Milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte. Lk 6, 35

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Roman Seko, ThLic.

foto
Katolícky kňaz

Vzdelanie:
1997 – 2000      Lateránska Univerzita, Vyšší inštitút morálnej teológie, Rím
Odbor: Katolícka teológia, titul ThLic. 
1991–1997        Univerzita Komenského, Rímskokatolícka teologická fakulta
                       odbor: Katolícka teológia, titul Mgr.
1987 –1991       Stredná priemyselná škola, Nováky
ukončené maturitou skúškou
 
 
Kňazská služba:         
2000 – 2003      Kaplán, Katedrála Banská Bystrica
2000 – 2003     Osobný tajomník pomocného biskupa
2004 – 2006     Riaditeľ Diecézneho pastoračného centra pre rodinu
2000 – Teologická fakulta Univerzity Komenského,
Katedra morálnej teológie
2005 – Filozofická fakulta Katolíckej univerzity,
Katedra religionistiky a NV                              
2008 – Koordinátor pastorácie rodín v Žilinskej diecéze
2012 –  Riaditeľ Sekcie pre rodinu a mládež Žilinskej diecézy
  1. Ako a kde ste prežili detstvo? Kedy a prečo ste sa rozhodli pre povolanie kňaza? Aká bola Vaša cesta ku kňazstvu?

    Som veľmi vďačný Pánu Bohu, za veľa vzácnych ľudí a krásnych vecí, ktoré mi dal v detstve zažiť. Dostal som veľa rodičovskej lásky, bol som súčasťou živého miništrantského a neskôr mládežníckeho spoločenstva v našej Prievidzskej farnosti, venovali sa nám mnohí dobrí kňazi. Ťažším momentom môjho detstva bola odlúčenosť mojich rodičov. Pamätám si, že som sa počas miništrantskej služby veľa modlil, aby sa ich vzťah dal do poriadku a mohli sme byť všetci spolu. S tým sa spája aj jedna z mojich najsilnejších skúseností s Božou mocou a záujmom o nás. Ako stredoškolák som opäť mohol zažiť „nové stretnutie“ mojich rodičov a úplnosť našej rodiny, a uvedomil som si, ako veľmi Bohu na nás záleží, a že nás počúva, keď ho s vytrvalosťou prosíme o dobré veci.
    Všetky tieto skutočnosti iste poznačili moju cestu ku kňazstvu. Stále viac som vnímal, že Boh je pre mňa niekto veľmi blízky, a že by som o tom chcel hovoriť aj iným. Napriek niekoľkým pochybnostiach, ktoré sa objavili a ťažkostiam, spojeným s končiacim obdobím komunizmu, mi Pán otvoril cestu do kňazského seminára. Potom ma už len znova a znova ubezpečoval, že ma volá bližšie k sebe, na cestu kňazstva. Som šťastný, že som Ho mohol takto stretnúť a zachytiť Jeho pozvanie.

  2. Čo alebo kto je vašim vzorom v živote? Aký bol pre Vás najkrajší zážitok? Čo Vás najviac fascinuje a prečo? Máte nejakého obľúbeného svätca? Ak áno, kto ním je a prečo? :)

