Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Mt 11, 29

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Pavol Danko

foto
Som 35 ročný slobodný muž:)
Som zakladateľ a režisér Tanečného divadla ATak
a moderátor a redaktor v TV LUX.
V skutočnosti som vyštudoval na PrifUK v BA ako stredoškolský pedagóg a 11 rokov som učil na gymnáziu chémiu.
 
Čiže odbornosť mám skôr vedeckú:)
ale v srdci mám túžbu po kráse, preto tvorím a robím divadlo s vášňou v srdci.
Záleží mi na mladých ľuďoch a síce už neučím na škole, ale snažím sa žiť pre mladých a zapájať sa do pastorácie mládeže.
Mám "na svedomí" program na Národnom stretnutí mládeže R13 v Ružomberku (paralelná akcia so Svetovými dňami mládeže v RIO s pápežom)
 
Rád odpoviem na čokoľvek, ale asi najbližšie mám k umeniu, evanjelizácii a mládeži.
  1. Kto je Vaším vzorom?

    Svätý Pavol. Čím ďalej, tým viac. S mojím divadlom ATak sme o ňom spravili aj jedno veľmi symbolické (a ťažkopochopiteľné :) ) predstavenie s názvom OKO. Fascinuje ma, ako dokázal svoju povahu, precíznosť, vzdelanie, pohotovosť a oheň v duši najskôr používal nesprávne a po krátkom, ale intenzívnom oslepnutí/uzrení to všetko používal na evanjelizáciu. Vidím sa v ňom, alebo lepšie povedané, túžim sa v ňom vidieť. Túžim byť apoštolom...

  2. Dávaš si predsavzatia ? :)

    Po zrelej niekoľkominútovej úvahe, či svojou odpoveďou niekoho nepohorším, som sa rozhodol pre pravdu – nie, nedávam si predsavzatia. Teda ak hovoríme napr. o pôstnych predsavzatiach typu – nejesť sladkosti, pozerať menej telku... Sladkosti potrebujem, lebo ja sa v stave hypoglykémie mením na monštrum ohrozujúce okolie a telku musím pozerať stále, keďže v nej robím :) Skôr sa snažím pamätať na to, na čo ma upozorní moje okolie a pomaličky pracovať na sebe, aby som sa v niektorej zo svojich chýb polepšil.

  3. Ako sa máš?

    Teraz, keď píšem, alebo až o chvíľu? :) Teraz výborne, lebo som už doma, v tichu svojej izby, a s napätím čakám ďalšiu otázku. Telo je síce unavené a istá jeho časť dokonca aj v bolesti, ale duša je šťastná.

  4. Milý Pavol, pri tých všetkých aktivitách máte čas aj na seba? Ako relaxujete? Si veľmi všestranný a ako vidím, máš mnoho aktivít. Ako to všetko zvládaš? Čo Ťa motivuje?

    Prišla doba, že sa spovedám aj z toho, že nemám na seba čas, najmä že v návale povinností nemám čas na dušu. Niekedy žijem v sebaklame, že keď robím v kresťanskej televízii, tancujem v divadle s duchovným posolstvom a vymýšľam evanjelizačné programy pre mladých, tak už nemusím robiť nič navyše pre seba a svoju dušu... a to je omyl! Ale čo sa relaxu týka, som vášnivý turista a milovník Božej nádhery stvorenstva. A keď nemôžem cestovať, mám svoj relax napr. pri hudbe, divadle, alebo mojom milovanom Slnečnom cirkuse, pri ktorom trávim čas ako divák. Nezvládam už všetko, učím sa hovoriť aj „nie“ a motivuje ma Otec. Som mu veľmi vďačný za život a dary, ktorými ma naplnil, preto si ich nechcem a nemôžem nechať pre seba. „Dajte a dostanete“...toto mi zneje v ušiach duše už dlho a mám s jeho prísľubom mnoho skúseností. To je to, čo robí môj život takým neopakovateľným.

