Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš. Jn 13, 7

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Marián Čaučík

foto
Pôvodným povolaním elektrotechnický inžinier, dobrovoľník a aktivista tzv. „podzemnej cirkvi” v oblasti práce s deťmi za komunistického režimu. Od roku 1991 pracuje v treťom sektore pre detskú organizáciu eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Dlhoročný predseda organizácie, od roku 2007 riaditeľ programu rozvojovej spolupráce eRka „Dobrá novina”. Spoluzakladateľ a bývalý predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.
  1. Odkiaľ pochádzate? Koľko máte rokov? Ste, ženatý? Máte deti? Ako zvládate všetky aktivity?

    Narodil som sa v Bratislave, korene mám v spišskej diecéze :-) - môj otec pochádza z Liptova a mama zo Spiša. Som ženatý už skoro 13 rokov, deti nemáme. So svojou manželkou Zuzkou som sa zoznámil na stretnutí mladých ľudí, ktorí pracovali s deťmi (predchodcom cesloslovenskej rady eRka) a dnes spolu pracujeme na stredisku eRka - ona ako organizačná tajomníčka eRka a ja ako riaditeľ Dobrej noviny. Aj keď obaja pracujeme v eRku profesionálne, pracujeme s dobrovoľníkmi a preto je pre nás prirodzené, že do našej práce dávame aj určitý dobrovoľnícky čas a energiu. Je to niekedy náročné aj pre víkendy, ktoré patria k našej práci, aj pre moje zahraničné pracovné cesty a rastúci objem práce, ale s Božou pomocou to zvládame, myslím, celkom dobre :-).

  2. Píše sa tu, že máte povolanie elektrotechnický inžinier. Pôsobili ste niekedy v tomto odbore?

    Skončil som odbor Telekomunikačné systémy na Elektrotechnickej fakulte v Bratislave, v tomto odbore som nepracoval. Hneď po promócii som išiel na ročnú vojenskú službu a po návrate som nastúpil na Filozofickú fakultu UK, kde som pracoval 13 mesiacov v Audiovizuálnom laboratóriu a učil predmet zameraný na základy počítačov a programovania. Odvtedy už pracujem v eRku.

  3. Čo Vás viedlo k rozhodnutiu vzdať sa povolania technického smeru a začať sa venovať práci s deťmi?

    Práci s deťmi som sa ako dobrovoľník venoval už počas štúdia na vysokej škole. Postupne som tomu venoval viac a viac času a okrem svojho stretka s deťmi som sa venoval pomoci a koordinácii mladých, ktorí chceli pracovať s deťmi. Bavilo ma to a videl som tam veľkú potrebu, tak som sa rozhodol ísť pracovať na Filozofickú fakulte, kde som predpokladal viac voľného času, najmä cez prázdniny.

    Bol to práve čas Nežnej revolúcie a rok 1990 kde sme hľadali ako ďalej pokračovať v práci s deťmi, ktorú sme začali za totality ako súčasť tzv. "podzemnej cirkvi". V septembri 1990 sme sa rozhodli zaregistrovať Hnutie kresťanských spoločenstie detí (eRko) ako občianske združenie. Videli sme potenciál rozšíriť dobrovoľnícku prácu s deťmi do našich farností a ochotu mladých ľudí pre túto službu. V tom čase sa rozpadol monopol SZM (za totalitného komunistického režimu mohla fungovať iba jedna oficiálna organizácia pre deti - Pionier a pre mládež Socialistický zväz mládeže) a vznikli nové združenia, ktoré sa uchádzali aj o štátnu podporu. V januári 1991 sme sa aj s Terkou Žitňanskou rozhodli odísť zo svojich zamestnaní v presvedčení, že chceme pracovať pre eRko a vo viere, že peniaze prídu. Bol to taký krok do prázdna, ale po pár týždňoch sme skutočne dostali podporu z Ministerstva školstva a mohli sme pre eRko pracovať naplno. Onedlho nás nasledovali aj Brigitka Janovičová a Katka Jantáková, ktoré začali pracovať pre časopis REBRíK.

