Boh nás povolal žiť v pokoji. 1Kor 7, 15

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

sestra Hermana

foto
s. Hermana, vlastným menom Jaroslava Matláková, pochádza z Liptova z dedinky Ludrová. Okolitá príroda a veľké duchovné dedičstvo kraja ju bližšie privádzali k duchovným hodnotám.
Po strednej škole vstúpila do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok. Vyštudovala teológiu a neskôr Slovenský jazyk a literatúru. Pôsobila na rozličných miestach celého Slovenska - Vrícko, Turčianske Teplice, Partizánske, Stará Ľubovňa, Košice, Pavlovce nad Uhom. Pracovala ako učiteľka ale tiež aj ako kuchárka v charitnom dome. Bola pri tvorbe celoslovenských metodík k vyučovaniu náboženskej výchovy. Dnes publikuje ako blogerka, počuť ju môžete v slovenskom rozhlase s rannými zamysleniami a v Roku zasväteného života je koordinátorkou a hovorkyňou všetkých zasvätených na Slovensku. K jej koníčkom patria ručné práce ako háčkovanie či výroba pohľadníc. Rada číta knihy (hlavne rozprávkové).
Obľúbená veta: Kávy a modlitby nie je nikdy dosť. (naučil ma ju p. Jindřich, dominikán v Čechách)
http://www.postoy.sk/content/hovorkyna-reholnikov-smutny-clovek-nema-co-robit-v-klastore
  1. Čo je hlavným poslaním vašej kongregácie?

    Je to služba Cirkvi v tom prostredí, kde je to potrebné. Máme aj základnú školu, hospic, ale sestry pracujú aj mimo rehoľného prostredia – v školstve, v zdravotníctve.

  2. Kedy a ako ste pocítili volanie od Boha? Koľko ste mali rokov keď ste vstúpili do kláštora? Koľko rokov ste sestrička?

    Do rehole som vstupovala v 18 rokoch, takže tento rok oslávim 21. výročie vstupu. Boh volá rôzne – cez ľudí, cez udalosti, cez modlitbu. V mojom prípade to bolo cez udalosti.

  3. Prečo a kedy ste sa rozhodli že vstúpite do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok ? Ako dlho ste sa rozhodovali a čo Vás viedlo? Čo vám k tomu pomohlo, napr. stretnutie s niekým?

    Poznala som viacero spoločenstiev. Ale len pri Satmárkach sa mi rozbúchalo srdce. To je tak, že nikdy nevysvetlíte, prečo si dievča zobralo práve toho chlapca. Jednoducho, je to vec srdca.

  4. Mali ste niekedy túžbu založiť si rodinu alebo vás to vždy ťahalo do kláštora?

    Vždy som snívala o veľkej rodine – manžel, štyri deti, mala som pre ne už vybraté aj mená :-D Boh bol ten, kto povedal – veni, vidi, vici a zmenil moje plány.

  5. Čo hovorili na to, že ste sa zasvätili Pánovi vaši blízky, či známi?

    Rodičia zostali smutní, lebo doma ostávali už len oni dvaja, ale nebránili mi. Ťažšie to niesli súrodenci.

  6. Je pre vás táto práca výnimočná? Čo vám dáva?

    Ktorá práca? Pre mňa je dôležité, že to čo robím, musím robiť naplno. Keď učím, tak so zanietením. Teraz sa venujem médiám – a snažím sa to robiť najlepšie ako viem.

  7. Zaujímalo by ma, čo bolo pre Vás takým "najtvrdším orieškom", keď ste vstúpili do rehole? Niečo, s čím ste museli bojovať, čo nebolo presne podľa Vašich očakávaní... Ak niečo také bolo, ako sa Vám to podarilo prekonať? Vďaka za odpoveď.

    Priznám sa, že som nemala očakávania. Skôr som čakala, že mi niekto viac pomôže v modlitbe. Rehoľný život stále vnímam ako prostriedok na ceste do neba a nie ako cieľ môjho života. Preto možno niektoré veci zvládam lepšie. (napr. ustavičné sťahovanie)

  8. Aké ste mali detstvo a páči sa vám v reholi?

    Mala som úžasné detstvo. Také by som dopriala každému dieťaťu. A v reholi som už 21 rokov. Keby sa mi nepáčilo, asi by som tam už nebola.

  9. Ako sa zmenil Váš režim, odkedy ste koordinátorkou a hovorkyňou zasvätených? Čo sa zmenilo?

    Zmenil sa mi denný program. viac času venujem stretnutiam s novinármi, šéfmi médií. Musím si dávať väčší pozor, aby som si ustrážila čas na modlitbu a spánok.

  10. Kedy a ako často máte čas na ručné práce a čítanie knihy? Aká je vaša obľúbená kniha?

    Mám zásadu, že denne musím čítať aspoň hodinu. Nech sa deje čokoľvek. Priznám sa, že nemám obľúbenú knihu. Raz ročne prečítam celé Sväté Písmo, ale čítam aj odbornú literatúru alebo dobré príbehy. Akurát pozerám na svoj stôl. Je tam kniha Od Mária Puzza Kmotor. (to ste asi nečakali :-D)

  11. Ktorý svätec je vašim vzorom?

    sv. Vincent de Paul je moja superstar :-D

  12. Čo pre Vás znamená pôst?