  5. Hráš aj na nejakom hudobnom nástroji alebo sa venuješ iba tancu?

    Nehrám na žiaden nástroj, dokonca nepoznám noty! Ale počujem v hudbe rytmus, dokonca aj v extrémne „nerytmických“ skladbách počujem to, čo tanečník potrebuje počuť. Ale bez hudby si neviem život predstaviť. Medzi moje najuletenejšie zábavky patrí tvorba tzv. “live videoklipov“. Teda že idete napr. po meste, v ušiach vám hrá nejaká hudba a vy si očami striháte videoklip do tej hudby – teda kam sa pozriete, kde sa pohnete, kde žmurknutím prestrihnete... Síce sa to nedá nikde použiť, lebo sa to deje len v mojej hlave, ale fascinuje ma to. Náš život má tiež svoju melódiu, harmónie aj disharmónie, hluk aj ticho.

  6. Paľko, kde si sa Ty sám naučil tak skvele tancovať, neviem o tom, že by si bol navštevoval nejaké konzervatórium (mama neprezradila), máš tam veľmi náročné prvky a ešte zvládnuť aj réžiu. Hudbu máš v génoch, to mi je jasné, a ak má človek tieto danosti, divadlo sa už akosi pripojí....alebo u Teba to bolo inak? Chodievam na všetky Vaše vystúpenia v prešovskom kraji, ale mám akosi zábrany prísť ti povedať pár slov, mám svoje roky a preto dávam prednosť mladým.

    Ďakujem pekne, hoci ja si nemyslím, že skvele tancujem. Nemám vôbec potrebný rozsah a flexibilitu dnešných tanečníkov. A postavu už vôbec nie....:)Ja tancujem najmä srdcom. Objavil som to v sebe už v detstve. Bavilo ma hýbať sa, predvádzať sa, obliekať sa do kadečoho... Potom ma okúzlila hudba, cirkus, krasokorčuľovanie, balet, kúzelníctvo, divadlo... a najlepšie som sa cítil bez slov, keď som skúšal veci vyjadrovať rečou tela do hudby. Nechodil som do žiadnej školy a paradoxné je, že všetko čo viem o tanci „odborné“ ma naučili moji tanečníci, alebo som to niekde „odkukal“. Zábrany zahoďte, rád vás spoznám! Veď tu nejde o vek! Božie deti sú rovnako mladé.

  7. Srdečne Vás pozdravujem. Robíte veľmi dobré veci, páči sa mi to, aj keď už nie som celkom mladá - fyzicky. Pracujem s deťmi v školskom prostredí a nechávam sa inšpirovať aj inými Trošku mi vadí Váš smiech, ale asi Vám to vyčítajú viacerí - skúšam si to odmyslieť, lebo inak je všetko výborné. Držím Vám päste pri pastorácii mladých. Otázka: Máte aj nejaké teologické vzdelanie?

    Veľmi ďakujem za úprimnosť! Môj smiech... to je ako oliva. Niektorým odporná, iným lahodná :) :) :) Ale vraj sa dá na to zvyknúť. Žarty bokom, uvedomujem si, že som niekedy ako parný valec. V dobrom aj v zlom. Niekedy práve mojim hurónskym smiechom môžem prevalcovať niekoho iného. A to nie je správne... Na druhej strane - smiech mi je bytostne blízky. Tí čo so mnou žijú vedia, že sa smejem aj vtedy, keď sa mi niečo páči... Iných by to mohlo zaskočiť, lebo to pôsobí dojmom, že sa z danej veci vysmievam. Ja mám pocit, že keby mi vyoperovali srdce, tak by sa „škerilo“ :). A o duši ani nehovorím. Smiech je ako nádych a výdych. Neviem bez neho žiť. Ale nemal by som ním ubližovať... Budem si dávať pozor. Nemám zrátaný pomer ľudí, ktorým môj smiech vadí a ktorí mi zaň nesmierne ďakujú. Ale je to dosť vyrovnané... ako pri tých olivách :) Teologické vzdelanie nemám, ale pracujem v prostredí, kde sa na človeka aj veľa nalepí a najmä túžim aj v tomto smere rásť.

