Kto vytrvá do konca, bude spasený. Mt 10, 22

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Ján Buc - riaditeľ TV Lux

foto
Od roku 1997 je kňazom Rímsko- katolíckej cirkvi. Jeho pastoračné skúsenosti vychádzajú z práce s mládežou, rodinami a prednášok pre širokú verejnosť. Bol tajomníkom Sekcie pre mládež v Rade pre rodinu a mládež pri KBS a dodnes je predsedom ZKSM, o. z. Od r. 2009 je štatutárnym zástupcom Yes, we can, o. z., zameraného na zahraničnú rozvojovú a humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi. V Televízii LUX pôsobí od leta 2011.
  1. Koľko máte súrodencov?

    Mám 2 bratov. Obaja sú mladší. Daniel pracuje vo vedení jednej nadnárodnej firmy a Tomáš je podnikateľ a zároveň obchodný zástupca.

  2. Koľko máte rokov? Odkiaľ pochádzate? Aké ste mali detstvo?

    Mám 40 rokov, pochádzam z najkrajšej dediny pod Tatrami ;-), Spišskej Teplice. Prežil som nádherné detstvo aj vďaka mojím úžasným rodičom, ktorí sú dodnes pre mňa obrovským požehnaním a som Bohu za túto rodinu veľmi vďačný. Na základnú školu som chodil u nás v dedine a strednú som absolvoval v blízkom Poprade. Otec nás naučil byť mužmi, učil nás pracovať, športoval s nami a chodil do prírody a mamka nás „chlapov“ v rodine podporovala. Vedela nás vychovávať v láske aj s prísnosťou. Rád spomínam na svoje detstvo. Užíval som si ho plnými dúškami.

  3. Ste kňazom Rímsko-katolíckej cirkvi?

    Áno. V tomto roku to už bude 16 rokov od mojej vysviacky. Nemenil by som to. Som šťastný, že som kňaz. Nie je to celkom jednoduché,ale som v tom šťastný.

  4. Ako trávite svoj voľný čas, máte nejaké koníčky, prípadne sa venujete aj športu, ak áno, akému?

    Nemám veľmi veľa voľného času a nemám nejaký úplne špeciálny koníček. Mám rád rozmanitosť. Robím rád veľa vecí, ale nič úplne tak, žeby som bol v tom zažratý. V zime rád lyžujem a bežkujem. Plávanie je niečo, čo robím aj kvôli zdraviu, ale pomáha mi to aj veľmi dobre relaxovať. V lete tenis, squash, niekedy bedminton. Minulý rok som si kúpil kolieskové korčule. Mám motorku a rád sa niekedy preveziem, nie je to až tak často. To čoby som chcel viac a musím o to bojovať, je čítanie kníh. Mám veľa rozčítaných kníh a málo času. Niekedy ma to hnevá ;-).

  5. Aká práca vás vo vašom živote najviac duchovne naplnila?

    Musím povedať, že aj napĺňa. Je to to, čo robím. Som kňaz a moje povolanie v kňazstve prešlo viacerými fázami. Začínal som v Žakovciach ako kaplán. Pri Marošovi Kuffovi to bola dobrá škola a zároveň som sa naučil vnímať život inak aj vďaka ľuďom, s ktorými sme už aj ako bohoslovci pracovali: bezdomovci, telesne postihnutí, Rómovia, deti s detských domovov, mladí v polepšovniach. Neskôr som pracoval ako riaditeľ Charitného domova sv. Jána Boska v Spišskom Podhradí – dom určený pre starých kňazov aj laikov. Potom som dlhý čas pracoval s mládežou na rôznych úrovniach. Od farnosti, cez diecézu až po celoslovenskú úroveň v rámci Konferencie biskupov Slovenska. Momentálne je to TV LUX. Je to práca ku ktorej tiež pociťujem povolanie. Evanjelizácia a formácia ľudí, je to stále to, pri čom zažívam, že to mám robiť. Teším sa, že môžeme prinášať Boha, jeho Slovo na televízne obrazovky. Teším sa, že Televízia LUX môže byť nástrojom Boha a prinášať pokoj, radosť, nádej...

  6. Kedy ste pocítili túžbu ísť za Pánom v zasvätenom živote, a hlavne venovanie sa mládeži? Čo vás viedlo, alebo prečo ste sa stali kňazom?

