Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Mt 5, 13

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

Andrej Darmo, Th.D.

foto
narodený 12. 2. 1977 v Piešťanoch,
ordinovaný 16. 6. 2001 v Banskej Bystrici,
2001 – kaplán Martin – Mesto,
2002 – kaplán Martin – Sever,
2003 – kaplán Uľanka, 
2003 - samostatný duchovný, riaditeľ a duchovný správca Sekcie pre mládež Banskobystrickej diecézy a riaditeľ Diecézneho centra mládeže – Maják, Špania Dolina,
2007 – ThLic. CMTF UP Olomouc,
2012 obhájil doktorát z pastorálnej teológie na CMTF UP Olomouc.  
Na čo sa opýtať?
Môžete sa pýtať otázky o sviatostiach, hlavne o krste.
  1. Ako by ste vysvetlili podstatu krstu bežnému laikovi?

    Je to veľmi tažké vysvetliť v krátkosti, pretože je to veľmi široká skutočnosť. Ide o zásadnú zmenu v živote človeka. Osoba vstupuje do života Najsvätejšej Trojice, stáva sa dieťaťom Božím a členom Cirkvi. Ako vieme, odpustené sú mu všetky osobné hriechy i dedičný hriech. Odpustenie dedičného hriechu zanamená posun, novú realitu, v troch rovinách. V prvej rovine hovoríme o tom, že osoba obnovuje vzťah dôvery k Bohu Otcovi, nebojí sa volať ho Otcom. Verí mu, že to s ňou myslí dobre. Táto jednota s Otcom bola narušená prvým hriechom. V Kristovi a jeho láske na kríži, kde za nás zomiera, sa Boh ukazuje ako nekonečne milujúci. V krste prijímame aktivitu Otcovej lásky k nám, čím sa obnovuje vzťah medzi ním a nami, vzťah Otec - syn/dcéra. Ďalej v druhej rovine po prvotnom hriechu má človek chaos v myšlienkach a túžbach. Nevie celkom rozlíšiť medzi dorom a zlom. Práve cez svetlo viery a Božieho slova prijímame nový pohľad na život. Dostávame svetlo (Prijmite svetlo Kristovo - obrady krstu). Krst je očistením pohľadu a pomocou v našom chaose, lebo nás otvára svetlu Božieho poznania a prijímame Ducha Svätého. V tretej rovine ide o vstup človeka do novej atmosféry, prostredia milosti. Skrze prvotný hriech sa človek ponoril do atmosféry hriechu a dejín hriechu. Spoločnosť je poznačená hriešnosťou. Krstom sa vytvára nové spoločenstvo, ktoré sa snaží žiť novú kultúru, teda kultúru lásky a Božieho života. Toto spoločenstvo pomáha človeku žiť to, čo objavil a k čomu je pozvaný. V Cirkvi nachádza príklad života svätých a pramene sviatostí, ktoré v ňom obnovujú život. Rovnako mu je pomocou spoločenstvo tých, ktorí sú okolo neho a spoločne s ním zápasia o kultúru lásky. Cez vodu krstu sa teda človek rodí do tejto novej reality - nového vzťahu s Bohom Otcom, do svetla nového života a do spoločenstva bojujúceho o nový zákon Božej lásky. Rovanko, ako už bolo povedané, v osobnej rovine sa človeku odpúšťajú všetky hriechy. Osoba je po krste úplne čistá a má všetky predpoklady dosiahnuť nebo.

  2. Prosím o presnejšie vysvetlenie pojmu krst túžby. Ďakujem.

    Krstom túžby je vyjadrený stav človeka, ktorý mal túžbu žiť Boží život a byť aj pokrstený (to platí aj pre toho, kto nevedel, že je krst nutný ku spáse; ak by o tom vedel, tak by oň určite žiadal), ale krst sa neuskutočnil a človek zomrel. Hovoríme, že ho Boh vo svojej láske prijal do svojho kráľovstva na základe jeho túžby po ňom. Biblický text potvrdzujúci účinnosť krstu túžby je udalosť odpustenia kajúcemu zločincovi na kríži (porov. Lk 23,43). Boh nie je obmedzený na liturgické slávenie krstu, aby zachránil človeka. Samozrejme slávenie krstu je normálnym a účinným vstupom do jeho kráľovstva, je uvedomením si Božej lásky a odpovedaním na ňu. Rovnako život s Bohom už tu na zemi, je veľkým bohatstvom.

  3. Aká je správna formulácia krstu pri ohrození života? /predčasne narodené dieťa/, ak sa zdravotný stav zlepší je potrebné krstiť aj v kostole?

    Je dôležité mať úmysel krstiť v mene Cirkvi, teda mať úmysel robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí. Pretože dieťa je krstené vo viere Cirkvi. Slová krstnej formuly sú úplne normálne: Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Tým, že je krst neopakovateľný, tak sa v kostole už nekrstí, ale sa konajú doplňujúce obrady.

  4. - Aké predpoklady musí spĺňať osoba, ktorá vedie dieťa ku krstu? Ako je to s krstom dieťaťa, keď pár nie je zosobášený a žijú v domácnosti ako druh a družka? Keď sú rodičia nepraktizujúci kresťania a žiadajú si sviatosť krstu pre svoje dieťa. Má to význam? Aká je záruka rastu Kristovho tela?
    - Viem, že nie je správne, keď dvaja ľudia žijú spolu bez sviatostného manželstva, veď žijú v hriechu. Pýtam sa však, či je správne, keď im kňaz odmietne pokrstiť dieťa práve kvôli tomu, že nie sú zosobášení.
    - Urýchľovať prijatie krstu novorodencov, ak nie je isté, či rodičia budú dieťa viesť k Bohu? Kedy je vhodný čas na krst?

