Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Jn 1, 16

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

sestra Damiána

foto
Členka spoločnosti Dcér kresťanskej lásky - Vincentka
Učím v Bratislave na Spojenej škole de La Salle,
ako dobrovoľníčka navštevujem väzňov
Mám rada "prácu" s ľuďmi - skôr - zaujímam sa o nich a často sú pre mňa obohatením,
milujem prírodu, zvlášť hory, hudbu, rada si prečítam dobrú knihu.
  1. Ako ste spoznali svoje povolanie? Ak mi Pán dal povolanie do rehole, ako spoznám Jeho vôľu? Ďakujem :)

    Zo skúsenosti viem, že Boh k nám hovorí rôznymi spôsobmi. Cez životné udalosti, naše túžby, cez sv. Písmo, cez ľudí ... Boh hovorí v tichu srdca. Často som hovorila s Ježišom o tom, čo cítim a pýtala som sa ho, či je to skutočne jeho volanie. Zverila som sa aj jednému kňazovi. Ak Vám Boh dáva povolanie – bude Vás priťahovať. Počúvajte svoje srdce a vkladajte ho do Božích rúk. On Vás určite povedie. Je dobré sa o svojom rozhodovaní poradiť s niekým, kto pozná tento spôsob života, ale konečné rozhodnutie ostáva na Vás.

  2. Ako ste vedeli, že život v kláštore bude to najlepšie vo vašom živote ? Čo vás inšpirovalo stať sa nevestou Pána, ľudia, udalosti...? Kedy ste si povedali, že áno teraz je ten správny čas rozhodnúť sa a vstúpiť k vám do spoločnosti Dcér kresťanskej lásky ? :)

    Nevedela som, čo bude pre mňa najlepšie. Vedela som že oba spôsoby života – manželstvo aj zasvätený život majú svoju nesmiernu krásu a zároveň aj ťažkosti. Ale v istom okamihu sa mi zdalo, že moje srdce by síce bolo šťastné pri manželovi a deťoch – veľmi som po nich túžila a napriek tomu sa mi priestor rodiny zdal – akoby „priúzky“. Chcela som viac – a to viac som vtedy videla v zasvätení sa Bohu pre službu iným. Do spoločnosti som sa prihlásila ako 24 ročná. Členkou som sa stala o dva roky neskôr.

  3. Prosím Vás, ak je to možné, napísať Váš denný program.

    Náš denný program je prispôsobený službe. Začína spoločnou modlitbou o 5:30 – ranné chvály, rozjímanie, sv. omša. Potom odchádzame do služby. V rámci dňa sa ako komunita stretneme pri spoločnom zdieľaní s radosťami aj starosťami nášho života. V podvečer máme spoločnú modlitbu: druhé rozjímanie, vešpery. To je taký bežný – pracovný deň. V rámci komunity žijeme tak ako v rodine – staráme sa o chod domácnosti :), venujeme sa rôznym aktivitám, apoštolátu... Cenným časom sú pre nás stretnutia so sestrami z iných komunít, alebo s členmi iných vincentských vetiev, ktoré sú pre nás časom radosti a povzbudenia.

  4. Čo vás baví na Vašom povolaní, mám na mysli konkrétne ,, aktivity,, ?

    Baví ma asi všetko čo robím – rada robím veci s nasadením – naplno. Rada učím, rada hovorím s ľuďmi. Mám rada tvorivé veci – hudbu, paličkovanie, rada upečiem koláčik... a rada si v tichu sadnem pred Eucharistiu a pozerám na Ježia. Stretnutie s ním mi dáva istotu, silu, pokoj ... tu „dobíjam baterky“ :)

  5. Bolo niečo, čo bolo pre vás ťažké, keď ste vstúpili do rehole ?

    Iste. Myslím, že ťažkosti sú súčasťou nášho života. Ale práve vďaka nim rastieme, posúvame sa dopredu. Všetko, čo mi bolo ťažké, malo v mojom živote zmysel – hoci nie vždy som to vtedy videla. A verím, že aj to, čo je pre mňa ťažké teraz – zmysel má.

  6. Ako reagovali vaši rodičia, keď sa vo vás zrodila túžba po rehoľnom živote?

    Na jednej strane sa moji rodičia tešili. Boli hlboko veriaci. Zároveň nám to prinieslo aj bolesť. Vedeli sme, že sa často neuvidíme. Moje rozhodnutie však rešpektovali. Dali mi svoje požehnanie. Moji rodičia nám (6 deťom) dali hlboké korene svojou láskou a výchovou. Ale dali nám aj krídla a nechali nás letieť.

  7. Možno máte s ľuďmi vo svojom okolí len dobré vzťahy, máte skúsenosti aj s odmietavým postojom? Ak áno - ako sa vyrovnávate so správaním ľudí, ktorí sú nepriateľskí k Cirkvi ak sú vo vašom bezprostrednom okolí, alebo aj slovne útočia na vás?