    Keď som bol na strednej škole, vôbec mi nenapadla takáto myšlienka – byť kňazom. Viac vecí sa ale stalo v dosť krátkom časovom úseku. Začiatok spievania v spevokole u nás v dedine, spoločenstvo mladých, ktorí žili s Bohom. Úraz na cirkulári a následne dlhší čas v nemocnici. Čas rozmýšľania o živote a zároveň čerpanie zo svedectva niektorých ľudí. Veľkým zlomom a asi tým najpodstatnejším v mojom povolaní ku kňazstvu bolo stretnutie s bl. pápežom Jánom Pavlom II. v Prahe. Kde som sa „náhodou“ dostal na také miesto, kde som mu podal ruku. Potom sa ma Boh vo vnútri veľmi silno dotkol. Zrazu som vedel, že ON je skutočný. A povedal mi: „Aj ty budeš mojím služobníkom.“ Ja som nevedel úplne jasne, čo to znamená, ale povedal som, že: „Dobre“. Po nejakom čase mi svitlo, že byť Božím služobníkom je asi byť kňazom. Rozišiel som sa s priateľkou, začal sa meniť môj život. Šiel som do seminára a stal som sa kňazom.

    Mládež je asi špeciálna kapitola. Mám rád mladých a myslím, že za to môže Boh. Prežil som, že sa mám venovať mladým a evanjelizácii a to už viac dlhých rokov robím. Som v tom šťastný. Je pre mňa výzvou byť s mladými, vidieť ich zmätok, ponuku tohto sveta, slabosť a zároveň hľadanie Pravdy, podstaty života a potom vidieť zápas udržať smer. Nie je to ľahké. Ale teší ma, že na Slovensku akoby povstávala nová generácia mladých, ktorí s pomocou Božou môžu prinášať nové hodnoty a meniť Slovensko k lepšiemu. Je potrebné, aby mali zmenené zmýšľanie a dokázali vnímať svoju hodnotu, obdarovanie a povolanie, ktoré každý má.

  7. Aká bola reakcia vašich najbližších, keď sa dozvedeli, že chcete byť kňazom?

    Rôzna. Niektorí nechápali, moja zmena bola dosť dramatická. Počúval som metal, mal partiu, nosil dlhšie vlasy. A zrazu seminár. Nedivím sa im. Rodičia sa tešili, ale nemyslím, že mi veľmi verili, že to ustojím. Keď mi prišlo oznámenie o prijatí do seminára, naši boli na dovolenke, ja som brigádoval. Keď som si to prečítal, plakal som od dojatia a oni, keď sa to dozvedeli, tak si na to pripili. Rodičia stále stáli pri mne a viem, že sa veľmi veľa za mňa modlili a modlia. Bolo to a je to pre mňa oporou.

  8. Baví vás to, pracovať s televíziou LUX a s mládežou?

    Už som to spomenul vyššie, je to pre mňa potešením a napĺňa ma to. Je toho niekedy veľa, je to niekedy ťažké. Ale som v tom teraz šťastný.

  9. V ktorej farnosti momentálne slúžite?

    Som ako výpomocný duchovný na Dlhých Dieloch v Bratislave. Veľa ale nepomáham, časovo to až tak nezvládam.

  10. Pochválený buď Pán Ježiš Kristus! Milované Božie dieťa, otec Ján, kto sa stretol a stretáva s Božou Láskou, nemôže Ju nechávať pre seba. Jeho srdce "prekypuje" RADOSŤOU" z tohto stretávania sa, a "musí, túži, chce, núti ho to "PODÁVAŤ" túto LÁSKU ďalej. ...aby aj ostatní "zakúšali ovocie" tohto stretania sa. BOH JE LASKA. Drahý otec Ján, pýtam sa, kedy u Vás nastal, ak nastal moment uvedomenia si, že Boh je prítomný vo Vašom živote, sprevádza Vás/nás/v každom okamihu, chvíľke ...a čo BOŽIE SLOVO, kedy nastal čas, keď ste si zamilovali Sv. Písmo? ...Bolo to hneď na prvý krát, alebo sa Duch Svätý "natrápil"... Opovážlivé otázky, no, prosím...ĎAKUJEM. S modlitbou a láskou Katarína Rim 5,5 Ef 1,2-22

    Ďakujem aj za túto otázku a povzbudivé verše z Božieho slova. Myslím, že je to ešte stále v procese. Viem, že Boh je, viem, že ma miluje, viem, že je stále so mnou. Mám skúsenosť s Duchom Svätým a jeho úžasným pôsobením. Ale zároveň viem, že je ešte predo mnou dlhá cesta, aby som žil presne tak, ako Otec chce. Aby som v plnosti plnil Jeho vôľu. Chcel by som to raz tak povedať, že „už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ Som v procese toho, aby som sa ja zmenšoval a On rástol. Prosím v tom o modlitbu. Viem, že to pomáha.

  11. Aké miesto vo Vašom srdci má Kazachstan?

    Kazachstan je krajina za ktorú sa denne modlím. Mal som možnosť byť tam viac krát. Poznám tam viacero ľudí, kňazov, biskupov. Je tam zo Slovenska veľa misionárov kňazov aj laikov. Myslím, že Kazachstan je krajina, ktorú sme si viacerí Slováci obľúbili. Je to akoby určitý druh adopcie, takej duchovnej. Verím, že tam ešte budem môcť vycestovať a vidieť to čo tam Pán Boh robil a robí.