    Čo sa týka osôb privádzajúcich dieťa na krst, tak nám Kodex kánonického práva hovorí o potrebnej nádeji, že dieťa bude vychovávané v katolíckej viere (kán. 868 - § 2 - aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod). Preto farár, ktorý je zodpovedný vo farnosti za slávenie krstu, má posúdiť, aká je táto nádej. Prípadne môže odporučiť krstných rodičov. Ide o to, že v krstných obradoch sa rodičia a krstní rodičia zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckom náboženstve. Svätý Ambróz svojím krstencom hovorí o zmenke, ktorú podpisujú Bohu a o nutnosti naplniť ju. Preto je potrebné, aby si rodičia a krstní rodičia boli vedomí pred Bohom tejto povinnosti. Samozrejme, ide nie len o odovzdanie náboženských informácíí, ale aj o vovádzanie do kresťanskej praxe a svedectvo života, teda o vytvorenie atmosféry Božieho života, ako to bolo spomenuté v odpovedi na otázku o podstate krstu. Cirkev keď krstí deti, spolieha sa na rodičov a krstných rodičov, že túto svoju úlohu naplnia. Je to ich vlastné a neodvolateľné právo a povinnosť. Rodičia by mali žiadať o krst preto a vtedy, keď chcú svojmu dieťaťu odovzdať bohatstvo života s Bohom, ktoré oni sami objavili a objavujú. Teda dať mu to, čo pre nich samých je dôležité. Ak nie je pre nich rozodujúce odovzdať mu bohatstvo viery, tak by sa mali zamyslieť nad tým, o čo im ide a prehodnotiť svoje konanie v jednom alebo druhom smere (teda či zmeniť svoj život, alebo či skutočne žiadať o krst). Inak sa stavajú do protirečenia. Skutočnosťou, ktorá spôsobuje protirečenie je aj to, že rodičia nežijú v sviatostnom manželstve. Teda z rôznych dôvodov nepozývajú Boha do svojho vzťahu. Akoby neverili Bohu a sebe navzájom, že ich láska môže byť trvalá (nemyslíme tu na vzťah rozvedených). Kde je ich viera v Boha, v druhého i v seba? O čom svedčia svojím životom svojmu dieťaťu i sebe navzájom? (Je to však širšia téma a nie je miesto sa jej tu hlbšie venovať.) Ak táto nádej nie je, tak je možné krst oddialiť. Záväzok výchovy, ak sa nenapĺňa, je priťažujúcou skutočnosťou vzhľadom na rodičov a krstných rodičov, ktorí sa tak sami dostávajú do ťažkej situácie. Teológovia tvrdia, že z hľadiska duše dieťaťa má krst určite vždy význam, pretože ho oslobodzuje od dedičného hriechu a pôsobí v ňom milosť, ktorá sa plne aktivuje jeho vlastnou odpoveďou. Ak ho dávaniu odpovede rodičia neučia, stáva sa pre neho naplnenie krstného záväzku veľmi náročným. Ak žiadajú o krst nepraktizujúci kresťania, ktorí majú ochotu spolupráce, tak sa krst ich vlastného dieťaťa môže stať pre nich príležitosťou ich osobného rastu viery. To však závisí od systému prípravy, otvorenosti farského spoločenstva a zúčastnených... Čas vhodnoti pre krst dieťaťa je daný tým, v akom je ono zdravotnom stave, potom úmyslom a ochotou rodičov alebo aspoň jedného z nich a krstných rodičov odovzdať dieťaťu bohatstvo viery. Ak je všetko splnené a je primeraná nádej na výchovu, netreba krst zbytočne odkladať.

  5. Prečo sa krstia už malé deti? V minulosti sa predsa krstili len dospelí, alebo sa mýlim? Nebolo by lepšie krstiť dospelých, keď už majú vieru, kedy sa slobodne možno preň osobne rozhodnúť.

    O krste detí hovorí nepriamo aj Božie slovo, keď hovorí o tom, že apoštol Peter pokrstil celý Kornéliov dom, keď tam zostúpil Duch na všetkých, ktorí počúvali Božie slovo (Sk 10,44-48), ako aj Pavol hovorí, že pokrstil som aj Stefanasov dom (1Kor 1,16), kde sa v obidvoch prípadoch predpokladá, že boli pokrstené aj deti. Rovnako krst detí a nemluvniat spomína aj Traditio apostolica Hypolita Rímskeho z 2. storočia. V tretom storočí sa spomína prax krst u detí aj v Antiochii a Kartágu. Tento krst bol vždy spojený s pokrstnou katechézou (náboženským vyučovaním). V tom čase existovala aj prax rodinnej katechézy detí pred vysluhovaním krstu, ktoré bolo umiestnené do dospelosti. Tak to bolo napríklad v živote sv. Ambróza, sv. Gregora Naziánskeho či sv. Jána Zlatoústeho. Krst detí má svoj koreň jednak v láske Boha, ktorá sa dáva nepodmienečným spôsobom, teda nezaslúžene. Dieťa je taktiež objektom jeho nezaslúžiteľnej lásky a krstom sa stáva miestom prebývania Najsvätejšej Trojice. Potom má svoj koreň v plodnosti rodičov, ktorí dieťa, či si to uvedomujú alebo nie, dávajú svojmu dieťaťu život v troch rovinách - telesnej, duševnej a duchovnej. Tým, čo mu dávajú jesť, ako sa o neho starajú, kam ho dajú do školy, ako s ním komunikujú, koľko mu dávajú lásky, aké hodnoty žijú, tak ho nastavujú pre určitý spôsob prežívania života. Preto sa aj hovorí: Aká matka, taká Katka. Veríme, že rodičia dávajú svojmu dieťaťu to najlepšie, čo vedia. Prečo by z týchto troch rovín mala byť vyňatá tá duchovná? Ak rodičia zažívajú plnosť života v Bohu a skrze vieru, tak toto dobro chcú odovzdať aj svojmu dieťaťu. Samozrejme každý si v dospelosti zváži, čo z toho, čo mu rodičia dali v tých troch rovinách, bude žiť ďalej alebo nie. Možno začne jesť úplne inú stravu, aká sa jedla doma alebo bude mať priority v iných veciach, ale to neznamená, že mu teraz rodičia nebudú v detstve dávať jesť, lebo by to asi v dospelosti nechcelo. A my vieme, že to, čo sme jedli a prijímali v detstve, vo všetkých rovinách nášho života má na nás stále vplyv, či už sa nám to páči alebo nie. Ak rodičia veria, že Boží život má zmysel pre ich dieťa a že mu dá tú správnu orientáciu a silu do života, tak ich musíme len podporiť. Inak by sa dieťa nevyvýjalo vo všetkých troch rovinách. Každý musí robiť rozhodnutia o svojom živote vzhľadom na obdobie a vek, v ktorom je. A to aj v oblasti viery sa rozhodujeme každý deň pre Neho alebo...

