Boh nás povolal žiť v pokoji. 1Kor 7, 15

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Eva Petrovičová

foto
Žije v Obyciach pri Zlatých Moravciach. Pôsobí v OZ Otcovo srdce pre Slovensko, ktoré zastrešuje organizáciu seminárov Otcovo srdce na Slovensku. Je súčasťou úzkeho organizačného tímu a má na starosti slovenský tím služobníkov a modlitebníkov. Je zároveň členkou medzinárodného tímu Otcovho srdca pod vedením Jeffa Scaldwella, slúži aj v zahraničí. Venuje sa tiež práci jazykovej redaktorky. Jej túžbou je prinášať na Slovensko poznanie o dobrote Božieho srdca, ktoré mení životy.
 
 
MODLITBA
 
Okamihy, keď v modlitbe prichádzam k Bohu ako Otcovi alebo ku Kristovi ako Ženíchovi, sú pre mňa priľnutím môjho srdca k Jeho srdcu, odpočinkom, zložením bremien, keď si dovolím byť slabá, lebo stačí, že On je silný; a len čerpať Jeho lásku a počúvať Jeho slová povzbudenia. Keď niečo počas dňa pokazím, nezvládnem vo vzťahoch, keď padnem... a prídem večer k Otcovi, viem, že Jeho odpoveďou nebudú výčitky, ale mi dá ešte viac lásky, úcty a prijatia... lebo len to uzdravuje moje zranené srdce zraňujúce iných. Nedá sa netešiť na tieto chvíle s Milovaným.
Na seminároch Otcovo srdce vidíme jednu úplne jednoduchú vec: iba zakúsenie toho, že človek je milovaný, úplne mení jeho život. Hlad po láske je vlastný všetkým ľuďom: či už sú vzdelaní alebo nevzdelaní, politici, profesori, matky v domácnosti, elektrikári, inštalatéri, úradníčky, zasvätené osoby... tu niet rozdielu. Modlitba, v ktorej srdce zakúsi, že je bezpodmienečne prijaté a milované, robí zázraky: dlho neodpustené krivdy sa odpúšťajú, odchádzajú závislosti a ľudia zisťujú, že majú hodnotu bez ohľadu na to, čo robia alebo aký výkon podávajú.
Lebo modlitba je stretnutie dvoch sŕdc – môjho a Božieho. V Otcovom srdci je miesto, ktoré nezaplní nik iný, iba ja, a ak tam ja neprídem, ostane prázdne a Otec s bolesťou a túžbou ďalej čaká...
 
  1. Ako ste sa dostali k seminárom Otcovo srdce a komu by ste odporučili tento seminár?

    Prvýkrát som sa na seminári Otcovo srdce zúčastnila v r. 2010 v Dolnom Kubíne na pozvanie jedného môjho známeho. Keďže sa ma hlboko dotkli témy a modlitby, po dvoch rokoch som ho absolvovala opäť a následne som sa prihlásila aj na dvojku – Intimita s Otcom. A potom prišlo pozvanie byť súčasťou tímu. Odporúčam ho naozaj všetkým: tí, ktorí hľadajú vzťah s Bohom, tu môžu zakúsiť jeho dotyk; tí, ktorí majú za sebou bolestnú a traumatizujúcu minulosť, tu môžu zažiť vnútorné uzdravenie; ľudia, ktorí dlhé roky verne kráčajú za Pánom, tu môžu zažiť odpočinok a novú slobodu z poznania, že sú synovia a dcéry a nemusia podávať výkony, aby bol s nimi nebeský Otec spokojný. Keď toto píšem, mám pred očami konkrétnych ľudí a ich svedectvá, a je to veľmi povzbudzujúce.

  2. Je seminár Otcovo srdce iba v Rodinkove alebo aj niekde inde? Kto sa tam môže prihlásiť?

    V Rodinkove organizujeme najviac seminárov, ale veľmi radi chodíme aj na iné miesta. Pravidelne je to Žilina (Univerzitné pastoračné centrum a Diecézne centrum – biskupský úrad), Centrum pre rodinu na Sigorde, Oravské centrum mládeže v Ústí nad Priehradou. Navštívili sme tiež Levice, Prešov, Bratislavu, Zlaté Moravce, Stropkov a iné miesta. Robili sme seminár aj pre kňazov, bohoslovcov či Rómov. Tento rok máme dva semináre aj v Českej republike. Prihlásiť sa môže ktokoľvek. Na našej stránke máme zverejnené termíny aj registračné linky v sekcii Kalendár: http://seminarotcovosrdce.sk/kalendar/ Tešíme sa na vás 