  12. Prečo TV Lux má vo svojom vysielaní tak veľa repríz, porovnávam s televíziou Noe.

    Neviem to celkom presne porovnať. Uvedomujem si, že v našej televízii je určitá miera reprízovanosti. Je to odôvodnené stavom finančných prostriedkov. Môžeme vysielať toľko, na koľko máme finančné zabezpečenie. Pred necelými dvoma rokmi prišlo v TV LUX, po skončení prvých troch rokov fungovania, k zmene vlastníkov a musel sa zmeniť aj systém fungovania. Znížil sa rapídne rozpočet. Znížil sa počet zamestnancov a museli sme aj zmeniť vysielaciu štruktúru. Verím, že sa nám podarí postupne zlešovať vysielanie, techniku, aj pokrytie signálom. V máji 2012 sme urobili veľký krok k divákom a to tým spôsobom, že sme začali vysielať aj cez satelit Astra. Vyžaduje si to značné mesačné náklady, ale podľa sledovanosti vidíme, že to bol dobrý krok.

  13. Je mi smutno že už dva týždne nemôžem pozerať TV LUX chcela by som vedieť, kedy alebo na akom kanáli si budem môcť nastaviť. Ďakujem veľmi mi chýba.

    Je to spôsobené technickými problémami v DIGI TV. Niektorí diváci, ktorí majú istý druh zariadení nás zatiaľ môžu sledovať aj cez DIGI TV. Ale viem, že mnohí verní diváci sú zrazu bez signálu. Nie je to spôsobené našou televíziou. Všetky ostatné spôsoby sledovanie sú k dispozícii. Viac informácii je na stránke www.TVLUX.sk

  14. Koľko je v TV LUX zamestnancov?

    Ak mám striktne odpovedať tak 9. Toľko ľudí pracuje u nás na plný pracovný úväzok. Samozrejme sú okrem toho ešte živnostníci tých je okolo 15 a ľudia, ktorí pracujú u nás ako tlmočníci, prekladatelia, moderátori – majú v TV LUX iný druh zmluvy a ich je cca 25.

  15. Z akej kaplnky je každé ráno vysielaná sv. omša?

    Je to kaplnka Sedembolestnej Panny Márie u nás v budove TV LUX. Do budúcna by sme chceli, aby sme ranné sv.omše vysielali aj z iných miest – Šaštín, Prešov a Ružomberok.

  16. Možno nahradiť účasť na sv. omši alebo inej pobožnosti v kostole sledovaním v televízii alebo počúvaním v rádiu?

    Nie je to určite náhrada. Je to skôr služba pre tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť fyzicky na sv.omši. Nemá to byť tak, že som zdravý, mám čas a budem mať sv.omšu pri počúvaní rádia, alebo sledovaní TV.

  17. Kedy budú vysielané programy doprevádzané aj sprievodnými textovými informáciami o programe TV LUX, tak ako je to u iných TV kanálov. Sledujeme vás cez satelit Astra. Ak by ste to mali, sledovali by sme vás viac, vedeli by sme si program dopredu vybrať. Ďakujem.

    Pracujeme na tom. Vstupujeme teraz do testovacej fázy a uvidíme ako sa nám to bude dariť technicky zvládať. Momentálne pracujeme na digitalizácii vysielacieho reťazca. Stará technológia sa pokazila a momentálne núdzovo vysielame z prenosového voza. Už je poslaná objednávka na novú technológiu, teda lepšie povedané na jej časť.Postupne podľa výšky finančnej možnosti by sme mali prejsť na digitálne vysielanie vo formáte 16:9 a zároveň aj ponúkať službu EPG a tam by sa dali sledovať programy.

  18. Čo Vás priviedlo k pôsobeniu v televízii LUX?

    To by som aj ja rád vedel ;-). Myslím, že to bolo na jednej strane Božie načasovanie a verím, že aj Jeho plán. Po oslovení z prostredia Konferencie bikupov Slovenska a po mojom zvážení a modlitbách som si vedel predstaviť presťahovať sa do Bratislavy a tam pracovať v takejto službe. Na druhej strane to bola aj túžba vlastníkov televízie mať vo vedení TV LUX kňaza. Vidím to tak, že došlo k spojeniu viac vecí a som tam.

  19. S akými problémami zápasíte pri riadení televízie Lux?

    Už som v TV LUX viac ako jeden a pol roka a stále sa musím veľa učiť. Mnohé veci sú už jasnejšie. Oveľa ľahšie sa veci zvládajú, ak je tímová práca na vysokej úrovni. Ja sa teším zo skvelého tímu v telke. Je to predsa len špecifické prostredie. Poznávať ako funguje televízia – technicky, programovo, dramaturgicky, ekonomicky.... Na druhej strane je pre nás dosť obmedzujúcim faktorom nedostatok financií. Verím, že sa nám podarí cez Klub priateľov TV LUX, kde pozývame ľudí, aby nás, ak môžu, podporovali mesačne sumou 5 EUR. Myslím, že väčšina ľudí na Slovensku si to môže dovoliť. Ak by sme mali 30 000 ľudí po 5 EUR, tak by sme boli iná, lepšia televízia. Verím, že sa nám to spoločne postupne podarí.