  6. Ako je to s krstom novorodeniatka, ktoré zomrelo hneď po pôrode? Je takéto dieťa pokrstené? Príp. v ohrození života môže sviatosť krstu vykonať osoba, ktorá je nablízku alebo nie?

    Ak dieťatko pred smrťou nebolo pokrstené, treba ho odovzdať Božiemu milosrdenstvu. Veríme, že ho Boh vo svojej láske určite príjme. V ohrození života môže krstiť každý človek, ktorý ma v úmysle krstiť (teda robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí) a vyriekne krstnú formulu (Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého) a poleje pritom krstenú osobu čistou vodou.

  7. V prípade potratu je možný dodatočný krst ?

    Potratové plody sa nekrstia, nakoľko sviatosť krstu je sviatosť živých. Tie dávame do rúk Božej lásky.

  8. Ako postupovať v prípade, že nevieme zistiť, či dieťa bolo pokrstené (adopcia, detský domov). V minulosti sa na to nemyslelo a teraz chceme dieťa pokrstiť.

    takomto prípade je možne krstiť podmienečne, keďže krst je neopakovateľný. Teda kňaz povie: Ak nie si pokrstený, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

  9. Pokrstili ste už niekedy dospelého človeka?

    Krstil som podmienečne svojho spolužiaka z gymnázia, ktorého som prijímal do Katolíckej cirkvi.

  10. Prosím vás, aký máte názor na prijatie sviatosti krstu dospelých ľudí. Mňa to veľmi poteší, keď vidím dospelého človeka prijímať sviatosti.

    Je to krásne. Ja sám som tiež veľmi povzbudený. Dôležité je, aby spoločenstvo pomohlo tomu človeku rozviť to, čo v krste prijal. Aby nezostal sám, ale mohol vzrastať vo viere. On je pre nás inšpiráciou pre obnovenie nášho života z krstu.

  11. Pozdravujem a chcem sa opýtať, či môže prijať krst osoba, ktorá žije vo voľnom zväzku s katolíkom, ktorý je rozvedený a už jedenkrát cirkevne sobášený.

    Samozrejme krst prijať môže, ale musí začať žiť novú kvalitu života vyplývajúcu z krstu. To znamená nesmie žiť v tom vzťahu, ktorý ste uviedli. Krst je nový život oslobodený od hriechu a ak človek chce zotrvať v hriechu, teda v zle, tak je krst absolútne neúčinný a zbytočný. Osoba, ktorá je cirkevne sobášená je spojená s druhou stránkou a tvorí s ním jedno telo až po fyzickú smrť. Boh ich naveky spojil vo svojej láske a v ich vzájomnej láske. A každý z nás to musí rešpektovať. Nikto hádam nie je taký, že by si necenil vernosť manžela/manželky, ale sa z vernosti teší. Nie je možné stavať na troskách rozbitej manželskej jednoty.

  12. Môže krst prijať človek, aj keď Katolícku cirkev neuznáva, ale berie si napr. katolíčku?

    Otázka prečo neuznáva Katolícku cirkev? Čo v nej neuznáva? Niekedy sa zamieňa svätosť Cirkvi so svätosťou jej členov, čo sú dve rozdielne veci. Táto zámena spôsobuje mnoho nedorozumení. Cirkev je svätá pre jej zakladateľa (Ježiša Krista) a preto, lebo v sebe nesie prostriedky (pramene) svätosti - sviatosti, Božie slovo... - ako i v tom, že vedie k svätosti, čo dokazujú príklady veľkého množstva svätých počas celých dejín. Členovia Cirkvi sú oproti tomu plní slabostí a potrebujú pomoc na ceste k dokonalosti. Cirkev nie je spoločenstvo dokonalých, ale bojujúcich o svätosť. Veríme však, že napriek všetkému ľudskému a slabému je v Cirkvi prameň života. Ak niekto popiera tento Boží prameň života a viery v Katolíckej cirkvi, tak je v nej krst pre neho neúčinný a nemožný, lebo neverí v moc sviatosti krstu. Nemyslím si, že je vhodným dôvodom pre krst uzatváranie manželstva s katolíckou stránkou. Rozhodnutie pre krst je osobným rozhodnutím. Krst je začiatkom na ceste viery, nie jej vrcholom. Teda nefunguje to v zmysle: Dám sa pokrstiť a mám pokoj. V krste ide o zmenu mentality, životného štýlu, o nasledovanie Krista, o zápas o Božie krášľovstvo, o život podľa hodnôt evanjelia. K tomu nemôžeme nikoho donútiť ani si ho nijako kúpiť, či ho presvedčiť. Viera je dar. Je odpoveďou na osobné Božie pozvanie a stáva sa viditeľnou v krste.

  13. Mladí rodičia (muž katolík, žena neveriaca) nedali pokrstiť svoje dieťa s odôvodnením, že keď sa narodilo, muž ho sám pokrstil v nemocnici. Pokropil ho vodou a použil krstnú formulu. Dieťa nebolo v ohrození života. Na otázky príbuzných, kedy bude krst, reagujú, že keď bude väčšie, nech sa ono samo rozhodne, či chce patriť do spoločenstva nejakej Cirkvi. Prosím o vyjadrenie sa, pretože medzi mladými prevláda trend vyberať si z kresťanstva len to, čo vyhovuje ich egu a nie to, čo je pre každého jedinca potrebné, osožné a nutné. Krst považujem za vstupnú bránu pre ďalší Boží život v každom z nás...