    Stále viac si uvedomujem, že to, čo ma najviac fascinuje, je Ježišov život v našom svete. Skutočnosť, že Boh sa stal človekom a žil medzi nami je úžasné tajomstvo a zároveň niečo tak „hmatateľné“, na čo sa dá neustále pozerať. Okrem toho, som v detstve prečítal veľa životopisov svätých, ktoré ma vťahovali do životných príbehov ľudí, ktorí dokázali na rozličné spôsoby nasledovať Ježišov štýl života vo svojich životných okolnostiach. S viacerými z nich mám také „osobné zážitky“, skúsenosť s ich pomocou, niečo čím ma mimoriadne posunuli ďalej v nejakej etape môjho života a radšej ich nejdem menovať, aby som na niektorého z nich nezabudol...:-)
    Navyše som mal možnosť viackrát sa osobne stretnúť, aj rozprávať s Jánom Pavlom II. a tie stretnutia sa ma veľmi dotkli. Jedno z nich, na námestí sv. Petra, s možnosťou kratučkého rozhovoru a za prítomnosti katedrálneho zboru z Banskej Bystrice, bolo pre mňa určite jedným z najkrajších životných zážitkov. Z námestia sa zdalo, že svätý otec je už veľmi unavený, ale počas rozhovoru reagoval veľmi život a spontánne nechal menovite pozdravovať vtedajšieho banskobystrického diecézneho biskupa Rudolfa Baláža. Tú chvíľu som naozaj prežíval ako niečo veľmi výnimočné a vzácne. Okrem toho som mal možnosť zažiť veľa krásnych vecí aj na cestách v zahraničí, ale to čo stále patrí medzi moje najkrajšie zážitky, je spojené so stretnutiami s ľuďmi, s ktorými mi Boh dopriava prežívať akúsi väčšiu blízkosť sŕdc.

  3. Čo je hlavnou príčinou tak veľkého počtu rozvodov aj katolíckych rodín na Slovensku? Aké sú možnosti pastorácie neúplných ,prípadne dočasne narušených rodín (jeden z rodičov vo väzení, dlhodobo za prácou v zahraničí) a pod. Aké aktivity pripravujete počas roka pre rodiny a mládež?

    O príčinám rozvodov na Slovensku sa píšu celé knihy a odborné články, takže nie je na to jednoduché odpovedať. Je to celý mix okolností a vplyvov. Ak by som to predsa len mal nejako zjednodušene vystihnúť alebo pomenovať najhlbšiu príčinu, je to snáď najmä preto, lebo sa rozpadlo spoločenské nastavenie, ktoré chránilo manželstvo a rodinu možno viac tlakom zvonku. A ešte sme neprešli do štádia, v ktorom by ľudia vstupujúci do manželstva mali možnosť objaviť a pochopiť hĺbku, zmysel a krásu sviatosti manželstva ako školy lásky, do ktorej muža a ženu pozýva Boh, aby ich priviedol k najväčšej hĺbke lásky, po akej človek túži. Je to určite aj úloha Cirkvi, nás kňazov ale aj manželov, ktorí to už objavili. Ak sa nám to vďaka rôznym formám ako napr. príprava na manželstvo, duchovné sprevádzanie manželov, angažovanie sa v konkrétnej sociálnej pomoci rodinám, rodinné poradenstvo a pod. podarí som si istý, že môžeme napriek všetkým súčasným ohrozeniam inštitúcie rodiny zažiť nový rozkvet manželstiev a rodín podľa Božieho obrazu, ešte silnejší, ako to bolo v minulosti.
    V každom prípade sa mnohé manželstvá dnes dostávajú do neregulárnych pozícií: nevera, rozvody, nové spolužitia a nemôžeme sa tváriť, že ich snáď nie je dosť na to, aby sme sa systematicky snažili hľadať spôsoby, ako im pomáhať a duchovne ich sprevádzať. Napriek rozšírenosti a závažnosti tohto javu ide stále o novú výzvu, a cirkev samotná, aj v celosvetovom meradle, ešte len hľadá spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať. Niektoré z už zabehnutých prvkov sa postupne ujímajú aj na Slovensku, ale máme pred sebou v tejto oblasti ešte veľmi veľa hľadania a práce.
    Čo sa týka konkrétnych aktivít, vrátane programov napr. pre rozvedených alebo pre rodiny v rôznych ťažkostiach, snažíme sa ich postupne pripravovať s mnohými spolupracovníkmi, kňazmi, manželmi aj ďalšími laikmi aj u nás v Rodinkove - v Dome prijatia pre rodiny v Belušských slatinách. Okrem toho nás k tomu veľmi motivuje aj náš diecézny otec biskup, ktorý vidí v pastorácii rodín, mladých a v starostlivosti chudobných najväčšie priority od začiatku svojho pôsobenia v Žilinskej diecéze. Ponuku konkrétnych aktivít je možné sledovať napr. na diecéznej stránke www.dcza.sk v Sekcii pre pastoráciu rodín alebo na stránke Rodinkova www.rodinkovo.sk, ale aj na celoslovenskej stránke www.vyveska.sk .