  20. Pripravujete nejaké nové relácie v televízii LUX? Napríklad niečo hudobné, "hitparáda" kresťanských piesní? Páči sa Vám práca riaditeľa, chceli by ste niečo zmeniť v štruktúre programu?

    Stále v TV LUX snívame o nových reláciach. Máme viacero námetov, ktoré momentálne dozrievajú v šuplíku. Postupne ich verím, budeme vyťahovať a realizovať. Záleží to najviac od toho čo si môžeme dovoliť. Moja služba v TV LUX sa mi páči, myslel som si, že to bude jednoduchšie, ale snažím sa bojovať a ísť stále dopredu. Mám také vnútorné pravidlo: „Nikdy sa nenechaj znechutiť“. Tak sa to snažím mať v sebe a stále ísť dopredu a hľadať možnosti, ako veci vylepšovať.

  21. Prečo nedostal vo Vašej i našej TV LUX pán arcibiskup Bezák priestor na vyjadrenie?

    Emeritný otec arcibiskup Bezák ešte v aktívnej službe, bol u nás vo viacerých reláciách. Sám som s ním nahrával reláciu Môj názor. Po jeho odvolaní, už tiež emeritným pápežom Benediktom XVI. nikdy neprejavil záujem vyjadriť sa v TV LUX.

  22. Čo mam robiť keď sa hanbím ísť na prijímanie, keď sú pri kňazovi miništranti ktorých poznám?

    Nehanbiť sa. Je dôležité si uvedomiť, že sv.prijímanie je prijatie Pána Ježiša. On je Hlavou Cirkvi a my ostatní kňazi aj miništranti sme len jeho služobníkmi, údmi jeho mystického tela. Naozaj sa nie je za čo hanbiť, alebo prečo hanbiť. Nenechajte sa obrať o veľkosť prijatia Ježiša do vášho života.

  23. Ako by podľa Vás mala smerovať Cirkev, aká by mala byť, aby privádzala ku Kristovi ľudí, zneistených chybami Cirkvi, či už minulými alebo dnešnými? Pretože nik nie je neomylný a každý robí chyby. Akí by mali byť dnešní kňazi a zasvätené osoby? Ďakujem za odpoveď.

    To je to, čo si aj ja uvedomujem, že ak sa ľudia na mňa pozerajú, tak vidia, že Cirkev nie je dokonalá. Tvoríme ju my, hriešnici. Potrebujeme si uvedomiť, že nás kňazov nerobí reveranda imúnnymi od slabostí a nedokonalostí. Ale to neznamená, že nemáme bojovať a dávať stále viac priestoru Nebeskému Otcovi a Jeho milosti pre naše životy.

    Myslím, že pre kňazov aj pre zasvätených, ale aj pre každého človeka platí, že by sme mali žiť to, k čomu nás Otec povolal na túto zem. Každý máme svoje miesto, povolanie, talenty. V Jeho náručí je priestor pre odpustenie, ktoré zabezpečil tým, že poslal svojho milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Ostávať v jeho láske, pokoji, starostlivosti a zápasiť o to, aby sme šírili Jeho Kráľovstvo – kráľovstvo pokoja, radosti a spravodlivosti. Každý z nás máme toto povolanie. Každý na svojom mieste. Niekto na kazateľnici, niekto v kláštore, iný v pulte obchodu, za katedrou v škole, v aute... S každým sa počíta a každý je v tejto úlohe potrebný.

  24. Čo je na práci s mládežou pekné a potešujúce a na druhej strane, čo je na práci s mládežou ťažké a zarmucujúce?

    Pekné je to, že mladí hľadajú a nechcú sa uspokojiť s povrchnosťou. Ťažké pre mňa je to, že akoby sme nedokázali dnes ponúknuť „bohatstvo“, ktoré máme. Ježiš je cesta, pravda a život. Nie je to často v nás vidieť. V rodine, ktorá je v hlbokej kríze, sa mladí nedozvedajú, kto sú, prečo sú tu a kam smerujú. Je mi to ľúto, keď vidím mladých bez zmyslu života.

  25. Kedy nemôže človek pristupovať k sviatosti zmierenia? Kedy človek nemôže pri sv. spovedi dostať rozhrešenie? Ako rozlíšiť ťažký a všedný hriech?