    Z vyššie povedaného, mi nie je celkom jasné, či teda dieťa bolo alebo nebolo pokrstené. Určite ak nebolo pokrstené, tak rodičov netreba do krstu dieťaťa nútiť, pretože oni majú zodpovednosť za jeho výchovu pred Bohom. Oni spolu s Ním mu dali život. A ako už bolo spomínané vyššie, tak ich dieťa bude z ich života prijímať všetko v troch rovinách jeho bytosti - telesnej, duševnej a duchovnej. Tu je len na nich, čo ono z ich života odčíta. Pre nás ostatných je dôležité, aby mu dávali príklad dobrého života, čo potrebuje vidieť jednak ako pokrstené, či ako nepokrstené, aby stále malo vzor pre konanie podľa zákonov Božej lásky. Aby bolo priťahované vôňou nášho života - vôňou vzkriesenia a večnosti, ako o tom hovorí sv. milánsky biskup Ambróz. Potvrdzuje to i latinské príslovie: príklady tiahnu. Najhoršie je, keď sa zostáva iba pri nikdy nekončiacich výčitkách, ktoré zatvrdzujú srdcia tak toho, kto ich hovorí, ako i toho, ku komu sú hovorené. Nech však všetci cítia vašu lásku, aby mohli uveriť a mohli byť zachránení.

  14. Ak chce dospelý prijať krst, je jeho príprava na túto sviatosť určená aj časovo? (príprava musí trvať napr. aspoň rok alebo je to individuálne)

    Konferencia biskupov Slovenska určila čas dvoch rokov pre prípravu na krst. Je to vzhľadom na celosvetovú Cirkev ako aj preto, aby kandidáti krstu boli dostatočne pripravení. Pričom nejde iba o naučenie sa jednotlivých právd viery, ale o prax kresťanského života a zmenu životného štýlu. Teda nadobudnutie nových návykov, osvedčenie zmeny života. Z tohoto dôvodu si myslím, že takýto čas prípravy je vhodný a aj potrebný.

  15. PBJK, teraz sa hodne stretám s názorom od nekresťanov, či sa dá aj po krste vystúpiť z Cirkvi alebo nejakým spôsobom anulovať sviatosť krstu (ktorá je nezmazateľná). Ako správne argumentovať?

    Naveky amen. Formálne vystúpiť z Cirkvi je možné. Nikto nikoho nasilu v Katolíckej cirkvi nedrží. Môže nesúhlasiť s jej učením, s jej praxou a poprieť všetko, čím je. Materiálne, teda podstatne, je však pravdou, že krstom osoba prijíma nezmazateľný charakter/znak, ktorý je pamäťou stretnutia lásky Boha a človeka. Nezmazateľnosť je výrazom nekonečenej a vernej lásky Boha voči osobe. On tú lásku nikdy neodvolá a tým je aj charakter, ktorý sme raz v krste prijali neodvolateľný. Aj keby som sa ja snažil vo svojom vedomí poprieť stretnutie s Bohom, moja duša si ho bude naveky pamätať. Samozrejme aj Boh si to pamätá. To stretnutie je nezabudnuteľné. Z nezmazateľného charakteru vyplýva aj naša istota, že sme Bohom naveky milovaní a nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky. Máme istotu, že sme naveky Jeho. Takisto je osoba cez krst spojená s ostatnými členmi Cirkvi, ktorí s ňou spoluputujú k Bohu. Tak ako aj súrodenec, ak vyhlásim, že ním (súrodencom) pre mňa nie je, aj tak ním zostáva stále v zmysle krvnej príbuznosti, ktorá sa zaprieť nedá. Cirkev je tiež prejavom Božej lásky, ktorá nás na svete nenecháva osamotených. Je otázka, či je nejakým spôsobom možné anulovať svoje vlastné dejiny, svoje vedomie a hlavne podvedomie? Môžeme ich akurát spojiť s Božou láskou a dať im Boží, nový zmysel, ale vymazať ich nemožno. Tak ani krst nie je možné nijako vymazať.

  16. V duchu ekumenizmu: Krsty, ktorých kresťanských cirkví, Katolícka Cirkev uznáva za právoplatné a prečo? Ďakujem :-)

    Tento problém sa riešil aj v prvotnej Cirkvi vo vzťahu ku krstu konanému nekatolíkmi, ktorý niektorí vnímali ako neplatný. Problém sa vyriešil na koncile v Arles (314), kde sa krst uznal, ak bol udeľovaný v mene Najsvätejšej Trojice. Rovnako to potvrdil v roku 866 aj pápež Mikuláš I. (porov. MIKULÁŠ I., Ad consulta vestra, in DH 644–646). V roku 2006 napríklad vydal otec arcibiskup Alojz Tkáč Dekrét o spoločenstve s kresťanmi iných cirkví, kde sa píše toto: Sviatosť krstu sa udeľuje iba raz. Preto pokrstených v nekatolíckej cirkvi netreba krstiť, iba ak pretrváva vážna pochybnosť vo veci matérie, krstnej formuly alebo úmyslu (porov. CIC, kán. 869; Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov, Direktórium o ekumenizme, 98-99). To zmanená v matérii - nekrstí sa vodou, nedochádza k obmytiu krstenca; v krstnej formule - M. ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého; v úmysle - nie je v úmysle robiť to, čo robí Kristus a Cirkev, keď krstí.

  17. Čo sa stane s dieťaťom, ktoré zomrie nepokrstené?

    Veríme, že ho Boh vo svojej láske prijíme k sebe, ako o tom píše aj Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 1261. Niektorí teológovia hovoria o časti neba, takzvanom limbus puerorum - okraji detí, kde by tieto deti mali byť. Je však isté, že každý koho Pán príjme do neba, bude naplnený podľa svojej maximálnej miery. To platí aj o nepokrstených deťoch.

  18. Mohol by som sa opýtať na váš názor? Čo hovoríte na krst Duchom Svätým a počul som aj o tom, že niektorí katolíci sa dávajú krstiť druhýkrát.