    Mám skúsenosti aj s odmietavými postojmi. Cirkev je dnes často kritizovaná. Niekedy sú to ľudia, ktorí sú sami zranení. Modlím sa za nich. Veď aj Ježiša neprijali všetci, musím preto počítať aj s neprijatím.

  8. Pozdrav Pán Boh, prosím Vás mohol by aj laik navštevovať a pracovať, napr. S vami s väzňami? Ďakujem Michaela

    Michaela, aj laici sa angažujú v službe väzňom. V prípade záujmu o túto službu je dobré začať v spolupráci s niekým, teda buď so sestrou, alebo so spoločenstvom, ktoré sa tejto službe venuje a tiež s kňazom príslušného ústavu. Veľa závisí aj od bydliska a možnosti služby v jednotlivých zariadeniach. Zatiaľ nie je vo všetkých väzniciach táto dobrovoľnícka služba. Pre službu je potrebné osobitné povolenie od Vikariátu ZVJS aj od riaditeľstva ústavu, v ktorom služba prebieha. No a je nutné spoznať zásady tejto služby a rešpektovať predpisy a pokyny, ktoré pre túto službu platia.

  9. Zdravím Vás, sestra Damiána, zaujímala by ma Vaša dobrovoľnícka práca s väzňami. Prajem veľa milostí a stálu ochranu od Pána. Vopred ďakujem za odpoveď. Mária

    Moja služba spočíva v rozhovoroch s obvinenými – s ľuďmi, ktorí čakajú na rozsudok. Prichádzam do kontaktu s tými, ktorí o tento druh služby majú záujem. Do zariadenia prichádzam raz v týždni. Mária, ďakujem Vám za prianie a zároveň Vás prosím aj o modlitbu za väzňov. Zvlášť za tých, ktorí prežívajú krízu, alebo iné ťažkosti. Ďakujem.

  10. Ako Vás prvýkrát prijali väzni? Ako trávite čas pri stretávaní sa s väzňami?

    Vo všeobecnosti väzni, s ktorými prichádzam do kontaktu sú vďační za to, že môžu prísť na rozhovor. Pri stretnutiach ich často počúvam, ak chcú modlím sa s nimi, alebo za nich, prečítame si niečo zo Sv. Písma. Niekedy sa pýtajú oni. A zároveň vedia, že ich ťažkosti potom nesiem do kostola pred Eucharistiu. Často ma prosia o modlitbu – preto prosím aj ja Vás – modlite sa za nich. Ďakujem.

  11. Krásna a zmysluplná práca :) , držím palce :) , chcel by som sa spýtať, čo spočíva v práci dobrovoľníka navštevujúceho väzňov ? Alebo, boli ste niekde inde ako dobrovoľníčka ? napr. Afrika,.... Ďakujem, a Boh Vás žehnaj :) Príjemný zvyšok dňa, Patrik

    Patrik, ďakujem za prianie. Ako dobrovoľníčka som v Afrike nebola. Niektoré z našich sestier pracujú ako dobrovoľníčky s bezdomovcami, so sociálne slabými rodinami, s mladými v Združení Mariánskej mládeže, či spolupracujú s Misijnou spoločnosťou na misiách vo farnostiach. Práca dobrovoľníka pri väzňoch sa líši podľa toho, či služba prebieha vo väzbe, alebo vo výkone trestu. Vo väzbe – s obvinenými služba prebieha formou individuálnych rozhovorov. Príležitostne aj účasťou na liturgii – napríklad na sviatky, alebo pri vysluhovaní sviatosti krstu, či birmovania priamo v ústave. Vo výkone trestu majú odsúdení iný režim. Tam je vhodnejší spôsob skupinovej práce. Do služby prichádza spoločenstvo, alebo viacerí dobrovoľníci, ktorí si pre skupinu pripravia katechézu. Často je súčasťou aj liturgia – teda modlitba, sv. omša. Je teda vítaná hra na hudobnom nástroji, spev a pod. Vo výkone trestu sa organizujú aj väčšie evanjelizačné programy raz, alebo dva krát v roku. Závisí to od možností dobrovoľníkov, ktorí sa tejto službe venujú.

  12. Milujete prírodu zvlášť hory, ktorú horu najviac, kde najvyššie ste boli, poznáte Čergov, Slanské vrchy, Šarišskú vrchovinu? Ako často sa dostanete do hôr, chodíte na turistiku, s kým chodíte do prírody? Akým spôsobom treba mladých lákať do krásnej prírody? Nebadáte aj vy na mladých sklon radšej si ísť sadnúť do kaviarne ako ísť poznávať okolie?