  4. Prečo práve práca s deťmi? Ste i sám otcom? Ako si sa dostal k eRku?

    Otcom nie som, vlastné deti nemáme. K práci s deťmi som bol pozvaný počas štúdia na vysokej škole a vlastne ešte ako stredoškolák, v spoločenstve veriacich mladých ľudí. Najprv som to bral niečo potrebné, ako určitú povinnosť, ale postupne ma to chytilo za srdce. Dostal som sa do zaujímavej partie mladých ľudí, ktorú viedol Evžen Valovič (on bol napojený na velikánov laického apoštolátu Silva Krčméryho, Vlada Jukla a celý tento apoštolát bol koordinovaný pod vedením otca biskupa Jána Chryzostoma Korca). Z tejto siete aktivistov neskôr vzniklo Hnutie kresťanských rodín, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a eRko.

  5. Čo/Kto je Vaším vzorom v živote?

    Môj život - aj keď som si to tak hlbšie uvedomil až neskôr - ovplyvnili silno moji rodičia. Mama bola v päťdesiatych rokoch pre účasť na "tajných" duchovných cvičeniach a prepojení na kňaza, ktorý chcel utiecť na západ, ako študentka medicíny odsúdená do väzenia a nikdy už nemohla skončiť vysokú školu. Väzenie podlomilo jej zdravie a vzalo kariéru, napriek tomu sa s láskou a veľkou obetavosťou venovala svojim trom synom. O svojom utrpení nehovorila a nebola zatrpknutá ale žila naplno každý deň pre ľudí a v kontakte s Bohom. Otec bol pre mňa vzorom v čestnom konaní, jednoduchom životnom štýle a vo veľkej trpezlivosti, vernosti a láske k svojej životnej partnerke, keď mama poslednú fázu svojho života viac ako desať rokov trpela na Alzheimerovú chorobu...

    Pri práci s deťmi a v zapálení za apoštolát bol pre mňa vzorom Evžen Valovič, ktorý svojmu poslaniu žil naplno a mal veľmi priateľský vzťah k mladým ľuďom, s ktorými pracoval. Vedel nám dať aj v dôležitých veciach plnú dôveru a vedel motivovať pre Božie kráľovstvo.

  6. Čo pre Vás znamená pôst?

    Pôst pre mňa znamená príležitosť určitej zmeny v živote a vedomej prípravy na Veľkú noc. Dlhé roky som prežíval pôst viac formálne, v posledných rokoch sa na pôst veľmi teším, hlavne ak ho môžem celý prežiť doma na Slovensku (opakovane som totiž v tomto čase cestoval v mene Dobrej noviny na návštevy našich partnerov v Afrike a vtedy mi pôstne obdobie prešlo veľmi rýchlo). Pôstne obdobie vnímam ako príležitosť na hlbší vzťah s Bohom. Naša myseľ a srdce sú často upriamené na veci, ktoré nám v živote moc nepomáhajú, ale naopak, brzdia nás. V pôstnom období máme trochu poupratovať, vyniesť veci na svetlo a ak sa dokážeme niektorých reálne vzdať, vytvoríme priestor pre Boha a blížnych, uvidíme ich potreby, budeme mať väčší pokoj a radosť.

    V poslednom čase ma aj vďaka pápežovi Františkovi stále viac oslovujú princípy katolíckej sociálnej náuky ako solidarita a spoločné dobro a uvažujem o tom, čo viac by sme mohli urobiť pre ich lepšie napĺňanie. Rád sa podelím s vami o pôstne zamyslenie, ktoré som dostal v týchto dňoch od jedného kňaza z Malty:

    Daj každému, kto ťa prosí..
    Prečo dávame almužny? Lebo keď sa podelíme o dar lásky s núdznymi, uznávame tak skutočnosť, že tu nie sme sami, že veci, ktoré vlastníme, sú myslené pre druhých. Sv. Tomáš Akvinský učí, že máme právo na súkromné vlastníctvo, ale nie právo na súkromné užívanie. Užívanie súkromného majetku musí byť pre spoločné dobro.

    Ako dávame najavo toto spoločné užívanie? Tým, že dávame almužny. Pôstne obdobie je vynikajúcim časom na preskúmanie našich materiálnych dobier. Často prídeme na to, že ich máme príliš veľa a môžme sa niektorých vzdať.

