Milosrdenstvo chcem a nie obetu. Oz 6, 6

Otázky a odpovede

Staršie odpovede:

Emil a Anna KondelovciRastislav KolmanZuzana ŽídekováZuzana DobešováEva PetrovičováJozef HarvánekĽudovít GabrišJana PajanováJulo SlovákPeter ČerveňJanka VindišováMatúš Reinersestra FaustínaFelix Maria OFMPeter Naňosestra Damiánasestra HermanaSr. M. Petronela Kronová, SDR Pavol DankoRoman Seko, ThLic.Tím 40dni.skMarián ČaučíkJuraj KrálikRichard VašečkaJán Buc - riaditeľ TV LuxAndrej Darmo, Th.D.Mudr. Ivan Wallenfels - kresťanský gynekológdoc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.Don Štefan Turanský SDBpáter Robert Balek SVDLadislav Záborský - akademický maliarThLic. Ján ViglašRNDr. Ing. Marcela DobešováPeter Kučák (kňaz)páter Miroslav (kapucín)Peter - Samuel Lovas (dominikán)Mgr. Ján Hudec - farár vo farnosti Žilina-Solinky

doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., J.S.D., mprof.

foto
Absolvoval magisterské štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a na Yale Law School v USA, kde následne absolvoval aj doktorandské štúdium. Neskôr obhájil dizertáciu a zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, kde v roku 2005 habilitoval na docenta v odbore teória a dejiny štátu a práva a kde pôsobí ako vedúci Katedry Teórie práva a mimoriadny profesor teórie štátu a práva. V začiatkoch odbornej kariéry sa venoval najmä ochrane ľudských práv, neskôr pracoval ako poradca Ústavného súdu, právny poradca Delegácie Európskej komisie a zástupca SR pred Európskym súdnym dvorom. Od roku 2007 je advokátom a členom Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory. V roku 2010 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR a je predsedom Ústavnoprávneho výboru. Doma i v zahraničí vydal šesť monografií a niekoľko desiatok vedeckých a odborných článkov, predovšetkým v oblasti právnej filozofie, európskeho práva a ústavného práva. Ako poslanec predkladal návrh zákona o regulácii hazardných hier, návrh zákona o domácom vzdelávaní či návrh, ktorým sa zavádza finančná zodpovednosť verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri výkone verejnej funkcie.
  1. Čím ste chceli byť, keď ste boli malý? Vyrastali ste v náboženskej rodine?

    Najskôr som chcel byť športový komentátor, to som mal asi desať rokov, v trinástich som túžil stať sa prezidentom v nejakej karibskej krajine, v strede puberty som sa venoval myšlienke na kňazskú službu, v osemnástich som chcel byť novinár a napokon som rád, že som vyštudoval právo. Vyrastal som v rodine, kde sa obaja rodičia hlásili k viere, ale do kostola sa za totality chodilo len na sviatky.

  2. Máte dostatok času pre vašu rodinu? Máte deti?

    Mne sa zdá, že mám času dosť, manželke sa zdá, že by som ho mohol mať aj viac. Dieťa máme zatiaľ jedno, ale všetci traja dúfame, že sa ešte rozrastieme.

  3. Aké je vaše životné motto?

    Ako chcete aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im.

  4. Je Vám niektorý zo svätcov myšlienkami alebo skutkami blízky ? Čerpáte múdrosť aj zo Svätého Písma? Ak áno, ktorá stať, alebo slovo Vás "prebudilo", resp. je pre Vás tým NAJ?

    V ostatnom období viac než priamo Písmo čítam duchovnú literatúru, ktorá sa zaoberá jeho výkladom. Veľký vplyv mal a má na mňa najmä americký františkán Richard Rohr, o ktorom som nedávno písal aj pre postoy.sk, akurát to ešte nevyšlo. Mimoriadne inšpiratívne čítanie je aj Ježiš Nazaretský z pera Benedikta XVI.

  5. Aký máte vzťah k Bohu? Čo pre Vás Boh znamená v osobnom živote? Nerozmýšľali ste o tom, že svoj život zasvätíte misiám?

    O svojom vzťahu k Otcovi som pochopil viac vďaka tomu, že mám vlastného syna a dokážem lepšie precítiť, čo znamená ničím nepodmienená a bezvýhradná láska. Viera v Lásku a v Milosť je asi najzákladnejšou súčasťou môjho vedomia seba a sveta okolo mňa. O účasti v misiách ako takých som nikdy neuvažoval naozaj vážne, myslím si ale, že každý máme nejakú svoju misiu v prostredí, v ktorom žijeme, misiu svedectva. Kiežby sa mi ju darilo plniť lepšie.