    K sviatosti zmierenia nemôže pristupovať človek, ak napríklad žije v stave hriechu, bez toho, aby to chcel skutočne riešiť. Ak nie je žiadna ľútosť nad hriechom – nekoná pokánie. To platí aj pre nemožnosť udelenia rozhrešenia. Ešte sú určité ťažké hriechy, ktoré sú napríklad na rozhrešenie rezervované pre ordinára – u nás vo väčšine sú ordinármi diecézni biskupi.

    Ťažký hriech je vedomé, slobodné a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo veľkej veci. Je to otázka svedomia a svedomie nám vie dávať odpovede. Niekedy je určitá hranica vo svedomí, či je to ťažký alebo ľahký hriech. Na morálke sme sa učili, že ak neviem rozlíšiť, či je ten hriech ťažký, už by som nemal pristúpiť napríklad k sv.prijímaniu, alebo je to ešte ľahký – všedný hriech. Čiže v situácii, keď neviem, tak je to ľahký. Ak ale mám vnútornú istotou, že je ťažký, tak tu netreba vyjednávať, ale konať pokánie a prosiť o odpustenie. Otec je stále pripravený nás privítať ako márnotratného syna. S láskou, nádejou, novým pokojom. On je stále, naozaj stále pripravený. My niekedy sme tí, ktorí sa sami odsudzujeme, ostávame ležať v hriechu, hanbe, odsúdení. Katechizmus Katolíckej cirkvi pekne o tom hovorí v bode 1470: „Lebo teraz, v tomto živote sa nám poskytuje možnosť voliť si medzi životom a smrťou a len kráčajúc cestou obrátenia, môžeme vojsť do Božieho kráľovstva, z ktorého ťažký hriech vylučuje. Keď sa hriešnik vierou a pokáním obracia ku Kristovi, prechádza zo smrti do života a „nepôjde na súd“ (Jn 5,24).

  26. Ste štatutárom o.z., so zameraním na zahraničnú rozvojovú a humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi, pre ktoré krajiny poskytujete túto pomoc?

    Zatiaľ sa táto pomoc zameriava na Kazachstan a na Slovensko. Máme sny pomáhať aj v ďalších krajinách. Niekde sme už jednorázovo pomohli, ale chceme v budúcnosti rozšíriť túto pomoc. Uvidíme, ako nás bude aj v tomto Otec viesť.

  27. Rada by som sa spýtala, že ako pokračuje Robenie ťažkých vecí (nielen u Vás osobne, ale aj celkovo na Slovensku) :)

    Myslím, že to ešte stále pokračuje. Osobne sa stretávam s mnohými mladými, ale aj staršími ľuďmi, ktorí robia ťažké veci a sú pre mňa povzbudením. Pripravujeme niekoľko projektov, ktoré by sa mohli v tomto smerovaní robiť na území celého Slovenska. Je to ešte v príprave, tak uvidíme, čo to prinesie. Robia to ľudia z jedného nášho tímu, verím, že to bude požehnaním.

  28. Pochválený buď Ježiš Kristus, chcela by som sa spýtať, čo je rúhanie proti Duchu Svätému?

    Tu som si trošku pomohol internetom. Trochu som to upravil a dávam ako odpoveď, aj keď nie celkom mnou spracovanú. Verím, že to nevadí.