  4. Veľmi pekne Vás pozdravujem! Je mi veľmi ľúto, že som sa nemohla zúčastniť Vašich prednášok na TFTU v BA, keď som tam študovala a tak využívam túto možnosť spýtať sa Vás na pastoráciu neúplných rodín, ktorých rapídne pribúda v našej spoločnosti. Zaujíma ma Váš osobný pohľad na túto otázku. Žehnám Vašej práci a vyprosujem Vám veľa Božích milostí . milada b.

    Milá Milada,
    obdobie prednášania na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v BA bolo pre mňa veľmi pekným a zároveň inšpiratívnym obdobím. Práve tam som mal možnosť okrem iného aj viac nahliadnuť do aktivít Pátra Ladislava Csontosa, jezuitu, ktorý sa zvlášť zaangažuje v problematike duchovného sprevádzania neúplných rodín, rozvedených manželov, aj problematike rozvodov ako takej. Keďže som v predchádzajúcej otázke už k tejto téme napísal niečo viac teoreticky, chcem Vám ponúknuť odkazy na niekoľko konkrétnych aktivít, ktoré sa v tejto oblasti už na Slovensku robia:
    - Púť nalomených sŕdc v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie Šaštíne pod vedením bratov Saleziánov;
    - Duchovné obnovy pre rozvedených v Čičmanoch pod vedením diecéznych kňazov;
    - Duchovné obnovy pre rozvedených mužov a pre rozvedené ženy v Dome prijatia pre rodiny v Belušských Slatinách;
    - Vydanie publikácie Rozvedení, katolíci. Čo ďalej? Z vydavateľstva Don Bosco.
    - Konferencie na tému pastorácie rozvedených pod vedením pátrov Jezuitov;
    - Otvorená facebooková skupina prešovskej farnosti s názvom Hnutie rozvedených kresťanov katolíkov;
    Iste okrem toho jestvujú aj mnohé lokálne aktivity, o ktorých neviem, ale v každom prípade je to nové veľké pole pre službu Cirkvi v dnešnej dobe a verím, že aj vďaka týmto už jestvujúcim aktivitám sa služba v tejto oblasti bude stále viac prehlbovať. V každom prípade vnímam ako nevyhnutné hľadať spôsoby, aby sa členovia neúplných rodín necítili vyčlení zo spoločenstva veriacich vo farnosti, ale naopak, aby o to viac mohli zakúšať farnosť ako veľkú rodinu Božích synov a dcér.

  5. Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o radu vo veci kajúcich skutkov, ktoré by sme mali robievať v piatok. Väčšina ľudí si v tento deň dá pôst od mäsitých pokrmov, lenže ja som vegetariánka, takže si určujem vždy nejakú alternatívu (zdržať sa sladkého, piť iba čistú vodu, čítanie Sv. Písma, modlitba ruženca...). Nemám žiadny stály úkon určený - priznám sa, že niekedy si spomeniem až na konci dňa a, keď si uvedomím, že som sa nevyhla sladkým jedlám ani nápojom, tak sa pomodlím, ale neviem, či je to takto správne, či by som nemala mať stanovený nejaký trvalý úkon, ktorý by som vždy v piatok vykonávala. Čo by ste mi odporučili? Ďakujem za odpoveď.