    Musím priznať, že o krste Duchom Svätým veľa neviem, iba to, že sa s ním stretávame v charizmatických spoločenstvách ako so zvláštnym dotykom Božej prítomnosti a blízkosti spojenej so silným emocionálnym prežívaním, ktorá aktivuje už prijatú milosť sviatosti krstu a birmovania. Ak táto skutočnosť pomôže človeku prežívať kvalitnejší kresťanský život, ktorého ovocím je láska a zachovávanie prikázaní, ktoré sú podľa duchovných autorov a Otcov púšte znakmi prítomnosti Ducha Svätého v človeku, tak je to dobré. Čo sa týka opakovania krstu katolíkmi nič neviem. Samozrejme by to nebolo správne, aj keby chcel niekto čosi zvláštne prežiť. Viera nie je o senzáciách. Ako hovoril sv. Ambróz: zázraky sú pre neveriacich, my však máme vieru.

  19. Čo by som mala robiť v prípade, ak pri mne zomiera človek, ktorý nie je pokrstený a nemám pri sebe žiadnu tekutinu?

    No, to je náročná otázka. V prvom rade je potrebné podľa mňa pomôcť mu vzbudiť si túžbu po Bohu a jeho láske, oľutovať s ním hriechy a vyznať vieru v Najsvätejšiu Trojicu. A potom ho odovzdať Božiemu milosrdenstvu.

  20. Sviatok Krstu Pána sa spája s tradíciou krstu detí pápežom v Sixtínskej kaplnke. Za pontifikátu ktorého pápeža sa začala táto tradícia.

    Na túto otázku neviem odpovedať a ani som na ňu nikde nenašiel odpoveď.

  21. Pripravujete sa nejako "špeciálne" pred udeľovaním krstu?

    Modlím sa za krstenca, rodičov a krstných rodičov a snažím si uvedomovať, čo idem robiť, lebo sú to veľké veci.

  22. Zažili ste počas udeľovania sviatosti krstu nejaké zaujímavé situácie?

    Áno, to že sa človek znovuzrodil a bol úplne očistený. To je to najkrajšie a najúžasnejšie. Ako je Boh blízko a dispozícii človeku, aby ho zachránil.

  23. Kto môže byť krstný rodič a čo všetko musí mať, myslím krst, prijímanie, birmovka. Môžu byť krstnými rodičmi katolíkovi manželia sobášení v evanjelickom kostole, keď jeden z nich je katolík a má všetky sviatosti až na sobáš v evanjelickom kostole?

    Úlohou krstného rodiča ja pomáhať rodičom, aby sa dieťa naučilo vyznávať vieru a životom ju vyjadrovať. Má si ho vybrať sám krstenec, ak je to dieťa, tak jeho rodičia alebo ich zástupcovia, alebo ak takých niet, tak farár alebo vysluhovateľ krstu. Majú byť súci pre vykonávanie tejto úlohy. Krstný rodič má byť dostatočne vyspelý a mať mininálne 16 rokov. Má mať prijaté sviatosti uvedenia do kresťanského života: krst, birmovanie a Eucharistiu a má žiť životom zodpovedajúcim viere a úlohe, ktorú má prijať. Nemôže byť matkou alebo otcom dieťaťa. Nemôžu byť ani dvaja krstní otcovia alebo dve krstné matky. Má patriť do Katolíckej cirkvi a nemať právnu prekážku túto úlohu vykonávať. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Tieto veci som uviedol z dokumentov (ako je Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života a Kódex kánického práva 1983) a ktoré platia pre celú Cirkev a každý si ich môže prečítať. Spomínaný katolík, ktorý mal sobáš v evanjelickom kostole, pred Katolíckou cirkvou neuzatvoril manželstvo, teda nemôže prijať sviatosť zmierenia ani Eucharistiu a teda nežije zo sviatostí. Tým nie je schopný pomáhať dieťaťu v tom, k čomu sa v krste zväzuje. Rovnako si myslím, že by mu pomohla v partnerskom zväzku, ktorý žije, aj milosť sviatosti manželstva, ako i prijímanie ostatných sviatostí. Viete, nie je možné niekoho učiť lietať na padáku, ak aj mám na to všetky skúšky, ale na ňom vôbec nelietam a nemôžem lietať.

  24. Môže byť krstnou mamou osoba, ktorá nebude na krste prítomná z dôvodu, že žije v zahraničí a na termín krstu nemôže prísť?

    Právo dovoľuje krst v zastúpení, čo by bolo možné aj v tomto prípade. Je však treba zvážiť, nakoľko to bude naozaj prospešné pre to dieťa, že krstnú mamu uvidí naozaj raz za čas, kedže má pomáhať rodičom budovať okolo neho novú atmosféru, spoločenstvo, ktoré sa snaží ísť za Kristom.

  25. Som krstná mama dievčatka, ktorého rodičia nie sú cirkevne zosobášení, teda nežijú sviatostný manželský ani kresťanský život. Navyše bývame od seba niekoľkohodinovú vzdialenosť, tak sa vídame iba pár dní raz za rok. Čo môžem ja ako krstná mama urobiť viac, aby som mohla splniť sľub odovzdania viery mojej krstnej dcére?

    Dôležité je, keď vás stretne, aby vo vás stretla naozaj živé kresťanské svedectvo. Ono to najviac priťahuje a mení životy. Však to vidíme aj na živote svätcov. Buďte jej blízko ako človek a modlite sa za ňu. Mala by mať pocit, že sa na vás môže kedykoľvek obrátiť.

  26. Dobrý deň, chcela by som vedieť, čo si myslíte o výbere krstných rodičov v dnešnej dobe. Krstný rodič by mal byť vzorom pre dieťa, ale čo ak nie je v blízkej rodine človeka, ktorý by spĺňal podmienky? Tým pádom rodičia musia vybrať niekoho, s kým možno až toľko nekomunikujú a taký krstný rodič teda dieťa vidí veľmi zriedkavo. Ako potom takýto človek môže byť vzorom pre dieťa? Pýtam sa len preto, že v dnešnej dobe čím ďalej, tým je ťažšie nájsť dobrého veriaceho krstného rodiča. Myslíte, že Cirkev vymyslí do budúcna nejaké zmeny?