    Je veľa praktických spôsobov ako to urobiť. Napríklad keď počas pôstneho obdobia dostanete do pošty list od niektorej dôveryhodnej organizácie, ktorá pýta finančný príspevok, dajte im niečo. Viem, že môžete takých žiadostí dostávať príliš veľa, ale možno môžete prispieť iba 1 euro alebo 5 eur na každú žiadosť. Rozhodnite sa, že počas nasledujúcich šiestich týždňov, keď vás požiada uznávaná osoba alebo skupina o peniaze, dáte im niečo. Toto je konkrétna cesta ako nasledovať Ježišov príkaz z Matúšovho evanjelia: "Tomu, kto ťa prosí, daj.." Mt 5,42

    Tu je podobný nápad: vždy, keď stretnete bezdomovca alebo žobráka, ktorý prosí o pomoc, dajte im niečo. Nepýtajte sa otázky, nezvažujte plusy a mínusy, iba im niečo dajte. Nemusia to byť peniaze, ak sa bojíte, aby ste nepodporili závislosť - môžte im dať darčekovú poukážku, fľaše s vodou alebo lístok na autobus. Ale dajte im niečo.

    Ďalší návrh: v tomto pôstnom období, kedykoľvek si budete niečo kupovať - či už to bude veľká kúpa ako auto alebo televízor, alebo malý nákup v reštaurácii - zvoľte si možnosť, ktorá sa vám páči najviac a ktorú si môžete dovoliť a potom si kúpte najbližšiu lacnejšiu alternatívu. Rozdiel v cene vezmite a darujte chudobným.

    Rozhodnite sa pre tieto jednoduché ale zároveň náročné voľby a objavíte konkrétne spôsoby ako dávať almužny počas pôstu.


    To sú námety na zamyslenie ale aj na činy v línii s tým, ako nás vyzýva robiť niečo pre chudobných Sv. Otec František.

  7. Nebáli ste sa dobrovoľníckej práce v podzemnej cirkvi?

    Asi ani nie. Mal som jeden nepríjemný zážitok, keď sme počas letnej týždennej obnovy dostali policajnú návštevu a vzali ma vypovedať na policajnú stanicu. Hneď na začiatku výsluchu som si uvedomil, že svojimi odpoveďami môžem dostať do problémov ďalších ľudí a povedal som, že ďalej nebudem vypovedať. Príslušník ŠTB sa vyhrážal, že nemusím doštudovať vysokú školu a po výsluchu mi vtedy nebolo všetko jedno... Nakoniec z toho neboli žiadne následky a na ten zlý zážitok som postupne zabudol. Museli sme byť opatrní, aby sme zbytočne neodhalili, čo robíme a nevyzradili ďalších ľudí. Vtedy som vedel všetky telefónne čísla na kamarátov animátorov a rodiny detí naspamäť, mať ich v zápisníku bolo riziko. Ale na druhej strane to bolo pre mladého človeka aj niečo dobrodružné. Vedeli sme, že robíme dobrú vec a musíme ju skrývať pred nespravodlivým systémom a to nás naučilo aj šikovnosti a kreativite :-)

  8. Napíšte nám niečo o podzemnej cirkvi. Povzbudzujúci zážitok.

    Silné a povzbudzujúce zážitky boli pre nás sväté omše, keď sme boli zhromaždení u niekoho z nás v byte a prišiel medzi nás "tajný" kňaz. Mal som možnosť takúto svätú omšu zažiť aj otcom biskupom Korcom. To nám dávalo veľa - duchovné vedenie, usmernenia a už len samotná prítomnosť týchto osobností, ktorí veľa riskovali a boli pre nás obrovské autority, nám dávala veľa.

    Boli to tiež púte do Šaštína alebo Levoče, kde sme napriek nevôli a nepriazni režimu radi chodili a čerpali duchovné povzbudenie a milosti na tradičných pútnych miestach. Tieto stretnutia boli zároveň určitým protestom a manifestáciou tichej sily viery. Komunisti chceli vieru najmä u mladých ľudí vykoreniť a na púťach sa stretávali stovky a tisíce mladých ľudí a ich počet rástol..