  6. Ako zvyknete oddychovať a čo vám pomáha pri odreagovaní sa od každodenného stresu? Ako vy, politik prežívate pôst?

    Najlepšie si oddýchnem pri aktívnom športe, to ma nabíja energiou. Tento rok pôst zvládam oveľa horšie ako po iné roky, víno aj mäso si síce odopieram relatívne úspešne, ale niektoré protistresové látky sa mi pod tlakom okolností nedarí vypustiť tak, ako by som chcel. Rozhodol som sa, že tohtoročné nedostatky v doterajšom priebehu pôstu skúsim kompenzovať zvýšením sústredením počas Veľkého týždňa.

  7. Prečo ste sa rozhodli študovať v USA a aký je rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v USA? Ako ste sa dostal na Yale Law School ?

    Nakriatla ma na to jedna moja americká kamarátka, ktorá mi podstrčila prihlášky na dve americké univerzity a ja som ich na poslednú chvíľu podal. Vzali ma na obe, po porade s vecou znalými Američanmi som si vybral jednu z nich, tú najlepšiu. Hlavný rozdiel spočíva v miere samo-motivácie študentov, to prostredie je tam jednak veľmi súťaživé a jednak chcú študenti sami získať z toho štúdia čo najviac, nie len tak preliezť, ale naozaj to zobrať ako investíciu do ďalšieho profesionálneho rastu.

  8. Prečo ste v politike, vedie Vás k tomu nejaké osobné presvedčenie? Čo sa Vám najviac páči na Vašej práci? Akej právnickej oblasti sa zaoberáte? Čo považujete za svoj najlepší úspech v živote?

    Tak akosi to vyplynulo z môjho naturelu a z toho, čomu som sa na škole aj po nej venoval, čiže najmä vzťahu medzi občanom a štátom. Vnímam právo v takých širších súvislostiach, ako spoločenský a kultúry fenomén, a tieto jeho filozofické východiská ma na ňom aj najviac zaujímajú. Za svoj doteraz najväčší úspech v pracovnej oblasti považujem to, že sa mi aj v prostredí, ktoré uprednostňuje iné hodnoty (politika) podarilo získať rešpekt a autoritu práve vďaka trvaniu na svojej odbornosti.

  9. Čo je u Vás prioritou pri vykonávaní svojich rozhodnutí? Aký bol Váš najťažší prípad v kariére advokáta?

    Každý prípad je špecifický v tom, že pre klienta je najdôležitejším práve ten jeho prípad. Najťažšie sú z mentálneho hľadiska veci, kde už klientovi neviete pomôcť dokonale, kde už len môžete zachrániť aspoň to málo, čo sa ešte zachrániť dá, pretože za vami prišiel neskôr, ako mal.

  10. Každý prípad je špecifický v tom, že pre klienta je najdôležitejším práve ten jeho prípad. Najťažšie sú z mentálneho hľadiska veci, kde už klientovi neviete pomôcť dokonale, kde už len môžete zachrániť aspoň to málo, čo sa ešte zachrániť dá, pretože za vami prišiel neskôr, ako mal.

    Neviem to objektívne posúdiť, ale určite vnímam svet menej čierno-bielo a som tolerantnejší. Niektorí tomu hovoria vymäknutie, a možno to tak aj je, ale stalo sa mi to, čo mnohým predo mnou, jednoducho sa oslabil radikalizmus môjho postoja k okolitému svetu.

  11. Čo je pre Vás viac zaujímavé - práca advokáta alebo práca poslanca?

    Ja tie dve oblasti veľmi striktne oddeľujem. Ako advokát nemám inú povinnosť, ako v súlade so zákonom čo najlepšie ochrániť práva a záujmy svojho klienta. Ako poslanec cítim zodpovednosť v oveľa širšom kontexte, za celé spoločenstvo, na správe ktorého sa podieľam. Ono je relatívne jednoduché tie dve veci oddeliť, ak ich obe chcete robiť dobre – advokácia je pre mňa práca, ktorou sa živím a ktorou živím svoju rodinu, a v ktorej snaha zachraňovať svet nemá miesto; výkon poslaneckého mandátu je naopak poslaním, ktoré sa podľa mňa nedá dobre robiť, ak ho človek chápe ako živobytie. Preto si myslím, že mám istú výhodu v tom, že sa živím inak, ako politikou a som v nej preto slobodný, vedený len svojim svedomím a pocitom zodpovednosti k tým, ktorých mám zastupovať.

  12. Prečo ste nezostali pracovať ako právnik v USA resp. na niektorom z medzinárodných súdov, ale ste sa vrátili na Slovensko?

    Preto, že som tu doma, mám tu svoju rodinu, svojich priateľov, svoje zázemie spomienok a emócií, ešte stále sa niekedy dokážem dojať tým, aké vie byť Slovensko malebné a ako príjemne znie pekná slovenčina. Toto je môj domov, a mať miesto, kde sa človek cíti naozaj doma, mi príde oveľa dôležitejšie, ako možnosť zarobiť viac peňazí a podobne.