    Začiatok. Uvedomenie si, že stále mám čas na úprimné stretnutie s Ježišom. A záleží na mne aký prostriedok si na to vyberiem. Nemá rada pôsty, kedy sa ľudia postia a po Veľkej Noci všetko zabudnú. 40 dní pôstu ma musí zmeniť.

  13. Sestra Hermana, ako významne zmenili nové komunikačné médiá typu internet Váš rehoľný život? A ešte jedna viac-menej vážna otázka: Byť závislý na modlitbe je určite fajn, ale čo tá závislosť na káve?

    Pri práci, ktorú momentálne robím je internet mojím veľkým spolupracovníkom. Denne len pri mailoch, odpovediach, vybavovaní strávim minimálne 4-5 hodín. Keby som to mal riešiť bez internetu, tak to zaberie pár mesiacov. Tá veta je metafora. Osobne nemám problém s kávou. Sú dni, kedy si na ňu ani nespomeniem a sú dni, keď počas pracovných stretnutí vypijem aj štyri. Ale neovplyvňuje ma to. Nemám problém vypiť kávu večer o 21:00 a 20 minút za tým už spím.

  14. Aké máte spomienky na Vrícko? Pozdravujem Vás z Kláštora pod Znievom.

    Na Vrícku som strávila 3 roky. Je to krásne dedina. Skôr si myslím, že táto dedina ešte stále nevyužíva potenciál, ktoré takéto kúty ticha v dnešnej dobe majú.

  15. Ako vnímate dnešných mladých ľudí, prečo aj z veriacich praktizujúcich rodín radšej sa vyhýbajú povolaniu či už v zasvätení alebo v manželstve?

    Určite príčin je viac. Ale jedna z príčin je aj to, že mladý človek má všetko a ťažko sa dostáva do pozície, že sa má niečoho zrieknuť – či už pre zasvätený život alebo pre manželstvo.

  16. Pochválený buď Ježiš Kristus. Milá sestrička. Mám veľký problém so svojou dcérou. Má 36 rokov je slobodná, ale má známosť s rozvedeným mužom o 12 rokov starším, otcom dvoch chlapcov. Veľmi by sa chcela vydať, ale pritom aj veľa fajčí, pije, každý deň je to 1 fľaša vína, pretože je nezamestnaná, nemá príjem, chodí do obchodu mi nakúpiť, pritom ma vždy oklame, že si nič nekúpila. Ja čakám na operáciu kolena, veľmi sa mi zle chodí, ona to takto využíva. Pritom bola dvakrát na liečení vo Veľkom Záluží, lebo je chorá na schizofréniu, veľmi by ste mi pomohli radou, ako ďalej. Ďakujem.

    Určite by bolo dobré vyhľadať odborníkov. Ľudí, ktorí by pomohli po praktickej stránke. Z vašej strany to určite vyžaduje modlitbu. Viac poprosím cez súkromný mail. (je v redakcii tohto portálu)

  17. Ako by podľa Vás mal dobrý kresťan prežívať modlitbu krížovej cesty - v tichu, alebo by sa mal aktívne zapojiť čítaním niektorého zastavenia v spoločenstve veriacich. Ďakujem.

    Modlitba krížovej cesty je rozjímavá modlitba. Preto je potrebné je prežiť tak, ako ste na to vnútorne disponovaný. Raz v službe pre spoločenstvo – dobrým čítaním, inokedy v tichu svojej izby – v službe pre svoju dušu.

  18. Požehnaný večer prajem, volám sa Kamila a obraciam sa na vás s prosbou o radu, čo urobiť... S manželom máme tri deti, najmenší Matúško bude mať v apríli tri roky, takže mi bude končiť materská dovolenka. Začala som chodiť na kurz prípravy na profesionálne rodičovstvo, s myšlienkou, že by sme si mohli zobrať domov 1 až dve deti z detského domova, manžel má však pochybnosti, bola by som zamestnancom detského domova. Vlastne bábätko už asi neplánujeme, lebo mame hypotéku na dom. Veľmi vás prosím o modlitbu či pripadne radu čo by bolo Bohu milé, ako by sme mali ako rodina fungovať a ktorým smerom sa poberali. Neviem čo od nás Boh žiada, snáď by ste mi mohli tlmočiť Jeho predstavu, akým smerom chce aby sme kráčali. Ja neviem nájsť odpoveď. Ďakujem.

    Urobte tak, aby ste boli šťastná – vy aj váš manžel. Pán Boh požehná také rozhodnutie.

  19. Čo by som mala robiť ak modlitby nikdy nie je dosť? :)

    sv. Pavol hovorí, aby sme sa modlili neustále. Skúste si kúpiť knihu Putovanie ruského pútnika. (vydalo ju ako audio knihu aj rádio Lumen)

  20. Pokoj a dobro! Sme miestne bratstvo tretieho radu sv. Františka v Levoči. Akých akcii v roku zasväteného života by sme sa mohli a mali zúčastniť ? Ďakujem.

    Sprevádzajte nás, Zasvätených, modlitbou. Tú nájdete na stránke www.zasvatenyzivot.sk. A určite bude pekné, ak prídete 25.4. 2015 do Prešova na spomienkovú slávnosť. Bližšie informácie o všetkých podujatiach sa dozviete z našej web stránky. Môžete mi napísať na rzz@kvpzr.sk a modlitbu vám pošlem.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.