On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať. 1Kor 10, 13

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Peter Červeň

foto
Volám sa Peter Červeň a som salezián - brat. Pochádzam z Dolnej Lehoty (pri Oravskom Podzámku). Momentálne pôsobím v hlavnom meste Azerbajdžanu – Baku už 12 rokov. V tomto našom diele, ktoré je jediné v Azerbajdžane som zodpovedný za deti, ktoré sa ocitli v ťažkých materiálnych a rodinných problémoch. Túto pomoc uskutočňujem formou „Adopcie na diaľku“. Zvlášť čo ma teší, sú nedeľné stretnutia s deťmi našej farnosti, ktoré mám možnosť sprevádzať v raste vo viere formou katechizmu. Keď je možnosť a čas tak si rád zahrám futbal.
  1. Kto Vás priviedol k duchovnému povolaniu? Aká bola Vaša cesta k Bohu?

    Vyrastal som v kresťanskej rodine, takže u mňa sa formovala cesta k Bohu v každodennom živote. Zo začiatku som si to neuvedomoval, no možno práve v 15 rokoch na stretnutí so saleziánmi som sa prvýkrát zamyslel, v koľkých situáciách ma Boh viedol. O čo som ho prosil, v tom mi pomohol. Napríklad, keď som sa nestihol naučiť na nejaký predmet, v autobuse cestou do školy som sa modlil, aby nebola písomka. A môžem povedať, že vždy Pán Boh túto modlitbu vypočul . Na začiatku môjho hlbšieho rastu viery bolo veľmi dôležité práve toto – uvedomiť si, že Boh mi je blízko, môžem byť s Ním, je to niekto konkrétny. Nie je to niekto, kto je vzdialený. Ťažko povedať, že k duchovnému povolaniu ma priviedol jeden konkrétny človek. Boli to však viacerí saleziáni, ktorých som spoznal, keď som mal 15 rokov. Ich príklad práce s mladými, a to že mali pre nás vždy čas, bolo to, čo ma veľmi oslovilo. Práve v tom období som začal premýšľať nad tým, že aj ja by som chcel žiť tak ako oni.

  2. Prečo práve saleziáni?

    Chcel som, aby mladí dokázali prežiť šťastne svoje detstvo. A zo svojej vlastnej skúsenosti som vedel, že toto možno prežiť jedine, ak je mladosť prežitá s Bohom. A práve v tomto duchu pracujú a žijú saleziáni. S tým je vlastne spojená aj moja životná túžba, ktorú vyjadrujú aj naše stanovy – byť znamením a nositeľom Božej lásky k mladým.

  3. Aké boli vaše predstavy o budúcom pôsobení? A aká bola skutočnosť?

    Chcel som pracovať tak, ako pracoval Don Bosco – starať sa o všestranný (integrálny) rozvoj mladého človeka. Predstavoval som si, že budem pracovať na nejakom diele, kde žijú aj títo mladí. A to zvlášť takí, ktorí sú opustení. A skutočnosť? V prvých rokoch saleziánkeho života som mal možnosť pracovať v našich saleziánskych oratóriách, kde bolo veľa detí, ktoré pochádzali z bežných rodín. U mnohých sa nevnímala tá materiálna chudoba. A práve tu som pochopil, že najväčšou prekážkou v radostnom prežití detstva nie je len materiálna chudoba, ale predovšetkým duchovná (mladí bez zmyslu života, bez hodnôt, neschopnosť vytvárať medzi sebou vzťahy, …).

  4. Koľko rokov ste mali, kedˇ ste sa rozhodli pre túto službu?

    Definitívne rozhodnutie som urobil pri zavŕšení saleziánskeho ašpirantátu v 19 rokoch.

  5. Prečo taká diaľka (Azerbajdžan)? Čo Vás viedlo práve tam?

    Už od 17 rokov ma priťahoval spôsob života spolubratov pracujúcich mimo vlasti. Myslel som si, že túto túžbu majú všetci saleziáni, ale po viacerých rozhovoroch s nimi som zistil, že táto túžba nie je u všetkých, a že aj toto poslanie je povolaním od Boha. Pôvodne som mal túžbu ísť na Sibír, ale zdravotné problémy, ktoré sa mi zdali dosť závažné, boli pre mňa prekážkou pracovať v tejto chladnej ruskej oblasti. Dielo v Azerbajdžane bolo zverené saleziánskej provincii na Slovensku. Počas mojej základnej formácie som si viac sledoval pôsobenie spolubratov v tejto krajine a videl som, že túžba ísť pracovať do Azerbajdžanu vo mne stále rástla. Snažil som sa však v modlitbe prosiť Pána Boha, aby mi ukázal, či je toto naozaj cesta môjho povolania – aby to nebolo založené len na mojom nadšení, ale aby to bola predovšetkým Božia vôľa. Tak som pri rozhovore s provinciálom vyjadril túžbu pracovať v tejto krajine. Dohodli sme sa, že na začiatku by bolo dobré absolvovať 3-mesačný formačný kurz v Ríme, a že po jeho zavŕšení môžem ísť na polročnú skúsenosť do tejto krajiny.

  6. S ruštinou už asi problém nemáte. Za 12 rokov Vám to ide ako po masle, však :-).

    Ruský jazyk som sa začal učiť už v piatom ročníku na základnej škole, čiže pred príchodom do Azerbajdžanu, som mal už 9 rokov štúdia tohto jazyka za sebou. Po príchode som sa jeho výučbe intenzívne venoval ešte pol roka. No a v tomto čase môžem povedať, že už môžem viesť spokojne stretnutia s mladými (príprava na krst, sväté prijímanie, ...). Jazyk, ktorý je však pre mňa v tejto krajine dôležitejší je azerbajdžanský. A s tým sa trápim  už tretí rok, a teraz už môžem viesť s ľuďmi základnú konverzáciu.