    Rúhanie proti Duchu Svätému je jedna z najnaliehavejších výstrah v Biblii. Je to veľmi pochopiteľné, keďže Duch Svätý je - On je tým zasľúbeným radcom, tešiteľom od Otca v nebi. On nás vedie, oživuje nám Slovo, pomáha, posilňuje.... Je úplne pochopiteľné, že pre náš kontakt s Bohom je absolútne nevyhnutné žiť v prehlbujúcom sa vzťahu s Duchom Svätým. Vo Sv. písme môžeme vidieť tieto konkrétne miesta a varovanie:
    1.Vysmievanie sa práci – pôsobeniu Svätého Ducha – znevažovanie, či odmietnutie pôsobenia Svätého Ducha: 
Matúš 12,32: “ Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom.“ 
Lukáš 12,10: „Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.“
V kontexte sú tieto slová odpoveďou farizejom, ktorí obviňovali Pána Ježiša, že vyháňa démonov nie Božou, ale satanovou mocou. Je zaujímavé, že toto varovanie nie je určené neveriacim, ale náboženským veriacim, ktorí nedokázali prijať Božie nadprirodzené konanie, lebo sa vymykalo ich predstavám. Skutočnosť, že je to neodpustiteľné previnenie sa, je alarmujúca! Ide o akési „náboženské zaslepenie“, kedy to ľudia robia z presvedčenia a samozrejme aj v pyšnom postoji odmietnutia Božieho konania. Predsa však verím, že aj takíto ľudia môžu byť z tejto zaslepenosti vyvedení podobne ako apoštol Pavol, ktorý bol niekedy presne takýmto istým farizejom odmietajúcim Krista a veriacich v Neho a teda aj pôsobenie Ducha Svätého... 
Myslím, že neodpustiteľnosť tu nie je v tom zmysle, že by Boh nechcel odpustiť, ale v tom, že človek nechce robiť pokánie a prosiť o odpustenie. 
Verím, že pokiaľ je človek usvedčený z hriechu Duchom Svätým a úprimne volá „Bože, odpusť mi môj hriech...“, Boh odpúšťa. On nikdy úprimné pokánie neodmietne. 
1 Ján 1,9: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“
    2. Zarmucovanie Ducha Svätého: 
Efezanom 4,30:„A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.” 
V kontexte ide o robenie a tolerovanie vecí v našom živote, ktoré zarmucujú Ducha Svätého, ktoré Mu nie sú milé a príjemné: mrzké slová, rozhorčenosť, vášnivosť, hnev, krik, rúhanie, zlosť... 
Nejde tu o to, že by to bolo neodpustiteľné previnenie, ale o to, že takéto veci zarmucujúce Ducha Svätého majú potenciál vážne obmedziť pôsobenie Ducha Svätého v nás a skrze nás, ba dokonca ho aj zastaviť. A to samozrejme brzdí a zastavuje aj náš autentický vzťah s Bohom, či našu službu. Ak by sme chceli bez pokánia a zmeny ďalej žiť s Pánom a slúžiť Mu, skôr, či neskôr si uvedomíme, že nám zostala len kresťanská forma, ale skutočná Božia prítomnosť a moc sa vytratili. 
Sv. Apoštol Pavol varuje, že práve toto sa bude diať v posledných dňoch: 2 Timoteovi 3,5:„Budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!“Preto je to pre nás veľmi vážnym varovaním! Nemôžeme si dovoliť tolerovať niečo, čo zarmucuje Ducha Svätého.
    3. Uhášanie Ducha Svätého. 
1 Solúnčanom 5,19:„Ducha neuhášajte!“ 
Duch Svätý je poslaný nám pomôcť vo vzťahu a v nasledovaní Pána. Preto sa snaží rozhorľovať naše srdce a udržať nás horúcich. Preto nás vedie k radikálnemu odovzdaniu sa Bohu a k nasledovaniu v učeníctve. Vedie nás k vášnivému hľadaniu Boha. Preto môžeme vnímať vo svojom srdci hlad po Bohu, túžbu žiť pre Neho a byť pre Neho použiteľným nástrojom. 
Keď však tieto výzvy – vedenie Ducha Svätého nerešpektujeme, ale povoľujeme svojmu telu, lenivosti, tlaku okolia a okolností... - vtedy vlastne uhášame ten istý oheň, ktorý sa Duch Svätý snaží roznietiť. 
Tiež nejde o niečo neodpustiteľné, ale predsa takéto jednanie (zvlášť ak je dlhodobé) môže mať katastrofálne dôsledky: Zjavenie 3,15-16: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci!Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“Je nesmierne nebezpečné zostávať vlažným kresťanom a uhášať oheň Ducha Svätého v našom živote.

  29. Vedeli by ste poradiť nejaký recept, keď sa vám zdá, že sa Boh od vás odvracia a nič nemá zmysel a strácate v neho dôveru.

    Je dobre povedané, že sa zdá. Boh sa od svojich detí nemôže odvrátiť. Ak sme konali pokánie so svojich hriechov, vrátili sme sa k Otcovi a On k nám prichádza ako Otec k márnotratnému synovi. S láskou, prijatím a starostlivosťou. Boh sa nemení, Pán Ježiš nám ukazuje takéhoto Otca. Budovanie vzťahu s Ním nám pomáha nachádzať zmysel bytia tu na zemi. Každý sme povolaný k plnosti života s Ním a v Ňom. Nenechať sa znechutiť a znova a znova vstávať a byť pre Neho k plnej dispozícii je našou cestou k radosti a pokoju.

  30. Dobrý večer. Vaše slovo na Godzone Tour ma veľmi potešilo, povzbudilo a keď môžem, tak si ho rada vypočujem znova a vždy v ňom nájdem niečo nové, čo zaujme moju pozornosť. V čom vidíte silu generácie KIOBK(ktorej ide o Božie kráľovstvo)? Čo podľa vás je jej najsilnejšou stránkou? A v čom vidíte možno taký pohyb alebo prelomenie ľadov? Ďakujem :-)

    To, čo vidím pre generáciu Kiobk, je to, že nájde svoje miesto v nádhernom pláne Otca pre človeka osobne, ako aj pre naše mestá a dediny a pre naše Slovensko. Verím, že mladým na Slovensku sa podarí nájsť svoju autenticitu v Božom povolaní a vstúpia do zápasu o Jeho Kráľovstvo. Myslím, že postupne rastie na Slovensku generácia ľudí, ktorí sa budú vedieť so svojou vierou aktuálne deliť a zapaľovať oheň Božieho pôsobenia na mnohých miestach. Ak budú ľudia horieť pre Boha, nielen byť vlažný alebo dokonca studený, tak nastane čas, kedy sa budú topiť ľady ľahkovážnosti, lenivosti, nezáujmu, neochoty, hanby, strachu... A atribúty Božieho kráľovstva – spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom budeme zažívať v našej krajine.