  3. Aká bola vaša cesta k tejto vzácnej službe u nás, ale aj v zahraničí?

    Ako som už spomínala, po viacnásobnom absolvovaní seminára a po tom, ako som sa bližšie spoznala s Robertom a Vicki de Hoxar, som dostala ponuku byť súčasťou tímu. V tom čase Robert a Vicki viedli semináre so zahraničným tímom, ale už začínali vnímať potrebu budovať postupne svoj tím zo Slovákov. Dnes máme vyše 30-členný tím tvorený čisto ľuďmi zo Slovenska. Okrem nich robil a robí na Slovensku OS aj Jeff Scaldwell, ktorého služba je európska a tím medzinárodný. (Na rozdiel od Hoxarovcov, ktorí vnímajú ako svoje povolanie byť tu hlavne pre Slovensko.) V Dolnom Kubíne a následne v Chorvátsku som sa lepšie spoznala aj s Jeffom a jedného dňa som si našla v mailovej pošte od neho pozvánku do jeho tímu  Je mi vzácne byť v oboch tímoch a učiť sa od týchto ľudí. Postupne, ako pribúdali pozvania prísť urobiť seminár do nejakého mesta či centra a služba narastala, bola tu potreba vytvoriť užší zastrešujúci tím, ktorý by koordinoval organizáciu a fungovanie OS na Slovensku. Dnes sme v ňom piati a z praktických dôvodov sme založili aj občianske združenie Otcovo srdce pre Slovensko.

  4. Milované Božie dieťa, Jeho láska priam srší z týchto práve prečítaných riadkov. Vďaka za vaše otvorené srdce, za vaše áno... Otázka: Zažili ste vo svojom živote „zaťatosť“ voči akejkoľvek pomoci blížneho – zranený človek, čo s tým? Hovoríte mu o Otcovom objatí...? Odmieta. Modlíme sa, žehnáme... Prosím o modlitby za Tomáša. Pán vám žehnaj! Katarína. P.S. Máte svoju stránku?

    Veľmi pekne ďakujem  Poznám ľudí vo svojom okolí, ktorí sa dlho a vytrvalo modlia za svojich príbuzných či priateľov, a zmena neprichádza, niekedy sa dokonca veci zhoršujú. Sloboda človeka je aj pre Boha posvätná a nikoho do ničoho nenúti a túto slobodu musíme vedieť dávať ľuďom aj my. Zároveň verím v obrovskú silu žehnania – čím väčšia láska, tým väčší účinok modlitby. A z vašej otázky cítiť túto lásku a záujem pomôcť. Počula som už viacero svedectiev z môjho okolia o tom, že vytrvalá modlitba priniesla ovocie. Žehnám Tomášovi, aby zažil dotyk Božej lásky. A určite k tomu veľmi prispejú vaše modlitby. Náš web je www.seminarotcovosrdce.sk a sme aj na Facebooku, kde sú informácie vždy najaktuálnejšie: https://www.facebook.com/seminarotcovosrdce/

  5. Pamätáte si nejaké silné svedectvo, ako sa Boh oslávil počas seminára?

    Pamätám si svedectvo jednej ženy, ktorá na konci hovorila, že už mala doma pripravené rozvodové papiere, ktoré plánovala odoslať po návrate zo seminára. Týždeň na seminári jej zmenil srdce a život a svoje rozhodnutie prehodnotila. Pamätám si tiež na dievča, ktoré trpelo anorexiou a nechcelo žiť, na OS prišlo na podnet svojho spovedníka a to ju zachránilo. Teraz po roku sme zas stretli jednu paniu, ktorá absolvovala OS minulý rok, a svedčila, že jej ustali depresie. Najviac svedectiev je o napravených vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, manželmi či súrodencami. Svedectvá si môžete prečítať aj na našej stránke: http://seminarotcovosrdce.sk/svedectva/

  6. Čo pre vás znamená služba na tomto seminári?

    Radosť a privilégium. V službe sa cítim ako pozorovateľ – Otec koná a ja som len vďačná, že som pri tom. Často sa cítim bezmocná pomôcť, ale viem, že ja môžem byť slabá, nemusím mať všetky odpovede, nemusím vyriešiť problémy ľudí – lebo to je práca Otca. Na nás je, aby sme vytvorili atmosféru bezpečia a prijatia, v ktorej si ľudia otvoria srdcia. Je krásne spoznávať ľudí zo všetkých kútov Slovenska a ich príbehy. Mám tiež veľmi rada čas s našimi ľuďmi z tímu. Vždy sa na daný týždeň vyskladá iné zloženie podľa toho, kto ako môže prísť slúžiť. Otcovo srdce nie je projekt či aktivita, našou túžbou je budovať rodinu, kde sú vzťahy na prvom mieste.

