Milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte. Lk 6, 35

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Jana Pajanová

foto
Volám sa Jana Pajanová, bývam v Bratislave,  pochádzam z Handlovej. Ako mladé dievča som veľmi túžila ísť na medicínu a mať 10 detí. Na medicínu som sa nedostala. Po skončení elektrotechniky som sa vydala a prechádzala plynule z materskej do materskej. Máme šesť detí. Jedno dvojročné nám ochorelo na rakovinu a prišli na rad Modlitby matiek.  Splnila sa moja túžba pomáhať druhým. Modlitby matiek je hnutie, ktoré zjednocuje všetky ženy, ktoré prijali vo svojom srdci Pána Ježiša ako Spasiteľa a chcú sa modliť za svoje deti a deti celého sveta. Začala som sa modliť v  prvej skupinke a už 20 rokov slúžim v hnutí Modlitby matiek ako koordinátorka pre Slovensko.
  1. Videli ste vo svojom prvotnom neúspechu, keď ste sa nedostali na medicínu, hneď Božiu vôľu? Alebo ste sa ešte o to pokúsili aj druhýkrát? Kedy a ako ste rozpoznali, že Boh má pre Vás iný plán?

    Keď som sa nedostala na medicínu, bola som veľmi sklamaná. Pokúsila som sa aj na ďalší rok, ale tiež som sa nedostala. Myslím, že som to vtedy (po maturite) nehodnotila ako Boží plán s mojím životom. Bola som z toho veľmi nešťastná. Mali sme v rodine veľa lekárov aj môj ocko bol lekár a ja som cítila, že je to moje povolanie. Roky som plakávala len kvôli tomu, že nemôžem byť lekárka – stačilo mi len ísť po niečo do nemocnice. Keď prišli deti a roboty bolo vyše hlavy, videla som, že službu lekárky by som asi zvládla len ťažko. Cez MM som stretla veľa zranených a ubolených mám a až vtedy som pochopila, že moju túžbu pomáhať druhým ľuďom Pán Boh použil inak a v inom čase, ako som si to ja predstavovala. Uvedomila som si zároveň, že duchovné zdravie veľmi úzko súvisí s telesným. Nikdy predtým som to nevidela tak jasne.

  2. Ako ste prešli od medicíny k elektrotechnike?

    Keď som prvýkrát skladala skúšky na medicínu, bolo možné pre tých, ktorých neprijali, ísť bez prijímačiek na elektrotechniku. Zdalo sa mi to výhodné, nestratila som rok. Na strednej škole som mala rada matematiku aj fyziku. Mali sme vynikajúcu profesorku, preto mi elektrotechnika nebola taká vzdialená.

  3. Aké máte najstaršie a najmladšie dieťa? Kde pracujete teraz? Ako sa dívate s odstupom času na čas strávený s deťmi, nemali ste niekedy pokušenie myslieť si, že vzhľadom na námahu pri výchove nie je výsledok úmerný?

    Najstarší syn má 35 rokov a najmladší bude mať 23. Som už na dôchodku. Čas strávený s mojimi deťmi považujem za nádherný čas. Ja som bola zamilovaná do malých detí. Nehnevala som sa, že som „zase“ tehotná, lebo som sa už tešila na chvíľu, keď budem držať moje novorodeniatko v náručí a budem sa ho môcť nadýchať. S odstupom času si uvedomujem, koľko Božej lásky som dostala od mojich detí, keď boli ešte maličké. Keď som ich držala v náručí, každú chvíľku som ich vnímala ako veľký Boží dar a veľmi často som sa v tých chvíľach modlila za deti, ktoré túžia po objatí a nemajú nikoho, kto by si ich privinul k srdcu. Snažila som sa dať mojim deťom to najlepšie, čo som mohla a ako som vtedy najlepšie vedela. Asi tak ako každá matka. Viem, že som urobila veľa chýb, ale viem aj to, že je tu Pán Ježiš, ktorý všetky tie moje chyby môže opraviť, premeniť. A ja MU dôverujem. Mám rada svoje deti také, aké sú. Oni ma poznajú lepšie ako ktokoľvek iný. Od nich mám vždy prvú spätnú väzbu . Keď sa začali MM, nevedela som presne, čo to znamená, že „vaše deti sa vrátia z nepriateľovej krajiny“ (máme to napísané v našej knižočke MM od proroka Jeremiáša). Ani som sa nad tým nezamýšľala, veď boli malé a pri mne. Ale teraz už veľmi dobre viem, čo je to nepriateľova krajina. Myslím, že Pán Ježiš rátal s tým, že aj moje deti ňou prejdú. No mne dal prisľúbenie, že sa vrátia, vďaka ktorému sa môžem radovať z materstva, aj keď sa veci nedejú tak, ako by som ja chcela. Keď pozerám spätne, možno aj kvôli mne museli prejsť tou nepriateľovou krajinou, aby ma Pán mohol očistiť a posunúť na ceste k NEMU. Ďakujem Pánu Bohu, že mi tak veľmi dôveroval, že mi moje deti zveril do opatery.