    Odpoveď na túto otázku sa zračí aj z tých predchádzajúcich. Úlohou rodičov a kňaza je vybrať takého krstného rodiča, ktorý spolu s rodičmi vytvorí okolo neho atmosféru života s Bohom, aby to dieťa mohlo zo všetkých strán nasávať pozitívne hodnoty evanjelia. To je dôležité počas celého detstva a hlavne v jeho ranom období, keď dieťa podvedome naberá vzorce správania, ktoré ho potom ovplyvňujú celý život. Svedectvo viery je záležitosťou celej cirkevnej komunity vo farnosti, nie iba rodičov a krstných rodičov. Preto je dobré spýtať sa, čo dieťaťu chceme ako rodičia odovzdať, čo do neho vložiť. Podľa toho potom urobiť zodpovedné rozhodnutie a rozhodnutia. Je isté, že nikdy to nebude úplne ideálne. Ale robme, čo môžeme, a Pán Boh doplní.

  27. Aká je úloha krstných rodičov, ak sú krstné deti dospelé a vlastní rodičia sa im snažili odovzdať vieru?

    Modliť sa za svoje krstné deti a svedčiť im vzorom života. Tu sa osvedčuje menej slov a viac skutkov. Ako už bolo povedané, príklady tiahnu.

  28. Dobrý deň, moju mamku veľmi trápi to, že nemôže chodiť na prijímanie, lebo je rozvedená. Teraz idem na prijímanie ja a je veľmi smutná. Čo má robiť?

    Dobré by bolo, aby maminka išla za pánom farárom a porozprávala sa s ním o tom, čo sa s tým dá robiť. Existuje povolenie biskupa k prijímaniu sviatostí, ak rozvedená osoba nežije s niekym ďalším. Práve to je možné vybaviť cez pána farára, ktorý pozná aj systém riešenia týchto vecí v diecéze, do ktorej patríte.

  29. Prečo deti pristupujú k sviatosti zmierenia až pred 1. svätým prijímaním? Veď ťažký hriech môžu spáchať aj skôr a ak ich napr. zrazí auto a zomrú, pôjdu do pekla.

    Dôležité je, aby sme deti od malička učili spytovať si svedomie a ľutovať svoje hriechy, nakoľko je to pre ne možné. Určite by si mali vedieť priznať chybu a ospravedlniť sa a to aj vo vzťahu k Bohu. Obdobie prvého svätého prijímania je určené vzhľadom na rozumový vývoj dieťaťa ako čas, kedy vie samo posúdiť a rozlíšiť hriech a je si ho aj skutočne vedomé. Preto vtedy pristupujú aj prvýkrát k sviatosti zmierenia. Dalo by sa diskutovať nakoľko sú reálne tak malé deti schopné vedome (uvedomujúc si plne dôsledky svojho konania) a dobrovoľne urobiť skutočne ťažký hriech. Ja si myslím, že sa nemusíme báť, že by ony išli naozaj do pekla.

  30. Komu sa môže udeliť sviatosť pomazania chorých? Len keď som vážne chorý? Ako je to s udeľovaním tejto sviatosti pri duchovných cvičeniach? Kedy môžeme hovoriť o nehodnom prijatí tejto sviatosti? Ako a čo pôsobí, spôsobuje táto sviatosť u toho, kto ju prijíma ?

    Pri odpovedi na túto otázku si pomôžeme zákonom Cirkvi vyjadrenom v Kódexe kánonického práva, ktorý sa v otázke prijímateľa vyjadruje nasledovne: Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu začína pre chorobu alebo starobu ocitať v nebezpečenstve. Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stalo vážnejším (kán. 1004 - § 1-2). V pochybnosti, či chorý dosiahol používanie rozumu, či je nebezpečne chorý alebo zomrel, táto sviatosť sa má vysluhovať (kán. 1005). Táto sviatosť sa má udeliť chorým, ktorí keby boli pri vedomí, aspoň implicitne by si ju žiadali (kán. 1006). Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu (kán. 1007). Teda hovorí sa tu o ťažkej chorobe a jej zhoršení. Potom je možné ho prijať pred vážnou operáciou a v starobe. Čo sa týka duchovných cvičení, tak by na daných duchovných cvičeniach museli byť prijímatelia, ktorí spĺňajú vyššie spomenuté podmienky, aby táto sviatosť mohla byť vyslúžená. Nehodne človek prijíma sviatosť, ak tvrdošijne zotrváva v ťažkom hriechu. Základnými účinkami tejto sviatosti sú osobitý dar Ducha Svätého ako dar pokoja, posily a odvahy v chorobe a odpustenia hriechov; spojenie s Kristovým utrpením, čím sa stáva posvätením pre účasť na Spasiteľovom utrpení pre jeho dobro i pre dobro celej Cirkvi; navrátenie zdravia, ak to osoží jeho duchovnej spáse; je prípravou na posledný prechod.

  31. Ak príjme v kostole sviatosť pomazania chorých rozvedená osoba, ktorá nepristupuje k sv. spovedi, je táto sviatosť platná?

    Sviatosť platná je, lebo tá nezávisí od svätosti alebo hriešnosti osoby. Otázkou sú jej duchovné účinky na samotnú osobu. Je to to isté, ako keď tá istá osoba príjme Eucharistiu bez sviatosti zmierenia v tom stave, aký ste opísali.

  32. Môže sviatosť manželstva prijať, keď je iba pokrstený a nemá sviatosť birmovania, prijímania?

    Môže, ale je dôležité, aby prejavil túžbu pripravovať sa na prijatie aj ďalších sviatostí. K sobášu je potrebné od diecézneho biskupa povolenie k asistencii, pretože nemôže pristúpiť k sv. spovedi pred prijatím sviatosti manželstva, čím ju prijíma nie s celkom čistým srdcom.

  33. Pozdravujem .../len tak mimochodom: máme rovnaký dátum narodenia/. Ale moja otázka znie: ako sa rieši uzatvorenie sviatosti manželstva, keď pár tvorí evanjelik a katolík ?

    Najskôr sa to poriadne zváži, lebo je to naozaj rozličná prax viery, čím vznikajú mnohé napätia. Treba prediskutovať výchovu detí, ku ktorej sa katolícka stránka zaväzuje. Ďalej katolícka stránka je viazaná formou slávenia manželstva v katolíckom kostole. Ak by svadba nebola v katolíckom kostole, tak katolícka stránka nemôže pristupovať k sviatostiam, čím sa ochudobňuje o milosť sviatostí, ako aj o milosť sviatosti manželstva. Ak sa pristúpi k uzavretiu sobáša, tak je potrené žiadať povolenie od diecézneho biskupa pre uzavretie miešaného manželstva. To sa robí cez farára katolíckej stránky.