    Nezabudnem na pamätnú púť k úcte sv. Cyrila a Metoda na Velehrade v roku 1985, kde prišli veriaci z celého Československa. Komunisti si uvedomili, že nezabránia veľkej účasti a snažili sa obrátiť zmysel podujatia z náboženského na kultúrne. Prišli tam aj predstavitelia vlády a minister kultúry mal hlavný prejav. Keď hovoril o našich vierozvestcoch ako o kultúrnych dejateľoch, dav veriacich ho začal prerušovať a skandoval "svätí" vždy keď spomenul mená Cyril a Metod. Nakoniec prejav nedokončil, lebo ho stotisícový dav vypískal. Takáto vec sa stala na verejnosti po prvýkrát.. Bol to úžasný pocit a ja som len ľutoval, že som vtedy nevedel pískať... Tak som sa to potom rýchlo doučil :-)

  9. Ako sa líši práca s deťmi za komunizmu a teraz ? Resp. v čom sú dnešné deti iné ako komunistické ? S ktorou vekovou kategóriou detí sa Vám počas totalitného režimu pracovalo najlepšie? Stalo sa Vám, že niektoré dieťa sa prerieklo a prezradilo Vás? Alebo ste komunikovali iba s rodičmi? Pýtam sa najmä preto, že som bola pod zvláštnou Božou ochranou. Ani jedno dieťa, či malo 5 alebo 15, ma nevyzradilo a hoci som absolvovala viac než dve desiatky výsluchov, na deti sa ma nepýtali nikdy.

    Myslím si, že niekde vo vnútri sú deti rovnaké ako boli vtedy. Vonkajšie podmienky a vplyvy na deti boli vtedy iné. V televízii boli poväčšine len 1 alebo 2 programy, neboli počítače, mobily,... deti sa oveľa častejšie hrávali vonku, v partii, športovali.. Teraz majú deti viac rôznych podnetov aj povinností. Rodiny boli oveľa stabilnejšie. Na stretkách sme azda ani nemali deti z rozvedených rodín, dnes sa deti z usporiadaných rodín pomaly stávajú menšinou. A samozrejme vtedy komunistický režim chcel z detí vychovať ateistov, ľudí bez duchovného zakotvenia a hodnôt.

    Ja som pracoval so staršími deťmi vo veku od 10 rokov nahor a myslím, že s touto kategóriou detí som si rozumel lepšie ako s malými deťmi, hoci na výletoch a táboroch sme si aj s nimi celkom rozumeli.. Komunikovali sme aj s rodičmi, niektorí boli otvorení viac, niektorí trochu menej. Museli sme byť opatrní, aby sme zbytočne nepútali na seba pozornosť. Ja som našťastie tiež nemal skúsenosť, že by nás dieťa vyzradilo, myslím, že sme boli pod veľkou Božou ochranou...

  10. Baví vás vaša práca? čo to vlastne robíte? Platia vám za tuto robotu?

    Práca v eRku ma baví :-), je zaujímavá, veľmi pestrá a som rád najmä keď vidím, že mladí ľudia majú záujem pracovať ako dobrovoľníci pre deti.

    Čo vlastne robím? Niekoľko rokov som bol tiež dobrovoľník, potom keď sme založili eRko, od roku 1991 som sa stal jeho výkonným tajomníkom, potom predsedom a posledných 7 rokov som riaditeľom programu Dobrá novina. Takže pracujem v eRku už 23 rokov ako zamestnanec a dostávam za túto prácu plat aj keď to nie je také automatické. Na to, aby sme vedeli zamestnancom na stredisku eRka vyplácať mzdy, musíme sami vyvíjať dosť veľké úsilie, aby sme zabezpečili potrebné prostriedky a v tom máme istotu len z roka na rok... Táto starosť je súčasťou mojej práce, keďže som jedným zo štatutárnych zástupcov eRka.

    Ako predseda som riadil ľudí zamestnaných na celoslovenskom sekretariáte hnutia, viedol kurzy a pracovné stretnutia pre prácu s deťmi, spolupracoval na vydávaní rôznych metodických materiálov, časopisu pre deti a pre animátorov, riešil vzťahy s Ministerstvom školstva a ďalšími slovenskými či zahraničnými inštitúciami.