  8. Ako ste sa dopracovali k názvu tanečného divadla ATak ?

    Milujem slovné hračky. ATak je útok, pretože naše divadlo túži „útočiť“ na dušu diváka. Nechceme ho nechať ľahostajným, pasívnym konzumentom lacnej zábavy, ale pozývame ho do spolupráce, a teda treba dodať, že nie do ľahkej spolupráce. ATak zároveň skrýva dve slová A, Tak. Slovné spojenie „ a tak“ často používame na koniec nedopovedanej vety, alebo v spojení „a tak ďalej“. A to je presne náš systém, alebo priam značka. Nechávame veci nedopovedané, otvorené, načaté. Zvyšok sa má udiať v divákovi...

  9. Čo bráni divadlu ATak vo vystúpeniach v Košiciach ? :)

    Nič nebráni, dokonca ani nikto. Hrávame v mestách, kde sa nájdu zanietení dobrovoľníci, ktorí nás pozvú, pripravia pôdu, a najmä pozvú miestnych divákov, teda spravia propagáciu. Ideálne je, ak tiež komunikujú s miestnym divadlom, alebo kultúrnym domom, pretože je to jednoduchšie, ako nám na diaľku. (Nemáme totiž špeciálneho manažéra). Všade kde toto funguje, radi prídeme.

  10. Ahoj.. Moje meno je Lucia mám 14 rokov.. za chvíľu si budem vyberať stredné školy .. chcela by som sa venovať herectvu takže konzervatórium.. ale bojím sa že čo po škole.. ak ma nikde neobsadia a nepríjmu ma do žiadneho divadla čo budem robiť? nechcem sa živiť ako čašníčka alebo tak.. som cieľavedomá a chcem niečo v živote dosiahnuť ale bojím sa neúspechu... čo by ste mi poradili? Vopred Ďakujem :)

    Cieľavedomý človek sa nebojí neúspechu. Veriaci človek sa nebojí ničoho, lebo je s ním Boh. Ak si myslíš, že máš talent, treba ho rozviť, alebo zistiť, že ho nemáš a teda objaviť v sebe niečo iné. Konzervatórium nič nepokazí a po ňom by ťa aj tak ešte do žiadneho divadla nevzali. Budeš staršia, rozhľadenejšia, budeš mať množstvo nových skúseností a isto sa budeš vedieť lepšie rozhodnúť, či ísť v hereckej dráhe ďalej, alebo smerovať inam. Hlavne neostaň stáť v strachu, že čo ak ťa nezoberú... Veľmi ti držím palce! Potrebujeme cieľavedomých kresťanov.

  11. Držím Vám palce, aby vám to vydržalo, aby ste stále robili divadlo s vášňou v srdci. Aký je Váš vzťah ku športu?

    Ďakujem, aj v mene ATakárov! Tá vášeň je naozaj esenciálna. Tak teraz si to pokazím u chlapov... Nehrám futbal, ani hokej a nedokážem sa na to pozerať v televízii, ani naživo. Rád plávam, kedysi som rád udieral do volleybalovej lopty, rád sadnem na bicykel a zmiznem kdesi v poliach. Ale asi najviac a najradšej chodím – ako turista.

  12. Aký je najúčinnejší spôsob na katechizáciu mládeže?

    Odpoviem slovami pápeža Františka zo záverečnej homílie na Svetových dňoch mládeže v Rio de Janeiro, pretože nič múdrejšie nevymyslím a zneje mi to v srdci dodnes: „Viete, aký je najlepší prostriedok na evanjelizáciu mladých? Mladý človek!“ My sa môžeme darmo snažiť a vymýšľať. My musíme mladých posilniť, aby sa nehanbili za svoju vieru, pretože oni dokážu najviac.