  4. Čo Vám najviac pomáha, keď v rodine kríž v rôznej podobe je veľmi ťažký a jeho bremená sa nesú len s pomocou iných.... Kto vtedy je pri Vás.....vlastne kto je vo Vašej veľkej rodine Veronikou či Šimonom z Cyrény?

    V ťažkých situáciách v mojej rodine – choroba môjho malého syna alebo odchod mojej dcéry z domu, alebo iné - pri mne vždy stál duchovný otec, ktorého som mala v tom čase. A potom mamy z MM, keď som nevládala, modlili sa aj za mňa. A modlia sa stále a ja im z celého srdca za to ďakujem! Celý život mi veľmi pomáhali moji rodičia a moje sestry. Oni boli Veronikou a Šimonom bol vždy môj otec.

  5. Čo pre Vás znamenajú Modlitby matiek? Ako Vám pomohli pri chorobe Vášho dvojročného syna?

    Modlitby matiek zmenili môj život od základov. Znamenajú pre mňa nové obrátenie, uzdravenie, novú slobodu, nádherné priateľstvá. Neustále sú pre mňa Božou školou, v ktorej som vovádzaná do pravdy o sebe samej, vďaka ktorej môžem vidieť niekedy udalosti okolo mňa Božími očami. MM ma učia novej dôvere v Božiu moc. Napriek utrpeniam a sklamaniam, ktoré prináša život sám, môžem žiť v nádeji a radosti, ktoré môže dať len Ježiš. Hneď na začiatku MM som bola oslobodená od strachu o život môjho malého chorého syna. V jednej chvíli som porozumela vete, ktorú som čítala predtým stokrát a nič mi nehovorila, že Ježiš miluje môjho syna via, ako ja. To bolo úžasné! Uvedomila som si, že je jedno, kedy môj syn zomrie. Dôležité je len to, aby som sa za neho modlila, aby vo chvíli, keď bude odchádzať z tohto sveta, mal otvorené nebo. To bola pre mňa nová sloboda!

  6. Koľko členov má toto hnutie v súčasnosti?

    Po celom Slovensku sú mamy, ktoré sa modlia v MM. A nielen mamy, ale už je tu ďalšia generácia dcér, ktoré sa už modlia v MM. Počet mám v MM neviem odhadnúť. Viem len, že veľa, veľa, vďaka Pánu Bohu. :)

  7. Mali ste nejaký pekný zážitok počas koordinácie Modlitieb matiek? :)

    Mala som veľmi veľa nádherných zážitkov z MM. Možno najkrajšie boli zážitky zo služby, keď som videla svoju neschopnosť, úbohosť a jasne som videla, ako Pán Boh dopĺňa a premieňa moju situáciu na požehnanie, uzdravenie a radosť. To je dar za službu a dôveru Pánu Ježišovi – keď vidíte, ako nestíhate, neviete, nemôžete a veci akoby sa skladali samé tak úžasne, že by ste to nikdy nevymysleli ani nevypočítali, ani ...  Veľmi silné boli chvíle, keď sme sa modlili a Pán nevypočul naše modlitby tak, ako sme očakávali a napriek tomu mama, ktorej sa to týkalo, dostala pokoj a v úplnej odovzdanosti prežila najťažšie chvíle svojho života – keď išlo o život dieťaťa alebo o rakovinu. V takých chvíľach som mala pocit, že sa nebo sklonilo k zemi a my sme len s bázňou pozorovali, čo sa deje okolo nás. Spomínam si na jednu konkrétnu situáciu, keď prišla jedna uplakaná mamička do nášho komunitného domu a rozprávala mi o svojom trápení a ja som jej k tomu nevedela nič povedať. Pozvala som ju teda do našej kaplnky, že to tam všetko odovzdáme Pánu Ježišovi. Cez modlitbu spoznala koreň svojho problému a odchádzala z nášho domu s úsmevom a úľavou. Tak to bolo nádherné. Vysušené slzy a radosť.