    Ako riaditeľ Dobrej noviny vediem malý tím ľudí, ktorí organizujú v spolupráci s tisíckami dobrovoľníkov v našich farnostiach rovnomennú vianočnú kolednícku akciu, som spoluzodpovedný za to, ako sa vyzbierané finančné prostriedky použijú. Komunikujeme s darcami, cirkevnými predstaviteľmi, ale aj s médiami a štátnymi orgánmi. Pripravujeme informačné materiály pre farnosti ale aj metodické a vzdelávacie materiály pre deti, lebo je pre nás dôležité, aby vedeli o živote svojich rovesníkov v rozvojových krajinách a boli motivované zapojiť sa do Dobrej noviny. Spolupracujeme s partnermi v subsaharskej Afrike a tiež s ďalšími katolíckymi rozvojovými organizáciami v Európe.

    Pre nás na stredisku eRka sa Dobrá novina stala celoročným programom a svojím rozsahom (každoročne zapojených 27 000 dobrovoľníkov z viac ako 1200 obcí) a vyzbieranou sumou (cez 900 tis. eur v poslednom ročníku) by Dobrá novina mohla byť aj samostatnou organizáciou a to, aby sme vedeli dobre každoročne fungovať, vyžaduje veľa úsilia. Je to náročná práca, ale napĺňa ma viac ako keď si predstavím, že by som pracoval v súkromnom alebo štátnom sektore. Som za ňu Pánu Bohu aj všetkým spolupracovníkom a podporovateľom vďačný.

  11. Kde nachádzate vo Vašich rozsiahlych aktivitách v súčasnosti najväčšie naplnenie a kde by ste potrebovali najväčšiu pomoc? V čom Ťa napĺňa práca s deťmi?

    Najväčšie naplnenie nachádzam v tom, keď vidím, že práca, ktorú robím, má veľký zmysel. Môcť viesť deti k hodnotám a organizovať mladých, aby sa vo svojom voľnom čase venovali druhým a konali dobro, je veľmi silná motivácia. Keď sa nám podarilo rozbehnúť Dobrú novinu ako najväčšiu opakovanú dobrovoľnícku akciu na Slovensku a keď reálne cez konkrétne rozvojové projekty môžme pomáhať zlepšovať živoť ľudí žijúcich v podmienkach extrémnej chudoby a dávať im šancu v živote, to ma tiež veľmi napĺňa a mám pred touto prácou aj bázeň..

    Kde by sme potrebovali najväčšiu pomoc.. Je viacero možností, ako sa dá pripojiť k našej práci a pomôcť. Azda najväčšia potreba je pomoc pri vydávaní REBRÍKA, jediného detského časopisu na Slovensku s katolíckym obsahom. Je to pre nás náročná úloha a každoročne potrebujeme získať viac ako 10.000 eur na jeho vydávanie. Pomohlo by nám, ak by nám viac ľudí poukázalo svoje 2% z dane alebo ak by sme našli stabilnejšie partnerstvá, vďaka ktorým by sme mohli mať väčšiu stabilitu pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s prácou s deťmi, vydávaním časopisu a s Dobrou novinou. Tiež by nám do budúcnosti pomohlo, ak by sme sme raz pre stredisko (sekretariát eRka) mohli mať vlastné priestory.

    Priamo s deťmi už teraz nepracujem, ale napĺňa ma to, že vytvárame podmienky pre mladých, aby to mohli robiť, aby sami mali dobrú orientáciu vo svojich životoch a aby sa tak stali vzormi pre deti, s ktorými sa stretávajú. Na deťoch ma oslovuje ich bezprostrednosť a jednoduchosť. Majú niečo, čo sme my dospelí už trochu stratili či zabudli a pomáhajú nám to v sebe opäť objaviť. Potrebujeme žiť jednoduchosť a úprimnosť vo svojom vzťahu k Bohu a aj v spoločnosti by to dosť pomohlo..

  12. Čo je to eRko?

    eRko je inými slovami Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Keď sme sa oficiálne zaregistrovali v roku 1990, hľadali sme krátky názov vhodný pre deti. Názov eRko vznikol od písmena "R" a slova "radosť", ktorú chceme s deťmi ako veriaci ľudia žiť a už vtedy sme mali názov pre detský časopis REBRíK, takže aj "R" ako REBRÍK..