  13. Poraďte ako zaujať birmovancov, aby prípravu na birmovku začali brať vážne a nie z donútenia rodičov? Ďakujem ! Rozália

    Birmovka je vždy ťažký hlavolam spojený s rizikom, že mnohých stratíme hneď po vyslúžení tejto sviatosti, pretože tí mladí len vyhoveli prosbe rodičov, či babky. Máme pocit, že sa ideme rozkrájať, a oni to odignorujú. Áno, takí budú vždy. Ale nesmie nás to odradiť a najmä, nechajme priestor aj Bohu. Nemajme pocit, že im my musíme naliať všetko do hlavy, do srdca, alebo kamkoľvek inam. Nikdy nezabúdajme na to, že láska sa nestráca. Mnohí sa hanbia prejaviť, mnohí už len z princípu budú na všetko frfľať, tváriť sa strašne dospelo a unudene... Nikdy ale nevieme, čo si v skutočnosti odnesú. Pastorácia mládeže je zvláštna „poľnohospodárska činnosť“. Tu úrodu nevidno hneď. Treba ich milovať, nerobiť len prednášky, neuspokojiť sa so zbieraním podpisov za sväté omše. Treba ich zapojiť do aktivít, treba ich vytiahnuť von, aj mimo kostola. Nech zažijú spoločenstvo. A súčasne netreba sa báť byť náročným. Mladý musí pocítiť, ak prestupuje pravidlá. Musí sa naučiť byť sám na seba náročný. Nemôže mať všetko hneď a zadarmo. Dnes sa nedá pripravovať na birmovku v anonymnom stáde. Bez animátorov a menších skupín to ide len veľmi ťažko. A tam je priestor na osobný kontakt.

  14. Vo farnostiach je dosť dobrej mládeže, ktorá by potrebovala usmernenie a vodcu ktorý by ich motivoval. Kde hľadať pomoc, keď výmenou kňaza, alebo kaplána sú mladí bezradní a nevedia čo robiť?

    Toto je veľmi citlivá otázka. Skutočne sú miesta, kde sa zdá, že kňaz dokonca hatí prácu s mládežou. Môže mať svoje zranenie z domu, zo seminára, alebo zažil zlú skúsenosť s nejakým predstaveným, kaplánom, farníkmi... Navyše kňazi sa menia, striedajú... Ale koreň problému je väčšinou inde. Ak všetko stojí iba na človeku, dlho sa to neudrží. Akýkoľvek „kult osobnosti“ má krátkodobú trvácnosť. Ak spoločenstvo exituje len kvôli kňazovi, niečo nie je v poriadku. Spoločenstvo by malo viesť každého člena k aktívnej službe. Nemôžem predsa len egoisticky dostávať. Musím vyjsť zo seba a stať sa darom. Živé spoločenstvo by malo prežiť, aj keď vo farnosti vymenia kaplána. Nikdy sa však netreba báť klopať a prosiť o prijatie aj po výmene osadenstva na fare :). A ak vás nikto nechce, treba sa stretať na modlitbách a prosiť o Svetlo, alebo o zanieteného „lídra“.

  15. Je hriech keď som odpovedal dedkovi na otázku "kto to tu chodí?" a ja som odpovedal duch svätý?

    Je hriech, keď som sa po prečítaní tejto otázky nepríčetne smial tak dlho a nahlas, že som musel kolegom v práci vysvetliť, prečo sa smejem, čo ale spôsobilo ďalšie nekontrolovateľné záchvaty smiechu na pracovisku??? :) :) :) Teda toto sú riadne šupy... Treba vždy rozlišovať, čo je humor a čo je „robenie si srandy z vážnych vecí“. Niekedy slovo môže odzbrojiť smiechom napätú situáciu, no to isté slovo môže vyvolať pohoršenie, hádku, alebo tichú domácnosť. Treba mať cit na to, kedy a komu čo môžem povedať. A pochopiteľne treba si posúdiť zámer a vnútorné „rozpoloženie“. Ak dedkovi odseknem, lebo mi lezie na nervy, treba sa pýtať, či ho moja prudká reakcia nezranila... Ideálne je modliť sa k Duchu Svätému, aby nám dal dar citlivosti, a nerobiť si z neho srandu :)