    Najbližšie srdcu sú mi Vysoké Tatry a Slovenský raj (môj rodný kraj) :), ale v každom kúte Slovenska žasnem nad jeho krásou. Naše Slovensko je krásne „pokrčené“ a má veľa nádherných hôr. Vrchy na „ďalekom“ Východe Slovenska som neprešla :). Na Lomničák som išla lanovkou – ten nepočítam za môj najvyšší. Najvyššie som bola na Rysoch, najobľúbenejšia túra v Tatrách – Mlynická dolina a Bystré sedlo, v Malej Fatre Rosutec. Keď som na dovolenke, vybehneme si niekedy so sestrou, alebo s bratom na nejakú túričku a z času na čas vyrazíme do lesa aj so spolusestrami. Naposledy sme minulý rok – tri vincentky – dobyli Kráľovu hoľu :). Tradične organizujeme v škole turistický tábor pre študentov. Je to príležitosť spolu s mladými vidieť krásy nášho Slovenska a jeden zo spôsobov ako ich nadchnúť pre hory.

  13. Boli ste niekedy v Medžugoria :)

    Nie, nebola som, ale ak tam niekto ide, rada ho prosím o modlitbu.

  14. Pokoj a dobro, sestrička! Vyzeráte byť veľmi prívetivá a radostná osôbka :) Chcela by som sa teda spýtať, keďže učíte v škole, či máte nejakú metódu ako si získať u detí rešpekt, a pritom nebyť na nich prísna, nezvyšovať hlas... Vďaka za Vašu odpoveď.

    Myslím, že na ľudí platí v prvom rade láska, ale láska môže byť aj prísna. Láska netoleruje zlo. Nerada kričím. Snažím sa tomu vyhýbať. Deti musia vedieť, že určité pravidlá platia. Snažím sa stáť si za slovom a keď treba – musím vyvodiť aj dôsledky. Snažím sa s mladými ľuďmi hovoriť, a zároveň ich počúvať. A bez prestania znovu a znovu začínať od začiatku. Dobrú skúsenosť mám s tým, ak mladí môžu prejaviť svoju tvorivosť. Pri príprave akcií a programov sa vytvárajú blízke vzťahy a pomáha to k vzájomnému rešpektovaniu.

  15. Veríte v satana?

    Verím že existuje – ale neverím mu. Verím Bohu, lebo Boh je Láska.

  16. Nemôžem sa učiť v nedeľu keď som sa napríklad dva dni cez týždeň nič neučila?

    Čo sa týka učenia v nedeľu, je dobré rozvrhnúť si čas tak, aby nám to neostávalo na poslednú chvíľu. Nedeľa je pre nás príležitosťou k oddychu a oslave Boha. Je dobré na to myslieť. Ale môže sa stať, že aj v čase nedele je potrebné niečo sa doučiť. To záleží od okolností.

  17. Ahoj Damiána, som veľmi rada, že ťa vidím v 40 dni.sk. Pozdravujem ťa. Prajem ti Bohom naplnený čas. Lucia Šprláková (Masláková)

    Lucka, ďakujem za pozdrav, veľmi si ma potešila. Aj ja Ti prajem všetko dobré, nech sú tieto pôstne dni aj pre Teba časom v blízkosti Ježiša.

  18. Pochválený buď Ježiš Kristus, pozdravujem z farnosti Dobrého pastiera Solinky, ktorú poznáš a mám otázku, čo Ti táto farnosť dala, či rada spomínaš na chvíle prežité u nás a čo bolo vo farnosti pre Teba ťažké?

    Na veky. Amen. Na každom mieste, kde som, zapustím korienok, snažím sa žiť naplno a keď odchádzam, nechám tam kúsok svojho srdca. A tak kúsok môjho srdca je aj na Solinkách. Stali sa pre mňa dôležitou súčasťou môjho života. Farnosť mi dala veľa. Na Solinkách som videla a mala účasť na krásnom budovaní farského spoločenstva. Život medzi Vami a spolupráca bola pre mňa dobrou školou. Učila ma hľadaniu, dôvere, pokore, vytrvalosti, rozlišovaniu... Som vďačná za to, že som v rámci služby prišla do kontaktu aj s ľuďmi, ktorí nežijú aktívne vo farnosti, a predsa do nej patria. A našla som tu veľa krásnych priateľstiev. Vždy som hovorila, že na Solinkách je silná koncentrácia dobrých ľudí . Čo bolo pre mňa ťažké? Začiatok. Ale v každom prípade život s Vami je pre mňa stále bohatstvom. Na Solinky nikdy nezabudnem. Ako nezabudnem na Bošany, Pezinok, Bratislavu ... A tak Vám všetkým aj touto cestou ĎAKUJEM!!! Kúsok môjho ♥ je na Solinkách a Vy ostávate v mojom srdci.

  19. Aký máte vzťah k našim kaplánom na Solinkách?? :) :) :)

    Vašich terajších kaplánov už nepoznám :) - ťažké je hovoriť o vzťahu. S bývalými som mala vzťahy pekné (aspoň si myslím :) ). V každom prípade – modlite sa za nich. Modlite sa aj za pána farára. Viem, že to potrebujú.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.