    Dalo by sa charakterizovať ako organizácia, ktorá združuje mladých ľudí a deti, aby spolu "kráčali radostnou cestou svedectva viery" (= naše motto) a cez osobné stretnutia, kurzy, materiály napomáhame tomu, aby mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú v kresťanskom duchu pracovať s deťmi ako dobrovoľníci, vedeli ako na to.
    eRko je zároveň veľkým spoločenstvom mnohých detských spoločenstiev, lebo našou základnou myšlienkou je, aby deti mali spoločenstvo/partiu, ktoré dopĺňa výchovu v rodine a to, čo dostanú v škole. Spoločenstvo by malo byť priestorom, v ktorom sa bezpečne a hodnotovo rozvíjajú spôsobom, ktorý im je blízky a primeraný, aby pomaly dozrievali na zodpovedné kresťanské osobnosti schopné byť prínosom spoločnosti, v ktorej žijú.

  13. Viem, že už dlhšie pracujete v eRku.... Koľko je tomu rokov a čo Vás drží a motivuje pri tejto Vašej práci? Kedy skrsla vo Vás myšlienka pustiť sa do takejto "charitatívnej" činnosti. Kto, alebo čo bolo Vašou inšpiráciou.

    V eRku pracujem od jeho oficiálneho začiatku v októbri 1990, bol som jedným z jeho zakladajúcich členov. Pracoval som v ňom však ako dobrovoľník ešte 5 rokov skôr, keďže história hnutia laického apoštolátu detí ide do sedemdesiatych rokov minulého storočia (viď aj predchádzajúce odpovede).

    Keď rozmýšľam nad svojou osobnou cestou životom, tak tam, kde som dnes, som sa dostal po malých krokoch. Tieto mi sprostredkovali svojím pozvaním blízke osoby, najprv rodičia, krstná mama a potom ľudia, ktorí pracovali vo vtedajšej podzemnej cirkvi, ako už spomínaný Evžen Valovič. Oni boli pre mňa príkladom a inšpiráciou a postupne som nachádzal v tejto práci zmysel, naplnenie, prinášal som do nej vlastné myšlienky a verím, že som sa stal tiež inšpiráciou pre ďalších mladých ľudí.

    Toto je podľa mňa dôležitý princíp - vidieť potreby, (ako v tom čase bolo pomôcť pri výchove detí z veriacich rodín, ktoré za komunistického režimu boli odsúvané a vysmievané), inšpirovať sa od skúsenejších a podobne zmýšľajúcich ľudí a rozhodnúť sa robiť niečo pre spoločné dobro. Ja som v kľúčových obdobiach svojho života takýchto ľudí stretol a to nasmerovalo aj môj život.

  14. Kde skončia peniaze ktoré sa vyzbierajú na dobrej novine? Podľa akých kritérií rozdeľujete prostriedky z Dobrej noviny?

    Dobrá novina je verejná zbierka podporu rozvojových, humanitárno-charitatívnych a sociálnych projektov v afrických rozvojových krajinách, najmä v Keni, Južnom Sudáne, Ugande a Etiópii. V týchto krajinách máme stabilných projektových partnerov, ktorými sú cirkevné alebo mimovládne organizácie. Sme tiež otvorení projektom z iných afrických krajín v prípade, že nás oslovia so žiadosťou o podporu projektov slovenskí misionári, ktorí tam pôsobia. Takto Dobrá novina podporila napr. projekty v Juhoafrickej republike, Rwande, na Madagaskare alebo v Benine.

    Dobrá novina nepodporuje jednotlivcov ale organizácie, ktoré sídlia v danej krajine a je to vždy na základe písomne vypracovaného projektu. Projekty sú určené najslabším a najohrozenejším skupinám (deti, rodiny v núdzi, ľudia s postihnutím) a sú zamerané na uspokojenie základných ľudských potrieb (pitná voda, vzdelanie, zdravotnícka starostlivosť,..). Vychádzajú z miestnych potrieb a kultúry, mali by mať silný rozvojový aspekt a dlhodobejšiu perspektívu.

