Dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe. Mt 21, 22

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Zuzana Dobešová

foto
Áno pre život je nezisková organizácia, ktorá vznikla v roku 1998 za účelom pomoci osamelým tehotným ženám v núdzi a matkám s deťmi - obetiam domáceho násilia. Postupne, "otváraním" svojich programov aj pre verejnosť, sa na našu
organizáciu začali obracať ďalší ľudia, ktorí boli tiež ohrození sociálnym vylúčením, ale žili vo svojom prirodzenom prostredí. Boli to zdravotne znevýhodnení ľudia, osamelí rodičia so školopovinnými deťmi, ženy po viacročnej materskej dovolenke a pod. Pre týchto ľudí sme v organizácii jednak vytvorili poradenské centrá a tiež sme vytvorili pracovné miesta „šité na mieru“, s ohľadom na ich rodičovské povinnosti. Týmto sme nielen rozšírili portfólio cieľovej skupiny, tiež sme naštartovali komplexnú pomoc osobám ohrozeným sociálnym vylúčením.
V našom Domove G. B. Molla našlo doteraz pomoc viac ako 792 matiek s deťmi. Jedná sa o reálne vyriešenie problémov konkrétnych ľudí, ktorí vplyvom násilia, či inej ťažkej životnej situácie, utrpeli fyzickú i emocionálnu ujmu. Mnohé z týchto detí by bez podanej pomocnej ruky ich matke boli v čase krízy rodiny umiestnené do ústavnej starostlivosti. Vytvorili sme tri chránené pracoviská, v ktorých zamestnávame 6 zdravotne znevýhodnených ľudí. Zriadili sme sociálnu firmu LABORE s ponukou upratovacích a čistiacich prác, v ktorej vytvárame pracovné miesta pre ľudí ohrozených sociálnym vylúčením.
V Áno pre život som začala pracovať na pozícii projektovej manažérky popri materskej dovolenke. Veľmi sa ma dotkli osudy ľudí, ktorí k nám prichádzali so žiadosťami o pomoc. Verím, že aj v ťažkých chvíľach, ktoré sa nám na prvý pohľad zdajú neriešiteľné, existuje východisko. A o to sa snažíme - pomáhať ľuďom, ktorí sa ocitnú v hraničných situáciách, kedy by si radšej zvolili jednoduché riešenia... Od roku 2016 som sa stala riaditeľkou organizácie, nástupkyňou Anky Verešovej. 
  1. Dá sa taká náročná služba spojiť s povolaním manželky a matky? Koľko máte detí?

    Mám tri deti – Šimonko (9 r.), Lukáško (7 r.) a Dorotka (6 r.). Spojiť prácu s rodinou je naozaj niekedy ťažké. Vďaka Bohu mám manžela, ktorý mi pomáha a podrží ma, keď treba, zastúpi, keď nie som doma. S deťmi nám pomáha aj širšia rodina, najmä v obdobiach, keď sú choré alebo keď nestíhame urobiť rozvoz na krúžky. Sme za to veľmi vďační a uvedomili sme si, že takáto pomoc nie je v každej rodine automatická.

  2. Ktorý príbeh Vás oslovil a povzbudil v tejto činnosti?

    Je to príbeh ženy, ktorá sa do nášho Domova dostala už ako vdova so štyrmi maloletými deťmi. Tej rodine alkohol a pôžičky z nebankoviek zobrali strechu nad hlavou, ocitli sa v zúfalej situácii. V organizácii sme im pomohli od sociálneho a právneho poradenstva až po zabezpečenie nového bývania, aby sa postavili na nohy. Matku sme zamestnali na našom chránenom pracovisku, kde je zamestnaná už šiestym rokom. Veľmi sa osvedčila, je zodpovedná a my sa z toho veľmi tešíme.

  3. Ako sa o Vás môžu ľudia dozvedieť? Môžu sa prísť pozrieť aj priamo k Vám?

    Okrem Domova sme zriadili Komunitné a Poradenské centrum, kde nás môžu navštíviť aj ľudia z „verejnosti“. Navštevujú nás ľudia, ktorí potrebujú poradiť alebo sa chcú dozvedieť viac o našich aktivitách. V Komunitnom centre organizujeme rôzne voľno-časové aktivity pre deti. Navštíviť môžu aj naše chránené pracoviská – medovnikársku dielňu v Rajci alebo cukráreň v Rajeckých Tepliciach. Informácie o nás nájdu aj na našej web stránke www.anoprezivot.sk.

  4. Akú konkrétnu prácu vykonávajú u Vás ľudia zdravotne znevýhodnení?

    Zdravotne znevýhodnení ľudia pracujú v našich chránených pracoviskách, konkrétne v medovnikárskej dielni zdobia medovníčky, pečú koláče, v cukrárni obsluhujú a poskytujú turistické informácie návštevníkom Rajeckej doliny. Ďalšia zdravotne znevýhodnená zamestnankyňa sa venuje matkám z nášho Domova – tkajú koberce, vyrábajú dekorácie na rôzne príležitosti, pripravujú baliaci materiál na medovníky. V súčasnosti našlo u nás uplatnenie 6 zdravotne znevýhodnených ľudí.

  5. Ľudia, ktorým ste pomohli ostávajú s Vami v kontakte, stretávate sa pravidelne?

    Matky, ktoré boli v našom Domove nám dávajú o sebe vedieť, ako sa im darí alebo keď potrebujú s niečím poradiť. Niektoré nás prídu aj navštíviť. My máme veľkú radosť, keď vidíme, že napriek ťažkostiam, ktoré prežili, sa vzchopili a žijú taký náš „obyčajný“, ale šťastný život. Povzbudzuje nás to do ďalšej práce. Sme radi, keď cítia, že sú u nás prijaté a môžu sa na nás kedykoľvek obrátiť.

  6. Čomu Vás učí táto služba?

    Pokore, neposudzovaniu druhého, snahe hľadať v blížnom hlavne dobré veci a stavať na nich. V neposlednom rade takto odbúravam predsudky.

  7. Kto alebo čo Vám najviac pomáha, keď sa zdá, že je situácia až príliš náročná?

    Nie nadarmo je patrónkou nášho Domova sv. Gianna Beretta Molla. Som presvedčená, že nám už mnohokrát pomohla svojím príhovorom. Prevádzkovanie našej organizácie je od samého začiatku (od r. 1998) finančne, ale aj ľudsky náročné... a napriek mnohým ťažkostiam sme prežili. Nie je to pocit víťazstva, ale neustáleho odovzdávania sa do Božích rúk a Božieho milosrdenstva.

  8. Čo Vám najviac pomáha v ťažkých životných situáciách?

    Stíšiť sa, ísť na prechádzku do lesa, pozorovať deti ako sa hrajú, porozprávať sa s Bohom... vtedy si najviac uvedomujem, že voči ťažkým okolnostiam, v ktorých sa práve nachádzam, sa búri vlastná prirodzenosť, ale sama a bez dôvery v Boha nič nezmôžem a ani nezmením.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.