  8. Zapájajú sa aj mladé mamičky do vášho modlitbového hnutia ?

    V posledných rokoch prišlo do MM veľa mamičiek na materskej dovolenke. Väčšinou sa modlia v materských centrách doobeda alebo u saleziánov, alebo skoro ráno, keď ešte deti spia, alebo doma Mladé mamičky sú pre nás veľkým povzbudením.

  9. Chcela by som sa Vás spýtať na dom komunity v Bratislave, kde sa nachádza, ako sa tam dá dostať od hlavnej železničnej stanice, či je možný vstup a v akom čase, príp. či je možné zostať aj niekoľko dní, s niečím pomôcť, zúčastniť sa modlitieb ... Ďakujem za odpoveď a prajem MM aj Vám osobne veľa Božích milostí.

    Ďakujem za Vaše prianie! Komunitný dom Útecha je v Petržalke. Ak chcete prísť na návštevu, musíte mi dopredu zavolať a dohodneme sa. Moje číslo nájdete na našej web stránke. Tešíme sa na každú návštevu, teraz už aj na Vás

  10. Chcela by som sa spýtať, či je na Slovensku len jeden dom hnutia MM? A viete nám povedať niečo viac o fungovaní domu hnutia MM v Anglicku?

    Na celom svete sú len dva komunitné domy Útecha: jeden je v Anglicku – Star House a jeden je v Bratislave – Little Star House, ako ho volajú Angličania  Obidva fungujú podobne – komunitný dom je miesto, kde sa stretávajú mamy, ktoré vedú MM, je tam formácia nových oblastných koordinátoriek, duchovné obnovy pre koordinátorky, Prichádzajú mamy z MM, ktoré sa chcú pomodliť, zdieľať. Počas týždňa sú tam každý deň modlitby a adorácia. Je to domov a miesto prijatia obzvlášť pre mamy z MM z celého Slovenska; komunitný dom v Anglicku je domom len pre koordinátorky MM z celého sveta.

  11. Keby sme v našej farnosti chceli mať Modlitby matiek, čo pre to môžeme urobiť?

    Napíšte mail vašim diecéznym koordinátorkám – adresu nájdete na našej web stránke – a pozvite ich do vašej farnosti predstaviť MM. Ony ochotne prídu, povedia o MM, pomodlia sa s vami a všetko vám vysvetlia. Ich služba je veľkým požehnaním. Každý deň sa modlia za všetky mamy, ktoré žijú na území ich diecézy.

  12. Aké máte záväzky v tomto hnutí?

    Koordinátorky a modlitebníčky skladajú sľub poslušnosti, že sa budú modliť Modlitbu za komunitu, a tak strážiť čistotu spirituality MM. MM sú veľmi jednoduché a je úlohou koordinátoriek ich uchrániť, aby sme ich odovzdali ďalším mamám tak, ako nám ich zveril Pán Ježiš cez našu zakladateľku Veronicu Williams. Pre všetky mamy máme tri zásady: nesmieme si radiť navzájom; nesmieme ohovárať; a nesmieme vynášať zo skupinky dôverné veci, s ktorými sa matky zdôveria pri zdieľaní nad Svätým Písmom. Modlíme sa raz za týždeň, vždy v ten istý deň a hodinu. Deň a čas si zvolíme samy. Ak náhodou nemôžeme prísť z vážneho dôvodu, ostatné mamičky sa modlia za nás. Pán Ježiš vie, že mamy majú nepredvídateľné povinnosti.

  13. Mávate niekedy národné alebo medzinárodné stretnutia?

    Raz za rok mávame národné stretnutie MM vo Svite – tento rok bude v apríli – a medzinárodné stretnutia národných koordinátoriek mávame raz za dva roky, vždy v inej krajine. Posledné bolo minulý rok v Ríme.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.