    O projektoch rozhoduje komisia Dobrej noviny, ktorá je zložená zo zástupcov koledníkov z jednotlivých diecéz. Predtým, ako predložíme projekty na schválenie komisii, skúmame projekty a máme s partnermi dialóg, pričom je pre nás dôležité, aby ten, kto projekt predkladá je dôveryhodná a preverená organizácia. Na každý schválený projekt uzavrieme písomnú zmluvu, kde je pre projektového partnera ustanovená povinnosť informovať o použití finančných prostriedkov. Použitie financií tiež monitorujeme na našich projektových cestách a pre väčšinu projektov v Keni nám v tomto pomáha Podporná kancelária DKA a eRka v Nairobi.

    Každoročne použijeme do 12% zbierky na prípravu a realizáciu ďalšej koledníckej akcie a všetky súvisiace výdavky, prevádzkové náklady a náklady na kontrolu a sprevádzanie projektov a spoluprácu vrátane personálnych nákladov.

    Bližšie informácie o podporených projektoch a o použití zbierky môžete nájsť v posledných "Dobrých novinách Dobrej noviny" na stranách 12, 13 a 15 a tiež na webovej stránke www.dobranovina.sk

  15. Čo Vás fascinuje na Dobrovoľníckej práci.

    Asi najviac to "dobro", ktoré je v základe slova dobrovoľník. Dobro má veľký potenciál sa šíriť a konať nezištne dobro je podľa mňa je odpoveďou na mnohé problémy dneška. Mám nádej, že tisíce koledníkov Dobrej noviny neostanú len pri vianočnej akcii, ale budú šíriť dobro ďalej počas celého roka a najmä potom neskôr, keď budú ako dospelí pôsobiť na rôznych miestach našej spoločnosti.

  16. Dá sa prostredníctvom eRka - Dobrej noviny dostať a pracovať s deťmi v Afrike ? Koľko rokov musím mať a čo všetko by som musela splniť ak by som sa tam chcela dostať ? :) s pozdravom Dorota.

    Áno. Máme program, ktorý nazývame "Dobrovoľníci pre Afriku". Záujemcovia musia mať aspoň 21 rokov a bližšie informácie ako aj ďalšie kritériá sa dozviete na webovej stránke Dobrej noviny: http://www.dobranovina.sk/dobrovolnici-pre-afriku-2014/

    V rámci tohto programu sa snažíme každý rok získať prostriedky a vyslať niekoľko mladých ľudí do Kene do projektov, ktoré podporujeme cez Dobrú novinu.

  17. V rámci rozvojovej spolupráce eRKa - Dobrá novina, navštívil ste aj niektorú z krajín Afrického kontinentu?

    Navštívil som opakovane Keňu, Ugandu a Južný Sudán. Jednorázovo som bol aj v Rwande, Tanzánii a Etiópii. Súčasťou mojej práce je aj zodpovednosť za umiestnenie vykoledovaných prostriedkov k čomu patrí aj pravidelný kontakt s našími projektovými partnermi. Je to potrebné pre lepšie poznanie situácie, v ktorej pomáhame, monitorovanie a kontrolu projektov, aby sme mohli dať spätnú väzbu našim darcom. Osobné návštevy sú dôležité aj pre budovanie partnerstiev s miestnymi zástupcami cirkevných a mimovládnych organizácií.

  18. Aj v našej farnosti deti chodili jasličkovať cez Vianoce. Koľko prostriedkov bolo získaných od detí a koľko kde bolo rozdelených. Neviem či už máte takýto prehľad urobený. Osobne súhlasím s pomocou pre krajiny ktoré trpia hladom. U nás by som povedala, že si deti v rodinách už nevedia ničoho vážiť. Rodičia ich vychovávajú k sebectvu a k tomu, že čo si zapýtajú tak im rýchlo idú kupovať. O rozdeľovaní a počúvaní nie je ani zmienka. Modlím sa za nich. Neviem čo z týchto rozmaznaných detí vyrastie.