  31. Pochválen páter... keďže viem, že aj vy ste súčasť GODZONE projektu..mám takú menšiu otázočku/ prosbu; dali by sa ešte niekde kúpiť prívesky KIOBK????lebo naši mladí by veľmi chceli ten prívesok a ja by som ich chcela potešiť :)

    Nejde len o nejaký imidžový nástroj. Ak sa Vaši mladí chcú reálne postaviť do šírenia Kráľovstva Boha, tak Vám môžeme poslať prívesky. Môžete sa mi osobne ozvať a dohodneme sa.

  32. Vyrastala som za totality, spoločenstvo a duchovný život ma posúvalo bližšie k Bohu a ľudom. Čo spraviť, aby moje dospelé a dospievajúce deti túžili po takomto spoločenstve. Viem, že nasilu sa to nedá.

    Určite nasilu to nepôjde. Ak sa človeku predstaví reálny život v Bohu, tak je to to, čo človeka priťahuje. Je pre mňa veľkým povzbudením, čo hovorí sv. Augustín: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože.“ Toto je pravda o človeku. Ak budeme úprimne hľadať plnosť života, radosti, šťastia, tak nás to zákonite privedie k Bohu. Určite sa za svoje deti modlite a zvolávajte Božiu slobodu a Jeho pokoj do ich životov.

  33. Nech je zvelebené Meno Pánovo. Chcel by som sa opýtať ..Vediem zbor vo farnosti Oščadnica a v srdci mne a ostatným vodcom stále znie túžba pustiť sa do tvorby chválovej kapely a tak oslavovať nášho Pána Ježiša Krista. Avšak máme málo financií. Neviete mi poradiť akým spôsobom by sme mohli dostať dotáciu alebo niečo podobné? JA zarábam a snažím sa , aj pán farár sa snaží nás podporovať ale nedá sa všetko zvládnuť takto. Preto by som rád vedel aj o iných možnostiach ako plniť sen ktorý nám dal Ježiš na srdce. Keď mám tú možnosť osloviť Vás , chcem ju využiť v nádeji , že mi pomôžete. Ježiš nám dáva znamenia a ja verím , že toto je jedno z nich . :-) Za odpoveď vopred Ďakujem. Požehnaný čas a radosť v Kristovi Ježišovi prajem. :-)

    Verím, že Boh je Všemohúci. Môže spôsobiť, že z ničoho povstal svet. Verím, že On je ten, ktorý má spôsoby, ako pomôcť aj Vašej túžbe. Všetko má svoj čas, ale je dôležité, aby sme sa stále modlili o to, aby sme rozpoznali, či sú tieto plány v súlade s Jeho vôľou a ak je to tak, tak sa určite nájde spôsob ako na to. Asi by som v tomto potreboval vedieť viac podrobností, čo konkrétne potrebujete. Sú aj na Slovensku nejaké spôsoby, kde sa dajú získať finančné prostriedky cez rôzne granty a projekty. Ak budete chcieť tak sa ozvite osobne a môžeme o tom konkrétnejšie porozprávať a hľadať možnosti pomoci.

  34. Chcela by som sa Vás opýtať, či je správne ísť na ples počas pôstu? Pýtam sa kvôli tomu, že mám skúsenosť s tým, že jeden nemenovaný kňaz z Bratislavy tento ples schválil. Preto chcem vedieť, či sa môže udeliť výnimka. Myslím si, že keď je pôst má platiť všade bez výnimiek, ale rada si prečítam aj Váš názor. Ďakujem za odpoveď

    Neviem či sa dá udeliť výnimka v čase pôstu. Asi by som to hlboko neriešil, je to stále o človeku ako takom a jeho slobodnej vôli. Každý nesieme zodpovednosť za seba. Na druhej strane nie je správne, ak naša sloboda je pohoršením pre iných. Ja by som ples v pôste neorganizoval a ani neschvaľoval.

  35. Ako sa nespoliehať na seba, nežiť zo svojich síl a schopností, ale dať priestor Bohu v riešení každodenných záležitostí, poznať, ako v danej chvíli konať, hovoriť, rozhodovať sa... ?