Emil a Anna Kondelovci

foto
Obaja sme študovali v Bratislave.  Vyrastali sme za „ socíku“ na tajných študentských „stretkách“.  S úctou spomíname  na autority tajnej cirkvi, ktoré nás  formovali.
Zobrali sme sa pred 31 rokmi. V prvých rokoch sme mnohé situácie riešili intuitívne a nie vždy dobre. Podnety pre spokojný život sme našli na Manželských stretnutiach. Keď nám odrástli deti, dostali sme pozvanie do služby snúbencom a manželom.
Na kurzoch prípravy do manželstva v Žiline, na programoch pre manželov v Rodinkove a na stretnutiach s manželmi sa delíme o naše skúsenosti.  Učíme sa ako ponúknuť manželom krásu života vo dvojici, keď jeden druhému nie je súperom, ale partnerom. Snažíme sa porozumieť situáciám, ktoré v manželstvách vznikajú. Záleží nám na iných manželstvách. Viackrát sme zažili, ako manželia našli cestu k sebe. Fascinuje nás  obrat z ľahostajnosti ba až nenávisti k láske.
Sme spoluautormi knihy Manželská STK. Spolu s inštitútom Communio chystáme jej druhé vydanie.
  1. Mali ste niekedy krízy vo svojom manželstve? Ako ich riešite?

    To je dobrá otázka. Keď sa spätne pozerám na prežité roky, uvedomujem si, že sme zažili obdobia neporozumenia, hádok, ťažkostí, starostí, problémov s prácou, so zdravím, s deťmi ... Niekto to nazýva krízami. My sme to vnímali ako čas, ktorý treba vydržať a snažiť sa nájsť cestu k sebe, vzájomne sa podporiť. Učím sa porozumieť, kde robím chybu ja. Je to tvrdý boj s vlastnou pýchou. Ale keď sa mi ho podarí vyhrať, dokážem si priznať chybu a ospravedlniť sa. Veľmi dôležité je pre mňa učiť sa dobre počúvať, čo mi ten druhý hovorí. Spoznať a porozumieť, ako situáciu vníma on.Kým druhý rozpráva, je najlepšie počúvať ho a nechystať si myšlienky na protiútok. V ťažkostiach sa snažíme nemlčať, ale o vzniknutej situácii spolu rozprávať. Konštruktívne sa dá rozprávať, keď sme obaja v pohode a snažíme sa vžiť do vnímania druhého. Potom aj riešenie hľadáme také, ktoré bude prijateľné pre obidvoch.Veľmi nám v tom pomáha spoločná modlitba. Už roky chodíme na Manželské stretnutia, vďaka ktorým sa nám čoraz viac darí porozumieť, čo sa deje s naším vzťahom a udržovať ho v kondícii. Páči sa mi konštatovanie, že manželstvá sa nelíšia počtom hádok, ale hlavne spôsobom, ako ich riešia.

  2. Ako relaxujete? Máte vnúčatá? Vaše služby vyžadujú aj prípravu,čo je určite náročné na čas. Ako trávite dovolenku a ako často ste v kontakte s deťmi?

    Je šťastie, že máme zamestnanie, ktoré nás baví aj živí. Potom voľný čas, ktorý venujeme aktivitám pre rodiny, je svojím spôsobom odreagovaním sa od technických úloh v práci. Najlepšie zrelaxujeme v prírode v zime na lyžiach, v lete vo vibramkách. Kým boli deti s nami, trávili sme dovolenky najčastejšie na drevenici v Zázrivej a aspoň týždeň pri vode. Tento režim nám ostal dodnes. Prvé vnúča čakáme v najbližších týždňoch. Skúsení starí rodičia nám hovoria, že jeho príchod poriadne poprehadzuje priority v našich aktivitách. Tešíme sa na to. Zatiaľ sa s deťmi vídame pomenej. Pracujú a študujú v Bratislave a v Prahe. Majú tiež dosť svojich aktivít, tak aspoň často telefonujeme.

  3. Čo je podľa Vás najdôležitejšie, najpodstatnejšie v manželstve?

    Svätý Otec František zhrnul to najdôležitejšie do pár slov, ktoré by sme mali čo najviac používať v rodinách: Dovolíš? Môžem? Ďakujem. Prosím. Prepáč. Myslím si, že pre vzťah manželov je veľmi dôležitá vzájomná úcta. Tiež je dôležité veľa sa rozprávať a počúvať. Hovoriť o tom, čo prežívame, ako sa cítime. Aby sme sa mohli rozprávať, musíme si dôverovať. Dôvera sa buduje celý život. Je to istota, že sme jeden pre druhého ten najdôležitejší človek na svete, že jeden druhého nesklameme. Ak aj k sklamaniu dôjde, že si vieme priznať chybu, ospravedlniť sa a odpustiť si. Veľmi dôležité je poznať aj citové potreby, ktoré sú u každého odlišné a snažiť sa ich vzájomne napĺňať.

