Milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte. Lk 6, 35

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Peter Naňo

foto
Som salezián a pôsobím v Žiline už šiesty rok. Pracujem v oratóriu, kde sa venujem deťom a mladým. Medzi moje záľuby patrí vymýšľanie stretiek pre decká. A rád si zahrám aj dáky šport alebo občas niečo napíšem. :)
  1. Aká bola vaša cesta k duchovnému povolaniu? Kedy ste prvý krát pocítili volanie do zasväteného života? Rozhodli ste sa povedať áno hneď, alebo ste mali aj obdobie, kedy ste sa pred tým možno snažili "utiecť"? Čo rozhodlo vo Vašom živote, že ste sa stali saleziánom? Prečo ste sa rozhodli byť saleziánom? Čo vás k tomu viedlo? Pozdravujem Vás, drahý otec Peter. Moja otázka: Čo Vás "dostalo" na vykročenie po tejto Vašej ceste, čím Vás zaujal Don Bosco? ...alebo to bolo ináč? Čím ste chceli byť ako dieťa? Kto, alebo čo Vás ovplyvnilo pri výbere rehoľného povolania? Ako reagovala Vaša rodina a okolie na kňazské povolanie? Koľko rokov ste kňaz? Je dobré byť kňazom?

    Keďže otázok ohľadom môjho povolania je viacero, skúsim na ne odpovedať naraz. Celkom ma prekvapilo, že práve na túto oblasť sa viacerí pýtajú. Zdá sa mi, že je za tým istá citlivosť na Božie volanie, že je to otázka, ktorá ľudí zaujíma a že im nie je ľahostajné, akou cestou v živote pôjdu. Ja som vyrastal vo veriacej rodine, k Bohu aj ku kostolu sme mali vždy blízko. Moje povolanie sa začalo rodiť tým, že som po prvom svätom prijímaní začal miništrovať. Blízkosť pri Bohu na mňa vplývala neustále a musím povedať, že tam bol aj kľúč k tomu, že som sa do neho zaľúbil a stále je to pre mňa „beznádejná“ láska. Táto láska ma najviac prenikla, keď som bol ôsmak a som sa zastavil v kostole na krátku modlitbu. Vtedy som pocítil Božie objatie, lásku a teplo, ktoré veľmi jasne nasmerovalo môj život a to, že chcem byť navždy s Ním. Nasledovala cesta hľadania, otázok a rozhodnutí počas strednej školy. No stále viac som sa vracal k tomu, že chcem byť s Bohom. Bola to veľká radosť, ale niekedy aj veľké „prekliatie“, pretože žiť intenzívne s Bohom v období dospievania nie je nikdy ľahké a často ma stavalo pred nepríjemné dilemy, morálne otázniky a pred vedomie vlastnej slabosti pred takou veľkou Láskou. Na saleziánoch ma oslovil ich rodinný duch, radosť, ale aj schopnosť premýšľať nad dobou, v ktorej žijeme a snažiť sa ponúknuť odpoveď na potreby a otázky dnešných ľudí. Boli mi vždy blízki a menovite môžem spomenúť Emila Šafára, Vojtecha Surového, Laca Baranaya a mnohých ďalších po nich. Nakoniec som sa rozhodol vstúpiť k saleziánom a to cez noviciát v Poprade. Nasledovali dva roky v Žiline, rok v Taliansku a v Prešove a na záver náročné teologické štúdiá v Bratislave. Moja rodina bola otvorená môjmu rozhodnutiu pre kňazstvo a keďže aj môj brat je salezián kňaz, tak by som povedal, že až veľmi otvorená :) Som kňazom šesť rokov a myslím, že ešte len teraz ma to začína baviť :) Už to nie je všetko pre mňa nové, postupne sa to vo mne utriaslo a dokonca si nachádzam viac času aj na tú moju „beznádejnú“ lásku.

  2. ...a čo si na mladých najviac vážite? čo vás na nich fascinuje? Dávate im to patrične najavo

    Na mladých si dnes najviac vážim to, keď ma pustia do svojho vnútra a stanem sa pre nich duchovným otcom. Obdivujem ich otvorenosť a schopnosť počúvať. Ale tiež ich schopnosť sa blázniť, blúdiť, hľadať, niekedy len tak plávať na povrchu a následne sa zas do niečoho zapojiť a obetovať sa pre druhých. Najmä počas táborov a iných akcií alebo keď vedú stretká a krúžky. Myslím, že sa im snažím dávať najavo, že si ich vážim, ale nemám rád, keď je to príliš „lacné“. Dnes si mladí príliš lacné veci vôbec nevážia.

  3. Akú máte inšpiráciu pri službe mladým,

    Inšpiráciu hľadám v tom, čo s nimi zažívam, o čom sa s nimi rozprávam a tiež v pohľade na nejakú ikonu Božej matky, ktorej ich všetkých zverujem.

  4. Je možné, aby prišiel saleziánsky kňaz rozbehnúť stretká s mladými do vedľajšej farnosti, ak diecézny kňaz "nemá na to ?"

    Myslím, že je to vždy otázka vzťahov s pánom farárom a možností saleziánskej komunity, do ktorej ten salezián patrí. Ak sa vytvoria dobré vzťahy a direktor dovolí danému spolubratovi pracovať vo vedľajšej farnosti, tak potom je všetko možné.

  5. Pochválený buď, Ježiš Kristus! Chcela by som sa vás spýtať ako kňaza, či môžu kresťania - katolíci nazývať Boha Hospodinom. Viem, že toto oslovenie používajú reformované cirkvi a vo Sv. Písme som toto označenie pre Boha nenašla. No niektoré piesne, ktoré spieva napr. mládežnícky zbor na sv. omši používajú tento termín. Je to správne? Ďakujem za Vašu odpoveď.

    Na túto otázku neviem odpovedať.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.