  34. Ako je možné že pre nás katolíkov sú sviatosti veľmi dôležité na rozdiel od iných kresťanských cirkví? Niektorí napr. vôbec neuznávajú sv. spoveď. Budú títo ľudia súdení inak ako my?

    Pre nás katolíkov sú sviatosti účinnými znakmi neviditeľnej milosti, teda prostriedky, cez ktoré prijímame Božiu milosť - pomoc, posilu, svetlo... Sviatosti vychádzajú z Božieho slova, ktoré sa formulovalo v prvých kresťanských komunitách, ktoré zároveň žili tajomstvá sviatostí, o čom máme zmienky z čias ranej Cirkvi. Tieto sviatosti ako miesta milosti boli tradíciou odovzdávané z generácie na generáciu, čím ľudia z nich prijímali milosť. Je nádherné napríklad čítať kázne svätého milánskeho biskupa Ambróza z roku 380 - De sacramentis, ktorý hovorí o slávení krstu a Eucharistie. V jeho čase sa slávi presne tak ako dnes a má taký istý význam ako dnes a spôsobuje to isté čo dnes. Svätí minulosti sa opierali vo svojom živote o tie isté prostriedky milostí - sviatostí ako my dnes. To, že niektoré kresťanské cirkvi to vnímajú ináč, je myslím si problém ich vnímania tradície, čo je širšia otázka na diskusiu a tu na to nie je priestor. Ja môžem povedať, že som vďačný za dary sviatostí. Inak by som neprežil a sú mi veľkou pomocou, aby som dokázal viac milovať. Myslím si, že ostatní budú súdení podľa svedomia, podľa toho, aké prostriedky mali a ako ich využili. Hlavným kritériom pre všetkých bude láska: Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a ...

  35. Mohli by ste, prosím, objasniť rozdiely k náuke o sviatostiach medzi hlavnými kresťanskými denomináciami (katolíci, ortodoxní, evanjelici a.v., anglikáni)? Ktorá protestantská cirkev (nie ortodoxná) má najbližšie k náuke Katolíckej cirkvi?

    Je mi ľúto, ale tejto téme som sa podrobnejšie nikdy nevenoval a zaslúžila by si seriózne štúdium, čo by bolo aj pre mňa zaujímavé, ale z časového hľadiska to nie je pre mňa možné. Preto by bolo lepšie spýtať sa na to niekoho, kto sa tomu venuje.

  36. Kde ste sa narodili? Aké máte záujmy? Viete hrať na nejakom hudobnom nástroji?

    Narodil som sa v Piešťanoch. Mojimi záujmami je stretávanie sa a rozhovory s priateľmi, rád som kreslil a mám rád umenie. Hrám trochu na gitare.

  37. Prezraďte nám nejaký najkrajší zážitok z vášho detstva :o

    Najkrajší asi nie je, lebo všetky boli krásne. Často sme chodievali s bratmi na prázdniny k babke a tam to bolo s bratrancami vždy veselé. Robili sme súťaže pre mladších s tým, že sme im vyrobili zo sadry medaily a oni potom súťažili. Krásna bola vždy ich opakujúca sa otázka: Kedy už bude tá olympiáda? Tam asi začala moja pastorácia mládeže :)

  38. Prečo ste sa stali kňazom? Kedy ste sa stali kňazom? Čo vás inšpirovalo? Čím vás tento kňazský život napĺňa?

    Na to sa ťažko odpovedá. Je to Božie volanie. Myslím, že som mal dobrý vzor kresťanského života vo svojej rodine, za čo som vďačný. Potom spoločenstvo na strednej škole a kňazi, s ktorými som sa stretával. Všetko sa to spojilo + modlitby mojich blízkych a bolo to na svete. Musím povedať, že som veľmi vďačný Bohu za to, že som kňaz. Dostal som viac, ako som čakal, či vedel si predstaviť.

  39. Kedy a kde ste boli pokrstený? V koľkých rokoch ste prijali sviatosť birmovania?

    Pokrstený som bol asi dva týždne po narodení a sviatosť birmovania som prijal asi v dvanástich rokoch.

  40. Ktorý svätec je vám vzorom?

    Ja ich mám trochu viac. Takže sv. František z Asissi, sv. Rita, sv. Terezka z Lisieux, sv. Ambróz, bl. Ján Pavol II. ...

  41. Čo pre vás osobne znamená obdobie pôstu?

    Osobne je to hlavne príprava stretnutia mladých na Kvetnú nedeľu v našej diecéze - Kvetný víkend, s čím je veľa starostí. Čo sa však snažím prežívať ako cestu vlastného posväcovania, očisťovania a pokánia. Vždy sa veľmi teším na Veľkú Noc.

  42. Čo pre vás znamená krst? Ako často krstíte?

    Krst pre mňa znamená vstupenku do neba. Je to nová identita, istota Božej lásky, nové svetlo, je to záväzok, ale aj radosť z toho, čo nás čaká v nebi. Stále to objavujem a spôsobuje mi to veľa radosti. Krstím sporadicky, nakoľko nie som vo farnosti. Idem krstiť tým mladým, s ktorými sme spolu čosi dôležité prežili.

  43. Čo vás poháňa k práci a službe mladým?

    Snažím sa vrátiť to, čo som ja dostal, keď som bol v ich veku, ako aj to, čo dostávam od Boha teraz. Je krásne vidieť nadšenie mladých, ako chcú žiť nové veci. Ďakujem každému mladému, ktorého som v živote stretol.

