Dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe. Mt 21, 22



Deti

Pondelky pre najmenších Tajomné utorky Stredajšie kino Štvrtkové príbehy Tvorivá sobota Rodinná nedeľa Všetko

Späť

Príbehy na dobrú noc 2 - Z mojej sestry Messi nebude

Čím som starší, niektoré veci sú ťažšie. Napríklad mi mama už len ráno vyloží potraviny a mám si urobiť desiatu. Alebo už nejdem len domov, ale sa musím cestou zastaviť po sestru v škôlke. Myslím, že sa to volá dospelosť. Ale mám ešte len desať rokov, tak dospelý ešte hádam nie som. Najťažšie však je správať sa ako starší brat.
Keďže viem dobre hrať futbal, každý kamarát má vo zvyku sa so mnou zdraviť špeciálnym pozdravom. Raz si tľapneš rukou, potom luskneš a podobné tajné záležitosti. Ale odvtedy, čo mám brať so sebou vonku sestru je to nanič. Nemôžem hrať futbal aj sa starať o decko. Pritom nevie hrať futbal, veď vlastne nevie poriadne ani kopnúť do lopty alebo stáť v bráne. Čo s takým nemehlom?
„Šimi, tvoja sestra je ľavá. Nemôžeme mať v bráne drevo,“ zakričal počas hry Boris.
Len som sa pousmial a pokračoval v zápale hry. Nechcel som nič povedať, lebo viem, že mal pravdu. Doma mi však nebolo všetko jedno.
„Mami, Šimiho kamarát mi nadával,“ plakala Laura utekajúc k mame.
„Čože? Šimi, čo sa stalo?“ Už som vedel, že je zas zle na mňa, ako by som ja mohol za to, že krpatá je nemehlo.
„O ničom neviem,“ zaklamal som.
„Povedal, že som ľavá, ...a...a drevo“ vzlykala.
„Ja neviem, kedy ti niekto také niečo povedal, určite si zle počula,“ uisťoval som ju, no vedel som, že to tak nie je. Až teraz som si uvedomil, že to hovoril "môj" kamarát o "mojej" sestre. Viem, že Laura nie je Messi, ale mal som aspoň niečo na to povedať.
Na ďalší deň som šiel hrať futbal zas.
„Kde máš to krivonohé?“ pýtali sa ma hneď kamoši, keď som prišiel na ihrisko.
„Však vy ste všetci tu,“ vyškeril som sa na kamarátov.
„My nie sme nemehlá,“ obránil sa Boris.
„Počul som, že každý, kto sa vysmieva zo slabších, nie je o nič lepší než oni sami. Moja sestra len nevie hrať futbal, ale to neznamená, že nie je šikovná,“ vysvetľoval som. Tváril som sa ako strašný hrdina, ale čakal som, že každú chvíľu ma niektorý z kamošov vysmeje. Nestalo sa tak.
„Moja sestra si nevie sama vyčistiť uši, a to je už na druhom stupni.“
„Môj brat ešte nikdy nevysával, bojí sa, že ho vysávač vcucne.“
Smiali sme sa, lebo všetci sme zistili, že ani jeden z nás nemá súrodencov supermanov, a dokonca aj my máme chyby, ale k tým sme sa nepriznali. Stačilo mi, že som očistil meno mojej sestry. Na ďalší deň som ju zobral so sebou a celkom som sa tešil, lebo hoci jej futbal nejde, komentovať naše zápasy vie úžasne. 


obr