  16. Je tetovanie a pirsing hriech?

    Fúha, tak to sú otázky Mal by som si to niekde naštudovať, čo ale práve nezvládam. Tak verím, že nenapíšem blud. Ak by boli všeobecne maľby na telo a rôzne zdobenia tela hriechom, tak všetky divoké kmene v Amazónii, všetci Indiáni a novozélandskí Maori sú dávno zatratení :) Hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božích zákonov. Ubližujem tým svojmu telu? Ničím Božiu krásu? Pohoršujem okolie? Ak si odpoviem na tieto otázky „áno“, potom to hriech je. Je zrejme dôležité, čo mám vytetované, kde a prečo... Podobne s inými „ozdobami“ tela. Smrtka, hady, kotvy, rusalky a podobné nezmysly môžu nám, ale aj nášmu okoliu ublížiť. Ja osobne som ešte nevidel pekný piercing, resp. väčšinou mi tie ozdôbky vadia, lebo zohyzďujú krásu tváre. Ale videl som napr. chlapa, ktorý mal na ruke vytetované, že Ježiš ho zachránil. Pousmial som sa, lebo som si vo fantázii predstavil obraz, ako má zrejme na tele vytetované kadejaké iné „hlúposti“, ale zažil silný dotyk Boží a potreboval to dávať svetu najavo aj týmto spôsobom. Čím ale nenavádzam čitateľov, aby sme si dali vytetovať na telo biblické citáty, či sväté obrázky :) Dá sa svedčiť aj spôsobom menej drastickým voči svojmu telu.

  17. Drahý Pavol, tiež mi leží mládež na srdci - veľmi. Mam štyroch synov a sú rozdielni, zaiste, veď každý sme jedinečný. Chcem sa opýtať, čo zaberá na mladých ľudí? Aká je Tvoja skúsenosť? Myslím, teda viem, že by sme mali žiť pravdu a lásku ...milosrdenstvo...bez masiek, v úprimnosti, v odpúšťaní ......byť dobrými ľuďmi ... darovať seba, svoj čas...s vášňou v srdci...ako píšeš. Čo sa tebe nepáči nerob druhému ///BOZIA MILOSŤ/// Divadlo - videla som niečo na LUXE. Pekné, výstižné, poučné...Želám Ti veľa dobrých nápadov. Aj Ružomberok bol WAU. Vďaka, že si milované božie dieťa, Pavol, dieťa radosti....Vďaka, že Ťa môžem poznať, aspoň cez telku. FLP 4,4-7. Rim 5,5 . No môžme sa netešiť ? Aleluja .....Hebr 12,20-22 25 ....mam rada Sv.Pavla. Hmmm, Tvoj patrón. mamka Katka.

    Milá maminka Katka, veľká vďaka za materskú lásku, aj za motiváciu. Ozaj Bohu vďaka za TV LUX, lebo aj toto je prostriedok na evanjelizáciu, na šírenie tej NAJKRAJŠEJ ZVESTI. Vytiahol som Písmo a vyhľadal si citáty, ktoré uvádzaš. (tykám ti, lebo mamám sa tyká :)) Nech si aj iní čitatelia spravia malú exkurziu do Pavlových listov. Ustavične sa radujme, presne. Radosť ma celkom vystihuje. Tej nikdy nemám dosť, napriek tomu, že slovo radosť obsahuje aj slovo dosť :) Čo zaberá na mladých...hm. No tak to, čo na všetkých – pocit, že sú milovaní, že sú užitoční, že sú neopakovateľní a nádherní. A ako učiteľ som veľakrát zažil, že bez vzťahu nefunguje ani nezaberá nič. Ak mladý človek cíti, že sa o neho skutočne zaujímame, „pustí nás k sebe“. Ak sa vieme ospravedlniť, priznať si chybu, poradiť sa s nimi... A pekne si napísala, že život bez masiek. Mladý človek má neskutočný cit na masky. Veľakrát naletí, ale vie sa aj veľmi rýchlo sklamať z neúprimnosti.

  18. Milý Palko Nemám otázku pre Vás,Chcem sa Vám poďakovať za všetko čo robíte pre mladú generáciu nie som najmladšia mám 70 rokov, programy v ktorých účinkujete ,alebo ako moderátora a redaktora TV LUX.,rada pozerám a fandím Vám Ešte raz veľa zdravia a Božích milostí pre Vás a Vašich blízkych..Ďakujem.

    Drahá pani, v krásnych rokoch, Ja pre vás nemám žiadnu odpoveď, len veľkú vďaku a prosbu, aby ste nás naďalej ponárali do modlitieb. Plávať vieme všetci :)

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.