  44. Ako ste prijali abdikáciu pápeža.............lebo ja som z toho zmätená...veď bol vyvolený....naším Pánom....

    V prvom momente som tomu nemohol uveriť. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Vždy som si Svätého Otca Benedikta vážil a rád ho počúval a čítal od neho veci. Teraz si ho možno vážim ešte trošku viac preto, lebo je slobodný od toho, čo robí. Vie si priznať svoju slabosť. Vie nechať miesto ďalším, čo vôbec nie je jednoduché, a chce to veľa pokory. Zažívame naozaj veľkých pápežov, či už Jána Pavla II. alebo Benedikta XVI.. Každý išiel svojou cestou a každý z nich je veľkým darom a príkladom pre mňa samého. Bohu vďaka za nich.

  45. Prečo sa krížová cesta modlí v piatok a nedeľu?

    V piatok asi preto, že je to deň pokánia a pripomínania si Kristovho utrpenia a v nedeľu asi preto, že veriaci sú doma a môžu na krížovú cestu prísť a modliť sa ju spolu. Samozrejme, je možné modliť sa ju kedykoľvek.

  46. Môžu sa slúžiť gregoriánske sv. omše aj za živých členov cirkvi?

    Podľa toho čo viem, gregoriánske sv. omše sa môžu slúžiť iba za jedného zomrelého.

  47. Dobrý deň, všimla som si, že ste pracovali veľa s mládežou, preto by som si chcela pýtať radu, akým spôsobom by som mala svojho šesťročného syna viesť k viere. Mám štyri deti, ale on, z nich jediný, sa odmieta napr. s nami modliť alebo ísť na sv. omšu. Niekedy sú chvíle, keď je ochotný, ale ja ho nechcem nútiť nasilu veriť, viem, že viera je dar. Musím podotknúť, že manžel má rovnako odmietavý postoj k viere, i keď je katolík. Viem, je to paradox. Ďakujem.

    Asi sa treba porozprávať najprv so svojím manželom. Je pravepodobné, že chlapec kopíruje jeho názor na vec a chce byť ako on. Ja by som ho asi pozýval k modlitbe bez nátlaku, neviem, či je dobré dieťa nútiť, ak otec nechce. Skôr ho pozvať, aby sa modlil s vami aj za otca a za potreby, ktoré on ako chlapec má. Dôležité je, aby viera a modlitba boli to, čo spája, nie to, čo rozdeľuje, lebo Boh chce spájať.

  48. Čokoľvek je u vás v DCM-Maják na Španej Doline má určitý význam cez symbol. Prečo? Čo máme vidieť v symboloch?

    Symbol je dôležitý v živote človeka, lebo naznačuje to, čo je slovami nevysvetliteľné. Preto aj samotná liturgia nesie v sebe veľa symbolov. Nimi ukazuje na Toho, kto je za nimi a na to, čo nám On chce povedať. Z toho dôvodu je dôležité učiť sa reči symbolov. Koniec koncov veriaci človek je pozvaný vidieť viac, vo viditeľnom vidieť neviditeľné.

  49. Čo je podstatou činnosti diecézneho centra pre mládež Maják a ako sa tam dá dostať? Koľko mladých navštevuje Španiu Dolinu ?

    Podstatou Diecézneho centra mládeže Maják je Božia láska, ktorá chce stretnúť mladého človeka na križovatke jeho života a pomôcť mu stretnúť Krista, ktorý je slovom o Bohu, rozhodnúť sa pre neho a nasledovať ho. Toto všetko sa snaží naplniť spoločenstvo mladých dobrovoľníkov s dvoma kňazmi. Oni vytvárajú Centrum prijatia - to je miesto, kam mladí môžu kedykoľvek prísť a žiť s nami spoločne (modliť sa, pracovať, spoločne tvoriť, spoločne sa učiť novým veciam, zdieľať sa, zažívať radosť...). Potom sa tu realizujú kurzy animátorskej školy, Festival umenia krásy, spoločné prežívanie Veľkej Noci, letných prázdnin... Špania Dolina je pri Banskej Bystrici. Takže tam sa treba nejakým spôsobom dostať a odtiaľ chodí autobus na Španiu Dolinu. Centrum sa nachádza pri kostole. Prípadne sa dá odviesť MHD na rázcestie do Uľanky a odtiaľ pešo hore až k nám do Španej. Ročne k nám príde okolo 2500 mladých. Viac informácií a fotiek, a všetkého nájedte na www.dcmmajak.sk a ak chcete poradiť, čo a ako, tak spokojne napíšte na kontakt@dcmmajak.sk alebo sa ozvite na telefónne číslo 0905746805.

  50. Čo je najťažšie v živote kresťana?

    Žiť každodennú rutinu. Byť svetlom, aj keď sa nikto nepozerá alebo aj vtedy, keď dookola je samá tma, ktorá svetlo nechce.

  51. Veľmi túžim chodiť denne na sv. omšu, ale pre rôzne okolnosti nechodím. Čo by ste mi poradili ako motiváciu k tomu?

    Je potrebné povedať si, čo chcem a čo je skutočne nutné. Ja neviem, aké sú tie okolnosti, čo vám bránia. Je mi ťažko poradiť vám, keď vás nepoznám. Svätá omša je stretnutím sa s Kristom, ktorý je aj prameňom sily, je počutím Jeho slova, ktoré nám dáva svetlo a náplň, prečo žiť, je stretnutím s ľuďmi, ktorí zápasia tak, ako my a tým vieme, že nie sme sami. Robte v tej veci, čo vládzete, a pýtajte sa vo svojom srdci, čo chce skutočne On. Poraďte sa aj so svojím spovedníkom.

  52. Ja som v zahraničí, domov nechodím až tak často a chcel by som častejšie pristupovať k sv. spovedi, čo by ste mi mohli poradiť?

    Otázkou je, kde ste v zahraničí? Lebo to určuje aj možnosti. Ak je tam, kde ste, nejaký katolícky kostol, tak choďte tam a poproste o sviatosť zmierenia kňaza, ktorý tam je. Ak sa bude náhodou tváriť divne, tak ho poproste o rozhovor. Verím, že to postupne pôjde. Nevzdávajte sa. Rozhrešenie má svoju moc, nech sme kdekoľvek a spovedáme sa akémukoľvek katolíckemu kňazovi, ktorý má na to misiu (je katolíckym kňazom).

  53. Kedy sa Ježiš oženil?

    Božie slovo nepíše, že sa Ježiš oženil.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.