Neboj sa, ja som tvoj štít. Gn 14, 1

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Matúš Reiner

foto
Narodil sa na východnom Slovensku v Markušovciach. Už od strednej školy sa začal intenzívne venovať biatlonu, a to aj na súťažiach. V roku 1999 vyhral 3.miesto na MS. Keď si ho Pán povolal a aj potvrdil svoje volanie, zanechal svoje štúdium techniky v Košiciach a nastúpil do seminára. Bol vysvätený za kňaza a jeho prvou farnosťou bola Žehra. Momentálne pôsobí vo Vysokej nad Uhrom ako vicerektor Domu Anky Kolesárovej. Spolu s o. Pavlom slúžia mladým, ktorí tam prichádzajú.
  1. Aká bola Vaša cesta k duchovnému povolaniu? Kedy ste prvýkrát pocítili volanie Ježiša pre zasvätený život? Kedy ste zistili, že chcete vstúpiť do seminára? Pociťovali ste svoje povolanie aj počas detstva? Aká bola Vaša prvá reakcia, keď ste zistili, že budete kňazom?

    Všímam si, že každý má iný spôsob, akým si ho Pán povolal. Niektorí už od malička túžia po duchovnom povolaní a doma sa radi modlia a ako maličkí sa hrajú na pána farára a kážu. Iní zažili zase nejaký silný moment, kedy sa ich Boh dotkol a oni spoznali, čo od nich chce a niektorým to Pán dáva spoznať postupne, ako by po kvapkách. V mojom prípade to bola tá posledná možnosť. Keď som bol mladší, nechcel som byť kňazom. Mojou túžbou bolo stať sa profesionálnym športovcom alebo minimálne mať povolanie, kde by som mohol byť často v prírode. Až keď som bol štvrták na strednej škole, tak si ma Pán začal viac priťahovať a dal mi do srdca veľkú túžbu po Ňom. Nebola to moja snaha ale to, že On konal v mojom živote. Zrazu som bol šťastný, keď som mohol hľadať jeho vôľu, byť s ním v modlitbe a prežíval som radosť zo spoločenstva. Nemohol som však uveriť, že by si Boh mohol povolať aj mňa a chcel som od neho nejaké potvrdenie. Nastúpil som preto na vysokú školu do Košíc, kde som študoval dva roky. Bol to požehnaný čas, kedy som sa snažil rozlišovať, či ma Pán skutočne volá a zároveň som vnikal do hlbšieho vzťahu s Ním. Napadlo mi, či by som nemal ísť do rehole a aj som navštívil párkrát saleziánov. Za tie dva roky sa mi stalo niekoľko zaujímavých udalostí. Napríklad, keď som bol prvák na výške, tak sa ma počas spovede pred Veľkou nocou opýtal kňaz, ktorý ma nepoznal, kde chodím do školy a či som sa pri výbere školy a rozhodovaní pýtal na kolenách. Zvláštne bolo, že som mu vôbec nehovoril o tom, že uvažujem nad duchovným povolaním. Ako som spomínal, chcel som, aby mi Boh dal nejaké potvrdenie, že ma naozaj povoláva. Myslíte, že mi nejaké dal okrem takýchto náznakov? Žiadne. Nič sa nestalo. Až neskôr som pochopil, že jediné, čo chcel, bolo moje slobodné ÁNO. Hovoril som o tom s naším pánom farárom a on mi pomohol, aby som už konečne urobil rozhodnutie a dal prihlášku do seminára. A zobrali ma :).

  2. Prečo máme Boha?

    Skôr by sa hodila otázka, prečo sme tu my. Boh bol skôr ako my. On nás miloval prvý a stvoril nás z lásky, aby sme ho aj my mohli milovať.

  3. Kde býva?

    Boh je všade. A to je super. Lebo je aj pri tebe a v tebe.:)

  4. Máte nejaký okamih svojho života, keď ste pocítili dotyk Boha?

    Určite ich bolo veľmi veľa. Hlavne počas modlitby prežívam, že ma posilňuje a dáva mi každodenne vykročiť za Ním. Často to nie je tak, že vyrieši všetky moje problém, ale vždy mi dá silu vstať a ísť ďalej.

  5. Čo má robiť mladý človek, keď cíti, že ho Boh volá k rehoľnému životu?

    V prvom rade sa modliť a začať očisťovať svoje motívy. To znamená rozlíšiť, či chcem vstúpiť do zasväteného života naozaj preto, že ma volá Pán. A druhou vecou je vedieť, do ktorej komunity by som chcel vstúpiť a spoznávať ju.

  6. Keď ste začali uvažovať o kňazskom povolaní na konci 4. Ročníka, čakali ste na Božie potvrdenie. Aká bola Vaša predstava o tom, ako to Boh urobí, resp. ako Vám to mal Boh potvrdiť? Prišlo toto potvrdenie po dvoch rokoch a akou formou, keď ste sa rozhodli ? Ako sa podľa Vás správne rozhodovať?

    Boh mi to nijako nepotvrdil. Ale do môjho srdca vložil veľkú túžbu po Ňom a táto túžba sa nedala uhasiť. Zvyšok - viď vyššie ...

  7. Ako športovec ste sa určite zúčastňovali medzinárodných pretekov aj vo sviatočné dni a v nedeľu. Ako ste to riešili, keď ste nemohli ísť na svätú omšu? A ako sa na to obdobie pozeráte s odstupom času? Mali ste možnosť svedčiť o viere medzi športovcami a ako?

    Na medzinárodných pretekoch som veľmi nebol, len na tých, čo boli na Slovensku a v rámci slovenského pohára, že nás navštívili nejakí cudzokrajní reprezentanti. Sv. omšu som riešil tak, že keď sa dalo, išiel som na sv.omšu v sobotu večer, keď bola aj s platnosťou na nedeľu, alebo v nedeľu po ceste naspäť som vystúpil z auta v Spišskej Novej Vsi a išiel na sv.omšu. To sa mi podarilo vždy, až na jeden prípad, keď sa nám pokazilo auto a čakali sme na Čertovici, kým nás odtiahnu. Medzi športovcami som asi mohol svedčiť asi len v našom klube, kde sa väčšinou pri návrate z pretekov všetci čudovali, že idem ešte taký unavený s veľkým batohom na sv.omšu. Občas si z toho robili aj srandu.

  8. Vraciate sa niekedy do Markušoviec? Ak áno, aké zmeny tam pozorujete?

    Zmeny? Kopa tých, ktorí boli kedysi malými deťmi ,sú už skoro dospelí a aj ľudia z nášho spoločenstva. A tiež pozorujem, že som po tých rokoch zabudol mnohé mená :).

  9. Dobrý deň. Mám túžbu začať s biatlonom. Je to pre mňa také potešenie, keď som si o Vás prečítal a dozvedel som sa, že ste sa tomu venovali. Čo by ste mi vedeli odporučiť, aby som mohol začať?

    Najlepšie bude zistiť, kde je najbližší biatlonový klub a tam sa ísť zapísať. Ak si z okolia Žiliny, tak podľa mojich vedomostí je určite biatlonový klub Čadca – Skalité.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.