  7. Čomu vás učia tieto semináre?

    Veľa sa učím, ako byť dcérou – voči Bohu Otcovi, voči svojim rodičom a voči duchovným autoritám. Na seminároch vyučujeme to, že aby sme mohli byť synmi a dcérami voči Bohu, musíme vedieť byť synmi a dcérami aj voči rodičom a duchovným autoritám. Mať postoj úcty, rešpektu a podpory. Synovský postoj hovorí: „Čo je dôležité pre teba, je dôležité aj pre mňa. Chcem ťa podporovať v tvojej misii.“ Preto vždy, keď dostaneme pozvanie na nejaké miesto, oslovíme miestneho biskupa ako otca diecézy s prosbou o súhlas a požehnanie na konanie seminára. Bez jeho súhlasu by sme seminár v jeho diecéze nerobili.

  8. Ako konkrétne vyzerá váš čas modlitby počas bežného dňa?

    Vždy som bola taký ten „večerný modlitbový typ“ . Teda najlepšie sa mi modlilo na konci dňa, keď ma už nečakali nijaké povinnosti. Ráno to bývala len taká „povinná jazda“. Potom som si však obľúbila ranný čas – vstanem skôr, aby som ešte predtým ako začnem pracovať, strávila asi tak hodinku s Pánom. Modlitbu začínam poďakovaním za nový deň, pozývam ho do všetkého, čo ma v ten deň čaká. Často Pánovi hovorím, že mu dovoľujem zmeniť moje plány na daný deň, ak to uzná za vhodné, a potom je deň vždy dobrodružnejší a šťavnatejší, lebo moju modlitbu zoberie vážne. Čítam si zo Svätého písma na pokračovanie a niekedy sa modlím breviár, ktorý mi pomáha v tých suchších obdobiach, keď sa musím premáhať do modlitby. Alebo si pustím chválové piesne a spievam Bohu chvály. Počas dňa, keď už potrebujem vstať od počítača a rozhýbať sa, idem občas na prechádzku s ružencom a vtedy hlavne prosím za ľudí, ktorých si nesiem v srdci. Večer sa často modlím tak, že poviem Ježišovi, nech On nadhodí tému. Nech ten prvý podnet na náš spoločný rozhovor príde od Neho. A mám rada chvíle, keď som s Ním len v tichu, srdce pri srdci, a vtedy netreba veľa hovoriť, len byť spolu.

  9. Ako prežívate pôstne obdobie?

    Je to pre mňa úplne špeciálny čas, keď chce Boh dávať veľa milostí, ak mu vytvorím priestor. Vidím veľký zmysel v odriekaní svojich potešení, aby sa mi tou hlavnou a opravdivou útechou stal On. Keď mi chýba moje zvyčajné potešenie (jedlo, televízia, internet... čokoľvek...), potrebujem ísť hľadať potechu k Ježišovi, a vtedy má On priestor pracovať na mojom srdci. Akoby sa mi čistil duchovný zrak, vidím jasnejšie seba aj Jeho, viac ho počujem, vnímam jeho myšlienky a slová. Je to niekedy aj bolestné – cez rôzne situácie, najmä vo vzťahoch, mi ukazuje, čo mám ešte v srdci a nemá to tam byť. Pôst vnímam ako zasvätenie času Ježišovi, keď mu chcem dávať najavo svoju lásku – že je mi vzácnejší ako iné veci, ktoré mám rada. Lebo On mi dokázal, že som mu vzácnejšia ako jeho život.

  10. Aký je váš obľúbený svätec?

    Sv. Faustína Kowalská. Táto žena celý svoj život prežila v kláštornej kuchyni a záhrade a mala vplyv na celý svet. Jej život mi hovorí, že nezáleží na tom, kde sa nachádzame, či sme na nejakom ľudsky vplyvnom mieste alebo nie – ak verne robíme to, k čomu nás Boh povolal, môžeme zmeniť svet. Aj z kuchyne. A mala tiež nádherný vzťah s Ježišom, plný intimity a blízkosti.

  11. Venujete sa laickému apoštolátu alebo máte rodinu?

    Zatiaľ som slobodná, a teda sa môžem naplno venovať službe a apoštolátu. Okrem toho pracujem aj ako jazyková redaktorka, takže mojím zamestnaním sú napoly knihy a napoly služba.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.