  7. Máte nejaké obľúbené čítanie zo Sv. písma? Ak áno, ktoré a prečo? :)

    Veľmi rád premýšľam nad úryvkom z evanjelia od Lukáša v 15. kapitole, kde Pán Ježiš hovorí podobenstvo o stratenej ovci. V tomto podobenstve ma oslovuje postava pastiera, ktorý sa rozhodne ísť do tmavej noci, odísť zo svojho pohodlia a ísť hľadať túto stratenú ovečku, ktorá na neho čaká. A to aj napriek tomu, že si je vedomý mnohých nebezpečenstiev. Táto stratená ovečka je pre mňa symbolom mladého človeka, ktorý sa nachádza v nebezpečenstvách, ktoré prináša život a čaká na svojho záchrancu, lebo vie, že on ho bude hľadať.

  8. Ako často chodíte domov, nechýba vám rodina?

    Spravidla príbuzných na Slovensku navštevujeme raz za 2 roky. No nakoľko je to možné, som s nimi cez skype v stálom kontakte. Preto, aj keď sa vraciam na Slovensko, zdá sa mi, ako keby sa nič nezmenilo. Je však pravdou, že veľmi rád mám stretnutia s príbuznými a so synovcami a neterami.

  9. Máte aj nejaké sľuby ako rehoľník?

    Áno – čistota, chudoba, poslušnosť :).

  10. Máte rád i volejbal? :)

    Áno, no radšej si ho zahrám ako len pozerám.

  11. Čo znamená v praxi "adopcia na diaľku" ?

    V roku 2002, vtedajší ordinár „Missio sui iuris“ Jozef Daniel Pravda otvoril program PAD (adopcia na diaľku) pre potreby obyvateľov Azerbajdžanu. Podstatou tohto programu je, že dobrodinci z rôznych kútov sveta si môžu dočasne adoptovať dieťa v zmysle finančnej podpory. Tento finančný príspevok je na živobytie, vzdelávanie, lieky, oblečenie, obuv, na letné tábory a iné prázdninové akcie. Aby táto pomoc mala i výchovný prvok, spájame ju vždy s nejakou podmienkou, ktorú daná rodina musí spĺňať, napr. deti musia navštevovať školu, nejaký kvalifikačný kurz, učiť sa nejaký cudzí jazyk, alebo oni sami musia pomáhať niekomu druhému. To všetko si však vyžaduje veľa námahy a času – preverovať, vysvetľovať, napomínať.

  12. Ktoré deti zapájate do adopcie na diaľku?

    V súčasnosti podporujeme chudobné a mnohodetné rodiny, deti s jedným rodičom, ktorý nie je zamestnaný, alebo je chorý.

  13. Čím sú ľudia v Azerbajdžane pre Vás povzbudením?

    Veľkým povzbudením pre mňa je ochota miestnych ľudí mať čas pre toho druhého. Vnímam, že majú zmysel pre spoločenstvo a budovanie spontánnych vzťahov. To, čo je výnimočné pre túto krajinu je aj otvorenosť a srdečnosť vo vzťahu k cudzincom. Tiež je pre mňa povzbudením, že ľudia, ktorí tu žijú si už nemusia dokazovať to, že Boh existuje – je to pre nich akási samozrejmosť.

  14. Určite ste zažili aj nejaké veselé príhody medzi ľuďmi. Máte nejakú obľúbenú?

    1. Asi 300 km od Baku sa pod veľkým Kaukazom nachádza mesto Gebele. Asi 15 km od tohto mesta sa nachádza malé starobylé mesto, kde sa robia archeologické vykopávky. Keď som pred dvoma rokmi navštívil toto miesto, sprevádzal nás tam jeden mladý chlapec, ktorý bol na praxi z univerzity, kde sa učil archeológiu. Pri prehliadke ma zaujali dve kostry ľudí. Jedna bola hlbšie zakopaná než druhá, čím bolo jasné, že tá nižšie bola zo skoršieho obdobia. Pýtal som sa tohto chlapca, nech mi povie, z ktorého storočia sú tieto kostry. Na základe toho, ako mali tieto kostry zložené ruky, chlapec objasňoval, že jedna kostra je kostra kresťana z 3.storočia, a že tá druhá je kostra moslima zo 4.storočia. V duchu som sa usmial a pochopil som, že už sa mi tohto chlapca neoplatí pýtať na nijaké ďalšie odborné vysvetlenia. P.S Chcem len poznamenať, že Mohamed, zakladateľ islamu (moslimov), sa narodil až v 6.storočí :). 2. Skupina našich mladých z Baku pricestovala do Košíc, aby si spravili certifikáty CISCO (tzv. medzinárodný vodičský preukaz na prácu s počítačovými sieťami). Cestou do Košíc spozorovali tabuľu s nadpisom „Pozor, polícia varuje!“. Všetci sa začali smiať. Na ruskom sa to číta ako „Pazor, palícia varuje!“, čo v preklade do slovenčiny znamená „Hanba, polícia kradne“. :)

  15. Čo najviac chýba deťom v Azerbajdžane?

    To, čo v podstate každému mladému človeku. Aj oni potrebujú cítiť, že si tu pre neho, je pre teba dôležitý, a že je Bohom milovaný.

  16. Prídete niekedy do Dolného Kubína na sv. omšu?

    Keď som na Slovensku, prichádzam niekedy do kostola aj v Dolnom Kubíne. Avšak ako kňaza pri oltári ma ťažko uvidíte, nakoľko som salezián - brat (nie kňaz) :).

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.