    Piatok je deň, keď bol umučený a z lásky za nás zomrel Boží Syn, náš Pán Ježiš Kristus. Preto sa v ten deň chceme zvlášť priblížiť k jeho utrpeniu aj pôstnou disciplínou, ktorú upravuje Kódex kánonického práva. Ten v kánone 1250 hovorí: „Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.“ Otázku formy pôstu rieši kánon 1251, ktorý hovorí: „Zdržovanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami.“
    Kánon 1253. umožňuje lokálnej Konferencii biskupov bližšie vymedziť pôst a zdržiavanie sa mäsa nahradiť inými formami pokánia, najmä skutkami dobročinnej lásky a cvičeniami v nábožnosti.
    Naši otcovia biskupi na 8. zasadnutí Konferencie biskupov ČSFR v Brne, dňa 20. januára 1992 schválili pre všetky diecézy normu pôstnej disciplíny, podľa ktorej:
    § 1. - Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
    § 2. - Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
    1. zdržovaním sa mäsitého pokrmu
    2. vykonaním skutku nábožnosti, a to účasťou na svätej omši, alebo vykonaním si pobožnosti krížovej cesty, alebo modlitbou bolestného ruženca
    3. čítaním Svätého písma trvajúcim aspoň 10 minút
    4. vykonaním skutku lásky k blížnemu, a to návštevou chorého s konkrétnym prejavom pomoci, alebo návštevou cintorína spojenou s modlitbou za zosnulých, alebo pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.
    5. zrieknutím sa sledovania televíznych programov /okrem správ/ alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie, napr. mlčanie - dávať si pozor na jazyk /ohováranie/, čítanie nevhodnej literatúry, návšteva divadla, kina a taktiež obmedzenie návštev známych a príbuzných a venovanie času na čítanie náboženskej literatúry - životopisy svätých, atď.

    Takže spôsobov, ako sa počas piatku viac spojiť s trpiacim Ježišom a znova hlbšie prežiť veľkosť jeho lásky k nám ľuďom, ktorú nezastavilo ani tak hrozné utrpenie, je naozaj mnoho aj pre toho, kto mäso neje bežne ani v iné dni. Verím, že sa to aj Vám ľahšie podarí aj vďaka pestrosti foriem ponúknutých v našej miestnej cirkvi. Okrem toho môžete nájsť zaujímavý aj článok http://www.christ-net.sk/o_krestanskom_poste.

  6. Ako je to s nedeľami cez pôstne obdobie? pôst vtedy neplatí? Je hriech keď ideme počas pôstneho obdobia na diskotéku, alebo koncert? A čo keď ideme na diskotéku mimo pôstneho obdobia, ale v piatok? Je to zlé?

    Každá nedeľa je Dňom Pána a prežívaním Jeho slávneho zmŕtvychvstania. To platí aj cez pôstne obdobie. Obdobie veľkého pôstu je ale časom, keď si zvlášť pripomíname, že Ježišovo víťazstvo nad smrťou stálo príliš vysokú cenu, cenu veľkej bolesti a smrti. Ak by v nejakom dôležitom zápase vyhral tím cenné víťazstvo, ale pritom by sa zranil alebo zahynul jeden z jeho hráčov, celkom prirodzene by sa oslava hráčov aj fanúšikov zmenila na smútok. Nie celkom najvýstižnejšie prirovnanie, ale možno trochu môže priblížiť význam snahy nás kresťanov prežívať pôstne obdobie vo veľkom stíšení a pripomínaní si Ježišovej bolesti a smrti. Ak sa to neučíme, môže sa stať, že postupne stratíme schopnosť vidieť a vnímať aj bolesť iných ľudí v našom okolí len preto, že nám je práve teraz dobre a máme chuť sa radovať. A to by nebolo v súlade s Ježišovým posolstvom. To isté platí o piatku, je to taký pôst v malom. Nakoniec, pôst trvá 40 dní a rok má 365 dní. Piatok je jeden deň v týždni zo siedmich. Pre prejavy radosti ostáva teda oveľa viac času. Preto aj tu platí múdrosť starozákonnej Knihy Kazateľ: „Všetko má svoj čas: Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať.“ (Kniha Kazateľ 3,1.4)

  7. Chcela by som vás poprosiť o nejaký "návod", ako by ste odporúčali postupovať birmovancom pri výbere birmovného mena. Je toľko inšpiratívnych svätcov a vybrať si iba jedného je ťažké :) Hovorím to z vlastnej skúsenosti, v čase keď ja som si mala zvoliť birmovnú patrónku, nikto nám neporadil ako na to a dnes by som si zvolila určite iné meno ako mám :) Ďakujem za odpoveď.