  4. Ako a kde by našli manželia pomoc, keby chceli poradenstvo vo vzťahu?

    Môžeme uviesť možnosti, ktoré poznáme. Manželské stretnutia je letný týždenný kurz pre manželov aj s deťmi, ktorý býva v Banskej Bystrici. Prihlasuje sa naň cez stránku mstretnutia.sk. V Belušských Slatinách je dom prijatia Rodinkovo, kde sa celý rok robia programy pre manželov, pre celé rodiny, aj pre rozvedených. Program aj prihlasovanie je na stránke rodinkovo.sk. V Žiline máme niekoľko manželských párov aj jednotlivcov, ktorí absolvovali tréning kresťanského kouča. Rozhovorom pomáhajú záujemcom nájsť v problémových situáciách riešenie. Kontakt je cez adresu krestanskykoucingzilina@gmail.com. V Diecéznom centre pri Biskupskom úrade v Žiline je kancelária sekcie pre rodinu, kde sa možno obrátiť v pracovnej dobe osobne alebo telefonicky na čísle 0911 911 760. Na Slovensku existuje veľa ďalších programov pre manželov. V mnohých farnostiach býva napríklad osemtýždňový cyklus Manželské večery alebo Rodičovské večery. O ďalších informuje stránka vyveska.sk.

  5. Ktorým dobrým vlastnostiam Vás učí život v manželstve?

    Manželstvo nás učí v prvom rade dôverovať Bohu. Učí nás pokore. Zbavuje nás egoizmu. Učí nás myslieť na toho druhého, na deti, na príbuzných, priateľov. Učí nás ovládať sa, čo nás formuje v pozitívnom slova zmysle. Učí nás prijať druhého takého,aký je a tešiť sa z toho, že sme rozdielni, že sa môžeme dopĺňať. Vieme, že nemáme problém so situáciami, ktoré idú podľa našich predstáv. Učíme sa zvládať skôr nedorozumenia, ktoré vznikajú, keď veci nejdú tak, ako by sme chceli.

  6. Ktoré obdobie svojho spoločného života považujete za najkrajšie a prečo?

    Zdá sa, že najkrajšie obdobie nášho manželstva prežívame teraz. Deti nám robia radosť, sú už samostatné, budujú si svoje vlastné rodinné a pracovné zázemie. My sme si už obrúsili mnohé hrany, ktorými sme vzájomne narážali a tešíme sa z každého okamihu, ktorý môžeme spolu stráviť.

  7. Čo podľa Vás najviac pomáha dobrým vzájomným vzťahom v rodine?

    Myslím si, že najviac pomáha vedomie, že na vzťahoch v rodine treba pracovať. Treba investovať čas a úsilie do spoznávania, ako správne máme fungovať. Zobrať si z vlastných rodín, kde sme prežili detstvo,dobré vzory a ak niečo nebolo celkom správne, hľadať, ako by to malo byť a usilovať sa o to. Veľa sa rozprávať. Vzájomne si darovať to najvzácnejšie, čo máme, svoj čas. Snažiť sa o pokojnú,. veselú atmosféru, aby sa všetci členovia rodiny tešili domov. Veľkým budovateľom rodín je láskavý humor, ktorý nám pomáha nebrať sa občas až tak vážne. Každodenne nás inšpiruje veta, ktorú sme si dali doma na viditeľné miesto:Byť priateľský a láskavý je viac, ako mať pravdu.

  8. Čo najviac škodí rodine?

    To, čo rodinám najviac škodí, voláme ničitelia lásky. Je to egoizmus, sebecké vyžadovanie naplnenia svojich túžob bez ohľadu na túžby manželského partnera, neúctivá komunikácia a presadzovanie si len svojho názoru bez ohľadu na názor druhého. Rodinu ničí neúprimnosť a klamstvo aj v najmenších veciach. Veľmi škodia výbuchy hnevu. Mnohým manželstvám ubližuje nezávislé konanie manželov, keď každý žije svoj samostatný život so svojím účtom, so svojimi priateľmi. Ničiteľmi lásky je často alkohol, nevera, závislosti od hier, drog, pornografie. Lásku ničí aj workoholizmus, bezohľadná honba za peniazmi a málo času pre rodinu. Múdre rady hovoria, že manželia by mali týždenne spolu komunikovať okolo 15 hodín a rodičia s deťmi rovnako.