    Naša identita adoptovaných Božích detí nás vedie k hlbokej odovzdanosti a dôvere v Boha. Žiť ako syn, dcéra Boha je naše povolanie. Je dôležité, aby On rástol v nás. Je to asi o neustálom otváraní sa pre to, k čomu nás On sám povoláva. Jeho pozvanie žiť plnú závislosť na Ňom si vyžaduje každodenné kráčanie vo viere. Je to proces, v ktorom potrebujeme ísť stále dopredu. Neostávať stáť. Nedostatok dôvery, strach a obavy sú nástrojom nepriateľa našej spásy. Naša myseľ je vstupnou bránou, potrebujeme ju strážiť a nedovoľovať vstupovať tomu, čo nás rozkladá. Sýtenie sa tým, čo prináša život ducha je nástrojom, aby v nás rástla dôvera, pokoj, nádej, radosť... Sýtenie, sýtenie, sýtenie...

  36. Ako to vidíte vy, že pápež odstúpil. Sú toho plné noviny a ja som z toho zmätená.

    V prvom momente som aj ja prežíval v sebe plno otázok. Po chvíli som to dokázal spracovať a prijať rozhodnutie Svätého Otca ako prejav jeho slobody, pokory a aj odvahy. Chápem ho a myslím, že rozhodnutie, ktoré urobil bolo v plnej zodpovednosti a s jasným vedomím. Jeho slová v príhovoroch po jeho oznámení abdikácie nám môžu vlievať obrovskú vďačnosť za všetko, čo urobil a pozývajú nás do modlitieb vďačnosti a zároveň očakávania.

  37. Čo si myslite, je potrebné ísť vždy hneď po spáchaní ťažkého hriechu na svätú spoveď? Nie je niekedy lepšie len hriech oľutovať a dať si ,,pôst duše" od Eucharistie či od sviatosti zmierenia, aby si človek uvedomil, akým darom pre neho tieto sviatosti sú, čo znamenajú pre jeho život a aby ich prijímal po čase uvedomelejšie, úprimnejšie, s väčšou túžbou po Kristovi? Bol by človek zatratený, ak by zomrel v stave ťažkého hriechu za takýchto okolností?

    Určite neodporúčam žiadne pôsty od sviatostí a Božej milosti. Po každom hriechu je dôležité vstúpiť hneď do radikálneho pokánia a vnútorného rozhodnutia byť Božím. Verím v Božie milosrdenstvo, ale ostávať podľa slobodného rozhodnutia v stave ťažkého hriechu bez pokánia by som neskúšal a ani neodporúčal.

  38. Aké možnosti pomoci ponuka charita doma na Slovensku?

    Je toho veľmi veľa. Nie som kompetentný hovoriť o činnosti Charity na Slovensku. Viac informácii je na webovej stránke: www.charita.sk

  39. Dôstojný pán. Prosím aký je Váš názor na rozvedených katolíkov, ktorí boli cirkevne sobášení a teraz uzavreli nove civilné manželstvo. Môžu takýto ľudia zastávať úlohu lektorov pri sv. omši? Ďakujem! Rozália

    Je to na zvážení miestneho správcu farnosti. Ťažko sa vyjadriť vo všeobecnosti. Neexistuje pojem rozvedený katolík a v Cirkvi neexistuje rozvod. Je to naozaj špecifická téma a keďže nepoznám konkrétne okolnosti tak sa nemôžem adekvátne vyjadriť.

  40. PBJK, chcela by som sa spýtať, či je platná sviatosť zmierenia, ak sa začína klasickým spôsobom, ale pri vyznaní hriechov sa to "akosi zamotá" na rozhovor a v konečnom dôsledku to pri rozhovore aj skončí, teda ďalšie časti sv. spovede neprebehnú. Vďaka

    Odpoviem Vám časťou z Katechizmu Katolíckej Cirkvi - bod 1480: Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením (actio liturgica). Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie; čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti; povzbudenie k ľútosti; spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi; uloženie a prijatie pokánia; kňazovo rozhrešenie; modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.

    Ešte uvediem aj bod 1484, ktorý jasne hovorí o úplnosti spovede:
    „Individuálna a úplná spoveď a rozhrešenie ostávajú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci zmierujú s Bohom a s Cirkvou, ak od takej spovede neoslobodzuje fyzická alebo morálna nemožnosť.“ Má to svoje hlboké dôvody. V každej sviatosti pôsobí Kristus.(878) Osobne sa obracia na každého hriešnika: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2,5); je lekárom skláňajúcim sa ku každému chorému, ktorý ho potrebuje, aby ho uzdravil; zdvíha ho a znovu uvádza do bratského spoločenstva. Osobná spoveď je teda najvýraznejší spôsob zmierenia s Bohom a s Cirkvou.

  41. Ďakujem Vám,za TV LUX a priala by som si krásne filmy a dokumenty zo sv. zeme k veľkej noci. Ináč ste fantastická tv .....diváčka Betka

    Aj ja by som si prial viac filmov a kvalitných dokumentov. Verím, že ak sa nám podarí získavať viac finančných prostriedkov, tak dokážeme toho aj viac prinášať na televízne obrazovky. Ďakujem za povzbudenie a prosím o modlitbu.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.