    Príprava na sviatosť birmovania je vynikajúcou príležitosťou zapozerať sa na celé zástupy ľudí, ktorí sa dostali do veľkej blízkosti s Ježišom a dozreli do schopnosti nasledovať ho celým svojim životom. Samozrejme, že svätých ľudí je v histórii cirkvi veľmi veľa a nie je možné poznať životy všetkých z nich. Preto je potrebné vnímať špeciálne znaky, ktoré môžu kandidáta na sviatosť birmovania inšpirovať k zapozeraniu sa na niektorého z nich. Môže to byť niekto, koho životopis sa mi už predtým dostal do ruky alebo možno krstný patrón birmovného rodiča, ktorého životopis si birmovanec počas prípravy na birmovku môže prečítať. Čas prípravy je však dobrým časom aj na zdieľanie sa s kamarátmi o tom, aký svätec ich niečím zaujal alebo sa stal pre nich blízky. Môže tiež pomôcť rozhovoroch s rodičmi alebo s kňazom vo farnosti o tom, kto je blízkym svätým pre nich a prečo. Dnes jestvuje aj veľa kníh o životoch svätých a myslím, že je lepšie, keď treba vyberať z veľkého počtu svätých, ako keby sme nemali z čoho vyberať.  Nakoniec nič nebráni tomu, aby sme si v priebehu nášho života pozývali za duchovných spoločníkov a ochrancov popri krstnom a birmovnom patrónovi aj ďalších svätcov.

  8. Ako by ste ako morálny teológ odporúčali reagovať v situácii, keď prostredníctvom elektronických médií človek vidí a počuje nevhodné scény resp. výroky (vrátane brania mena Božieho nadarmo) a to aj napriek tomu, že pri výbere daného programu nemal zlý úmysel. Ako konkrétne reagujete vy, vypnete, prepnete...:-) ? Ďakujem za odpoveď.

    Médiá dokážu priniesť veľa dobrých posolstiev, ale žiaľ platí aj opak. Preto treba byť naozaj veľmi dôsledný pri výbere obsahu toho, čo ideme čítať, počúvať alebo pozerať v nejakom médiu. Niekedy sa to však možno ani pri najlepšej vôli naozaj nedá dopredu odhadnúť. Neznamená to však, že čokoľvek zahliadneme alebo započujeme musí hneď znečistiť naše srdce. To, na čo sa ale už zapozeráme alebo započúvame či začítame, to už naše srdce naozaj poznačuje a zhoršuje. Preto je vždy lepšie vypnúť, prepnúť, odísť... A snáď byť o to dôslednejší pri budúcom výbere programu. Okrem toho aj keď zahliadneme násilie, cudzoložstvo či započujeme niečo, čo znevažuje nášho Pána alebo jeho Cirkev, je dobre v tej chvíli možno odprosiť a poprosiť za hercov či autorov takej scény. A tiež o čistotu nášho srdca a mysle, aby to v nich nezanechalo negatívnu stopu a neoslabilo to v nás lásku. Lebo ak sa nám srdce zakalí tak namiesto lásky „znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy.“ (Evanjelium podľa Marka 7, 21) Ježiš nás preto učí, že „lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme.“ (Evanjelium podľa Matúša 6,22) A život v Ježišovom svetle, v jeho láske, iste stojí za to, aby sme boli obozretní aj pri sledovaní médií.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.