    Teším sa, že Dobrá novina si našla cestu do toľkých farností, obnovila tradície koledovania a stala sa najväčšou dobrovoľníckou akciou na Slovensku. Posledný, 19. ročník Dobrej noviny sme uzavreli 7. marca a výsledky môžete nájsť na našej stránke: http://www.dobranovina.sk/vo-svojom-devatnastom-rocniku-vyzbierala-dobra-novina-vyse-devatsto-tisic-eur-tlacova-sprava-7-marec-2014/

    Myslím, že je potrebné o solidarite viac hovoriť a aj konkrétne pomáhať tým, ktorí to potrebujú, najmä ľuďom, ktorí žijú v extrémnej chudobe a nemôžu si pomôcť sami. Pre nás hlavným dôvodom, prečo sme Dobrú novinu začali bolo to, aby sme našim deťom dali informácie a impulzy pre výchovu k solidarite a verím, že v nich z toho niečo ostane. Máte pravdu, že niekedy sú deti rozmaznané a rodina im neurobí dobrú službu, keď dostávajú veľa materiálnych vecí. Aj preto cítime ako svoju misiu v eRku pomôcť deti formovať ku tomu, aby mysleli na druhých a dávať limity konzumnému spôsobu života.

  19. Čo si najviac ceníte na deťoch a mladých ľuďoch?

    Ich úprimnosť, otvorenosť hľadať pravdu a schopnosť zapáliť sa pre dobrú vec, vložiť sa do nej naplno. Tiež u detí schopnosť žiť dnes, teraz, ktorú ako dospelí starosťami o budúcnosť a zvažovaním minulosti strácame...

  20. Taká "rekvalifikácia" detí po 1.sv.prijimani, nemohli by sa tomu katechéti venovať? Zistila som, že mnohé detičky by išli k spovedi, ale sa jednoducho boja.

    Neviem presne, čo myslíte "rekvalifikáciou" detí. Myslím si, že prvé sväté prijímanie je dôležitý bod v živote dieťaťa. V každej farnosti sa robí s deťmi príprava na túto sviatosť a po prvom svätom prijímaní by sa mohla deťom ponúknuť možnosť ísť na letný kresťanský tábor či začať chodiť do detského spoločenstva a takto ho podchytiť. Tomu by sa mohli venovať aj katechéti, ale často sú asi veľmi vyťažení už samotným vyučovaním náboženstva, príp. ďalšími povinnosťami vo farnosti. Pre takúto prácu by mohli byť vo farnosti pozvaní mladí ľudia, ktorých by mohol trochu viesť pán farár a v eRku alebo iných kresťanských organizáciách by dostali širšie spoločenstvo, vedomosti a zručnosti pre prácu s deťmi.
    Ak dieťa chodí na stretká a spriatelí sa s vedúcim spoločenstva, táto osoba má veľkú možnosť dieťa bližšie spoznať a vplývať na jeho pozitívny vývoj, napr. aj na to či chodí ku spovedi, pomôcť mu riešiť jeho problémy a pod.

  21. Dobrý deň, chcela by som poprosiť, či by nebolo možné vytvoriť stránku pre deti, kde by boli denné čítania, alebo nedeľné, ale s meditáciou pre deti. Veľmi by bola vhodná na stretká pre deti. Ďakujem.

    Myslím, že také niečo, ako hľadáte, už v jednoduchej forme existuje na webovej stránke časopisu REBRIK:
    http://www.rebrik.sk/32-2/
    Budeme radi, ak sa tieto námety dostanú k deťom, či už v rodine cez rodičov alebo na stretkách.

  22. Je hriech keď nechodím každú nedeľu do Kostola?

    Áno, nedeľná eucharistia alebo účasť na nedeľnej omši je pre veriaceho kresťana dôležitá povinnosť daná cirkevným prikázaním a bez vážnych dôvodov by sme nemali vynechať nedeľnú omšu. Viac o svätení nedele si môžete prečítať napr. na týchto linkách:
    http://www.faraluky.sk/files/kazne/Svatenie_nedele.pdf
    http://www.srdcepastiera.sk/dovody-na-ospravedlnenie-z-ucasti-nedelnej-svatej-omse/

  23. Chcem Vám vyjadriť obdiv. Pozerala som reláciu Hľadanie s Vami na Noe a som z toho veľmi povzbudená. Prajem Vám ešte veľa zdravia a síl do Vášho plodného evanjelizačného života. Babecova

    Ďakujem veľmi pekne. Je to aj pre mňa povzbudenie do ďalšej práce pre druhých a do môjho života :-)

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.