vo mne ozývalo častejšie i keď boli aj indície opačným smerom... Na prelome rokov 2007/2008 som bol na misiách v Keni, odkiaľ som sa vrátil s črtajúcou sa predstavou, že moje osobné povolanie stojí jednak na snahe o hlbokú mníšsku kontempláciu, na druhej strane som zistil, že ma priťahujú aj misie. Oba tieto prvky sa mi spájali práve u dominikánov. Vstúpil som k nim 20. augusta 2008.

  6. Väčšinou vám dáva zabrať snaha o autentický rehoľný život ?? :)

    Presne tak :-). Pretože vstupom do kláštora sa odpoveď na Božie volanie určite nekončí. A ja sa aspoň snažím, aby som bol dominikán, akého ma chce mať Boh. Rehoľa, podobne ako manželka :-), si vyžaduje určité veci, nárokuje si čas... Väčšinou sú tieto nároky samozrejme u mňa spojené s radosťou.

  7. Čo je charakteristické pre dominikánov? Ich charizma.... Ako vyzerá tvoj deň v reholi?

    Dominikánska charizma? Fuu! To by bolo véééľmi veľa písania, keby som mal vytvoriť ako-tak kompletnú odpoveď... V skratke, dominikánska rehoľa sa nestotožňuje so záujmom o nejakú jedinú skupinu ľudí – napr. mladých alebo chorých. Sv. Dominik ju založil na kázanie a spásu duší. Preto aj názov našej rehole je Rehoľa kazateľov. Túto výzvu rôzni bratia a sestry našej rehole vzali rôzne. Mali sme a máme vynikajúcich kazateľov, ako bol sv. Vincent Ferrerský, zo súčasne žijúcich trebárs bývalý magister rehole Timothy Radcliffe, politikov (sv. Katarína Sienská), právnikov (sv. Rajmund z Peňafortu), učiteľov (sv. Tomáš Akvinský), prírodovedcov (sv. Albert Veľký), misionárov (sv. Hyacint Poľský, sv. Ľudovít Bertrán), či umelcov (bl. fra Angelico). Kázanie pritom vychádza z hlbokej modlitby. A dôležitými črtami našej spirituality, ako ich ja osobne vnímam a oslovujú ma už od vstupu do rehole, sú mníšske prvky (slávenie posvätnej liturgie, osobná modlitba, spoločenstvo bratov, klauzúra a silencium), ďalej štúdium, mariánska úcta, súcit s biednymi a trpiacimi ľuďmi a demokratické riadenie rehole. Náš denný režim závisí, či je práve semester alebo skúškové obdobie, príp. pracovný deň alebo víkend. Teraz cez semester prac. deň vyzerá takto: 6:30 ranné chvály s posvätným čítaním 7:00 rozjímanie 7:30 raňajky 7:45 odchod do školy 8:00 – 12:25 vyučovanie (Študujem na Teologickej fakulte UK v Banskobystrickom seminári v Badíne) 13:00 modlitba cez deň 13:15 obed cca. 13:40 tzv. rekreácia – teda spoločné rozhovory a zdieľanie s bratmi pri káve, čaji... 14:15 – 18:00 je priestor pre individuálne štúdium, lectio divina, prácu, pastoráciu, modlitbu či oddych 18:00 sv. omša, vešpery, večera cca 19:30 opäť priestor pre individuálne štúdium, lectio divina, prácu, pastoráciu, modlitbu či oddych 21:00 rozjímanie 21:30 kompletórium 21:40 modlitba / štúdium / niekedy aj nevyhnutná práca; potom spánok.

  8. Ty si taký usmievavý človek, máš možnosť túto vlastnosť využívať aj u dominikánov?

    Určite :-).

  9. Máš asi hlavne starších bratov dominikánov, už si medzi nich zapadol?

    Práve naopak. Vo Zvolenskom kláštore, kde bývam, sú iba dvaja starší bratia (95- a 55-ročný), zvyšných 19 bratov má od 20 do 40 rokov. Celkovo je slovenská provincia veľmi mladá. Priemerný vek slovenských dominikánov je 39 rokov podľa posledných zistení :-). Takže so „zapadnutím“ nie sú väčšie problémy.

  10. Bol si v Eldorete, máš nejakú myšlienku, s ktorou by si sa s nami mohol podeliť, čo sa týka tejto skúsenosti?

    Misia v Keni mi ukázala, obrazne povedané, že moje problémy nie sú najväčšie na svete. Asi ma urobila otvorenejším pre biednych, alebo tých „Kristových maličkých“...

  11. Teraz v nedeľu sme sa rozprávali o radosti, ako prežívaš radosť cez pôst ty?

    Dosť rôzne každý deň... :-) No tento rok si asi viac ako predtým uvedomujem, že je to veľmi požehnané obdobie. Očisťovania ale aj otestovania ako na tom človek duchovne je. Nemyslím to štýlom, čím väčšie záväzky - tým svätejší človek, ale skôr že pôst nám nastavuje zrkadlo, akí sme. A to v konečnom dôsledku spôsobuje radosť.

  12. Čo podľa teba v dnešnej dobe môže najviac osloviť mladého človeka na rehoľnom živote?

    Prežívanie intenzívneho priateľstva s Bohom. Ak sa rehoľný život žije autenticky – aj preto sa o to snažím :-) ...

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.